Popolavá streda
Názov dňa "Popolcová streda" pochádza zo zvyku páliť palmy, u nás bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa potom používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu našich predkov, čiže sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Stále je zvyk hovoriť, keď človek urobí chybu, že si teraz "sype popol na hlavu", aby napravil čo spôsobila a pokazil a vyprosil si tak od Pána Boha odpustenie.
Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Obráť sa a ver evanjeliu.“
Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním.


Biblický Zelený štvrtok
Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva.
Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče.

Správa o Poslednej večeri a o ustanovení Eucharistie patrí u prvých troch evanjelistov k stati o Ježišovom umučení a zmŕtvychvstaní.
V liturgii Zeleného štvrtka už začíname akoby slávenie Veľkého piatku. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami štvrtkového večera a noci. Schádzame sa na oslávenie pamiatky Poslednej večere, pri ktorej Ježiš Kristus prv než seba samého vydal na smrť, zveril ľudstvu vedenému Cirkvou večnú obetu - hostinu svojej lásky. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho i pre nás. Ježiš dáva učeníkom chlieb a víno a hovorí: "Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov." Ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel: za vás a za všetkých.

Pomazanie krizmou pri krste ,alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy ,žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom. Už od prvotných dôb kresťanstva je prostredníctvom 4 evanjelií (poznáme podľa: Mareka, Matúša, Lukáša a Jána) známa "Posledná večera". „Posledná večera“... výjav, ako si Ježiš sadol so svojimi učeníkmi k stolu a oznámil, že jeden z nich ho zradí. Posedenie bolo pôvodne oslavou „PASCHI“ - židovského sviatku veľkej noci, kedy Izraeliti odišli z Egypta, čiže sviatok vyslobodenia. „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“ Apoštoli sa navzájom k sebe otáčajú s údivom, ohromením či s odmietavým výrazom. Pýtajú sa: „Pane, kto to je?“ Ježiš odpovie: „Je to ten, pre koho omočím tento kúsok chleba a podám mu ho.“
Judáš poza Ježišov chrbát za 30 strieborných sa tajne dohaduje s veľkňazom, ako im Ho vydá do rúk, ako Ho zradí. V noci prichádza k nim dohodnúť podrobnosti svojho zlého počínania. Nakoniec túto zradu bol schopný zamaskovať prejavom lásky. Keď prichádza do getsemanskej záhrady, tak pobozká Ježiša, aby stráže vedeli, koho majú zlapať. Ale Pán Ježiš mu jasne hovorí: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“


Radosť z nesmierneho Pánovho daru vzápätí vystrieda hlboký smútok z Judášovej zrady i smútok z našich vlastných hriechov, krívd a zrád, za ktoré Ježiš podstúpi smrť na kríži. Preto umĺkne jasavý hlas zvonov i zvoncov, utíchne vznešený zvuk organa a až do Veľkonočnej vigílie ich nahradia tupé drevené údery klepáčov.

Biblický Veľký piatok


Peter, jeden z jeho najmilších učeníkov, trikrát zapiera svojho Majstra, a tak zamieňa pravdu za lož, aby si zachránil svoj život. A ako zbavený zmyslov sa pritom dokonca zaklína a zaprisaháva so slovami: „Nepoznám toho človeka.“
Pontský Pilát – rímsky prokurátor, ktorý mal obhajovať právo a spravodlivosť. Hoci verejne prehlasoval Ježiša Krista za nevinného, predsa Ho nakoniec odsúdil k smrti. Evanjelista Ján zaznamenal, ako Pilát po vypočutí Ježiša vyšiel k Židom a povedal: „Ja nenachádzam na Ňom viny.“ (J 18,38) Prepustím vám Ho, veď aj tak na tento sviatok je vo zvyku vám prepustiť jedného väzňa.Keď židia videli Ježiša na hlave s tŕňovou korunou, dali sa do kriku: „Ukrižuj Ho, ukrižuj!“ A tak Pilát nakoniec povedal Židom: „Vezmite Ho vy a ukrižujte, lebo ja nenachádzam na Ňom vinu.“ (J 19,6) Pilát na jednej strane aj chcel Ježiša prepustiť, ale Židia sa mu vyhrážali, že sa budú sťažovať u cisára.Celý prápor vojska sa zhromaždil okolo Neho a bez akejkoľvek zábrany sa pustili do bičovania, palicovania a iného mučenia. Zobliekli Ho, dali mu purpurový plášť, uplietli tŕňovú korunu a položili Mu ju na hlavu. Do pravej ruky Mu dali palicu, kľakali pred Ním a posmievali sa Mu slovami: „Buď pozdravený, kráľ židovský!“ .Keď Ježiša Krista pribíjali na kríž, robili to tiež bezcitne, ako keby pribíjali kus handry. Dlhé hodiny v nesmiernych mukách visel Ježiš na kríži a pod krížom nielen vojaci, ale aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími sa Mu posmievali: „ Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! .


Modlitba:
Odpusť nám, Pane Ježiši Kriste, všetko to utrpenie, ktoré si musel znášať kvôli nám, aby sme nemuseli večne zahynúť. Ďakujeme Ti, že Ty nevinný Baránok si kráčal odhodlane na Golgotu, hoci si vedel, že ešte toľkokrát Ťa zradíme, k Božím veciam budeme pristupovať ľahostajne, pravdu zameníme za lož, častokrát vo svojom živote budeme obhajovať nespravodlivosť a páchať mnohé zvrhlosti. Daj, aby pri pohľade na Tvoj kríž sme si uvedomovali cenu nášho vykúpenia a veľkosť Božej milosti. Nech víťazstvo Tvojho kríža nás posilňuje v každodenných zápasoch viery, aby si Ty, drahý Spasiteľ, bol oslávený tu na zemi i potom raz v nebesiach.
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz, i vždycky i na veky vekov. AMEN.

Veľký piatok v Starej Pazove
Na Veľky piatok sa predpoludním chodilo do kostola a po službe ,bývala spoved‘.Veľky piatok je jediným dňom v roku ,v Starej Pazove,ked sa postilo.Celý deň sa jedli iba suchie krumple (pečené zemiaky,alebo varené v šupe),varené vajíčka ,mladá cibuľa, a pukance(pukaná kukurica).
Vdruhej polovci minulého storočia, sa na Veľky piatok ,už sa pieklo viac druhov koláčov.Večér, ked višla zornička,pôst sa končil a mohlo sa jesť všetko.Seti išli nadvor vizerať ,či už zornička višla,aby mohli koštuvať(ochutnať) koláče(tie čo sa polámali).



Biela sobota

Biela sobota, oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou.
Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Po dráme Veľkého piatku je Biela sobota určitým kontrastom. Celý tento deň je poznačený tichom, ktoré je plné očakávania a vrcholí takým radostným spôsobom, že ho možno porovnať len s atmosférou Vianoc. Nečudo, veď to, čo sa na Vianoce začína, dosahuje vrchol na Veľkú noc.
Biela Sobota je dňom silencia: Ježiš spočíva v hrobe! Pán, čo zvíťazil nad zlom a hriechom obetou na kríži, za niekoľko hodín zvíťazí aj nad smrťou svojim zmŕtvychvstaním. „Ja som Vzkriesenie a život", povedal Ježiš, slová ktoré jeho učeníci naplno pochopia až keď stretnú Zmŕtvychvstalého.

...z netu..

Prvý deň po sobote je NEDEĽA !!!

Lubko nikde som nenapísala, že po sobote je nedeľa. Napísala som, že sa zvykne nazývať „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote a to: vtedy na úsvite pribehli ženy k hrobu a keď ho našli prázdny... Navyše toto nie je téma, kde by sme museli vypichovať slová z kontextu, treba čítať celé príspevky, sorry.

No takto sa dá zdôvodniť všetko, denne to vidím v televíznych novinách - Fico kradol, my nebudeme štát sa uskromniť nemôže, a jediným riešením je ošklbať každého cez dane a odvody. Toto je rovnaké - v pondelok si spravíme pamiatku toho, čo sa udialo v nedeľu ráno.

Lubko myslím že to je riadne pritiahnuté za vlasy, porovnavat výhovorky a obštrukcie politikov a príspevky k tejto téme, každý pridá svoj kúsok/nemusí íst chronologický/ a vznikne mozaika našich tradicií a zažitkov týchto sviatkov.

...krásna téma,poučná..v dnešnom behu za normálnym životom si veru neuvedomujeme, prečo máme na stole krašlice,baburiatka či zajačika..a to je škoda,je to čas,kedy si treba sadnúť a popremýšlať nad tradíciami, i keď každé náboženstvo má iné zvyky...
..nemalo by stačiť mať plný stôl šunky a varených vajec, šalátu na kilá- lebo nielen telo potrebuje potravu...a duša by pristala na takú krásnu vychádzku s milovanou osobou, deťmi, vnúčatami...stretnúť kamarátov, a tak..
..prajem vám veselý čas voľna,lásku a pohodu, kýble teplej vodičky, aby ste, milé kamky, boli krásne ...
..a ešte toto, čo sa týka upratovania-upratané je vtedy, keď sa na nábytok dá napísať "milujem ťa"...vtedy je to naozaj...

Sobota (sabat/šabat) patrí k základným prejavom židovskej viery, jej svätenie sa spomína ako jeden z príkazov desatora. Svätenie jedného dňa v týždni prevzali od Židov kresťania a moslimovia. Kresťanstvo posunulo deň oddychu na nedeľu a Islam na piatok.

Preto "prvého dňa po sobote" z biblie si predstavuj ako prvý pracovný deň, deň po prikázanom sviatku. My kresťania mu hovoríme pondelok

Takže odznova. ŠTVRTOK je jasný teda sederová večera po západe slnka - teda židovský piatok, večer v Getsemani... zatknutie predvedenie odsúdenie bičovanie krížová cesta ukrižovanie a smrť na kríži je PIATOK. Problém s hrobom a pomazaním - zachvíľu má začať sobota, preto ho rýchlo uložia do hrobky Jozefa z Arimatie. Takže ak bolo telo uložené do hrobu pred sobotou a nebolo stihnuté ošetrenie tela, tak bol piatok pred zotmením. Zotmelo sa, začala židovská sobota. Šábes beží 24 hodín v sobotu večer sa už nedá nič robiť je tma, tak sa ženy vybrali k hrobu v nedeľu ráno ( našej i židovskej ) a našli hrob prázdny. Takže NEDEĽA. Evanjelisti predsa nemohli vedieť aký deň oddychu stanovia biskupi v 3. storočí a preto to čo píšu o čase je židovský kalendár. Takže deň po sobote je vždy nedeľa a zmena dňa odpočinku zo soboty na nedeľu nemá na chronológiu Veľkej noci vplyv. Takže doporučujem nám kresťanom viac čítať písmo a menej sa venovať krkolomným zdôvodneniam niektorých vykladačov.

želám požehnané sviatky všetkým poradakom http://eodkazy.blogspot.com/2011/04/...velku-noc.html

http://img1.obrazkyanimace.com/oa/v1/vv/vv157.jpg

Ďakujem za pozdravy a tiež želám všetkým správnym poraďákom a mojim priateľom Príjemné Veľkonočné sviatky a tým čo ešte nie sú na dôchodku a pracujú želám aby si cez tieto voľné dni oddýchli a príjemne ich strávili s tými ktorých majú radi.
Velka_noc2011.pps

Veľká noc

..sak neviem čo sa robí taký cirkus okolo jednej noci..okná mám špinavé, slnko na mňa ziape,vajcia nemám, lebo nemám dievku, hadi doma nebudú, lebo už majú konečne frajerky a tak z môjho pohľadu by to mohli aj zrušiť..lebo susedovi zase prepne a bude ma chcieť čvachtať vodou a trojročnou kolínskou...a prepne asi aj mne, lebo faaakt naozaj neviem komu som už priala krásne sviatky a komu nie...

...ale keby náááhodou vám nie, tak len šťastie, radosť, pohodu a milého človeka vedľa seba vám prajem.....čo už...prežijeme...

Veľká noc v Dánsku

Domy a obchody v Dánsku sú na Veľkú noc vyzdobené zelenými vetvičkami a žltými narcismi. V Dánsku však vládne jedna špecifická tradícia. Posielanie prekáračkových dopisov. Už dva-tri týždne pred Veľkou nocou píšu deti takzvané prekáračkové verše, ktoré potom posielajú ako listy. Sú síce anonymné, ale zároveň podpísané takým počtom bodiek, ktoré zodpovedajú počtu hlások v mene odosielateľa. Takže adresát má zväčša šancu uhádnuť, kto mu veršík – prekáračku poslal. Do listov sa vkladajú snežienky ako symbol prvej jarnej kvetiny v roku. Na Veľkú noc varia pivovary špeciálne veľkonočné pivá, ktoré sú oveľa silnejšie ako bežné.

VEĽKÁ NOC V BELGICKU

Folklórom týchto sviatkov je procesia „čiernych kajúcnikov“, ktorá má pripomínať pochovanie Ježiša Krista a ďalších obyčajov ako sú „hony na vajcia“, ktoré spočívajú v ukrývaní čokoládových vajíčok v záhradách, v ktorých sa ich potom deti usilujú nájsť.

Ako káže tradícia na Veľkonočný pondelok, všetci obyvatelia belgického mesta Tournai by sa mali vydať pešky na horu Sait-Aubert. Táto tradícia nesie názov „výstup o palici“, keď si každý z obyvateľov mesta vyberie jednu z troch trás (6, 12 alebo 20-kilometrovú), ktorá ich dovedie až na samotný vrch hory. Počiatky tejto belgickej tradície siahajú až do 14. storočia kedy kresťania oslavovali vzkriesenie Ježiša Krista práve podobnou púťou. Ale i tieto zvyky sa postupom času premenili na svetskejšie.

VEĽKÁ NOC V PORTUGALSKU

V Portugalsku sa na Veľký piatok zapaľujú obrovské hranice. Ľudia upaľujú slamených panákov, ktorí vyzerajú ako Judáš. V ten istý deň sa chystajú veľkonočné omelety, ktoré sa najčastejšie plnia slaninkou. Na Veľkonočnú nedeľu sa je najčastejšie mäsité jedlo. Obvykle je to kozliatko alebo jahniatko, často i prasiatko (či už pečené alebo bravčová šunka). V niektorých oblastiach sa chystajú koláče plnené niekoľkými druhmi mäsa a vajíčkami.

Pokiaľ máte radi sladké, tak Portugalsko je tou pravou krajinou, ktorú by ste mali v priebehu Veľkej noci navštíviť. Škála dobrôt je skutočne široká: briošky, rôzne druhy koláčov, ale tým najdôležitejším sú čokoládové vajíčka a mandle.
V meste Braga si na Veľkú noc v priebehu Semana Santa – svätého týždňa môžete užiť slávnostnú atmosféru. Na Veľký piatok sa koná procesia Ecce Homo, na čele ktorej pochodujú „Farricocos“, čo sú bosí muži v tunikách s kapucňou.

VEĽKÁ NOC V SLOVINSKU


Medzi typické veľkonočné jedlá v Slovinsku patrí šunka, chren, chlieb a špeciálny druh orechového závinu, ktorý sa volá „potica“. Samozrejmosťou sú i veľkonočné vajíčka, ktorých názov sa líši podľa toho, v ktorej oblasti krajiny sa nachádzate. Na juhovýchode sú to „pisanice“, pri maďarských hraniciach sa hovorí o „rumeniciach“, inde sú to zasa „remenke“. Všeobecne sa používa výraz „pirhi“.

Najčastejšie sa na farbenie vajíčok používa vosk. Potom, čo sa vajíčko vyfúkne sa na škrupinku nanesie vosk zo sviečky. Vajíčko sa potom ponorí na niekoľko hodín do červenej farby, ktorá symbolizuje Kristovu krv. Keď vajíčka potom vyberieme, zostane na nich farba iba na tých častiach vajíčka, ktoré neboli chránené voskom. Tento proces sa môže niekoľkokrát opakovať v závislosti na tom, koľko farieb chceme na vajíčkach mať. Slovinské dievčatá často dávajú veľkonočné vajíčka chlapcom ako symbol lásky a zaľúbenia. Roľníci často pre šťastie rozmiestňujú vajíčka okolo svojich príbytkov. Niektorí z nich dokonca lepia škrupiny na strop, aby tak udržali čo najďalej od svojich obydlí šváby.

VEĽKÁ NOC V POĽSKU

]Poliaci nazývajú veľkonočné sviatky „Wielkanoc“, čiže Veľká noc alebo noc vzkriesenia Krista. V Poľsku je veľkonočným symbolom tzv. Požehnaný košík. Na Veľkonočnú nedeľu ľudia pripravia košíky, do nich vložia kraslice, chlieb, koláč, soľ, korenie a biele klobásky a s touto nošou sa vyberajú do kostola a nechávajú si ju požehnať. Hovorí sa, že „veľký pôst“, ktorý začína 40 dní pred Veľkou nocou neskončí, pokiaľ nie je košík v kostole požehnaný.
Všetko, čo je obsiahnuté v košíku má svoj význam. Vajíčka znamenajú, že Kristus vstal z mŕtvych, chlieb a soľ sú pre dobré zdravie a bohatý život a o klobásky majú symbolizovať nástup jari ako žiadosť o dostatok jedla a plodnosti.
Vo Veľkonočný pondelok mládenci šibú dievčatá vŕbovými prútikmi. Dievčatá sa im môžu rovnakým spôsobom „pomstiť“ o deň neskôr. V ten deň číhajú chlapci na dievčatá aby ich mohli pokropiť vodou alebo voňavkou. Hovorí sa, že to dievča, ktoré je chytené a poliate vodou sa do jedného roka vydá.[/B]

Pokojné a požehnané Veľkonočné sviatky prajem všetkým poraďákom.