Konateľ a prihlasovanie do SP v r.2011

Nasledujúce platí obdobne pre členov štatutárnych orgánov, členov dozornej rady, kontrolných komisií a pod.

Od 1.1.2011 je zamestnancom pre účely sociálneho poistenia každý, kto má uzatvorený právny vzťah, z ktorého je nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "príjem zo závislej činnosti"). Zamestnancom je v období trvania tohoto právneho vzťahu, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie, alebo v ktorom období bol príjem vyplatený.

Ak konateľovi právny vzťah konateľa nezakladá právo na príjem zo závislej činnosti, t.j. ak v právnom vzťahu konateľa je zakotvené, že právo na príjem zo závislej činnosti nemá, konateľ spoločnosti v tomto prípade postavenie zamestnanca v sociálnom poistení nemá a zamestnávateľ ho neprihlasuje ako zamestnanca do SP. Vyplácanie len podielov na zisku spoločnosti nezakladá konateľovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia.

Obdobie, kedy u zamestnanca s nepravidelným príjmom trvalo poistenie a za ktoré zamestnanec nemal vymeriavací základ sa nezapočítava do obdobia trvania poistenia pri výpočte dôchodku.

Príklad 1.
Pán Adam je konateľom s.r.o. od r.2007. Nemá so spoločnosťou uzatvorenú žiadnu zmluvu, ktorá by špecifikovala nárok a výšku odmeny za výkon tejto funkcie. Obdobná informácia nie je uvedená ani v spoločenskej zmluve.
V tomto prípade nie je v žiadnom právnom dokumente vyslovene zakotvené, že konateľ nemá nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa (v princípe sa môže stať, že valné zhromaždenie rozhodne o udelení odmeny).
Zamestnávateľ (s.r.o.) prihlási pána Adama k 1.1.2011 do SP ako zamestnanca s nepravidelným prijmom (týka sa ho dôchodkové poistenie = starobné, invalidné a platenie príspevku do rezervného fondu solidarity).
Zamestnávateľ ho prihlási bez ohľadu na to, či predpokladá, že mu bude alebo nebude v r. 2011 alebo budúcich rokoch vyplatená odmena.
Obdobie, kedy bude prihlásený v SP ale nebude mať vymeriavací základ sa mu v budúcnosti nezapočíta do obdobia dôchodkového poistenia pri výpočte dôchodku.

Príklad 2.
Pán Adam z predchádzajúceho príkladu okrem funkcie konateľa má uzatvorenú s tou istou s.r.o. aj pracovnú zmluvu. Ako zamestnanec na pracovnú zmluvu je riadne prihlásený v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec s pravidelným príjmom.
Keďže pre sociálne poistenie sa každý právny vzťah posudzuje osobitne, nie je pre posúdenie právneho vzťahu konateľa podstatné, že existuje aj iný právny vzťah s tou istou s.r.o. T.j. platí to isté, čo v príklade 1 - pána Adama musí z dôvodu funkcie konateľa zamestnávateľ prihásiť do SP ako zamestnanca s nepravidelným príjmom. T.j. bude v SP prihlásená dvakrát - raz z pracovnej zmluvy ako zamestnanec s pravidelným príjmom a druhýkrát z funkcie konateľa ako zamestnanec s nepravidelným príjmom.

Príklad 3.
Pán Dušan je konateľom s.r.o. od r.2007. V zmluve o výkone funkcie má uvedené, že za výkon funkcie nemá nárok na odmenu.
Keďže v zmluve má vyslovene uvedené, že nemá nárok na odmenu za výkon funkcie konateľa, zamestnávateľ (s.r.o.) neprihlási pána Dušana do SP ako zamestnanca.

Príklad 4.
Pani Beata je konateľom s.r.o. od r.2007. Podmienky vykonávania funkcie konateľa má špecifikované v zmluve o výkone funkcie, kde je uvedené, že má nárok na mesačnú odmenu, výška je závislá od obratu spoločnosti.
Ide o právny vzťah, ktorý zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ pani Beatu mal prihlásiť do SP k 1.1.2011 ako zamestnaneca s pravidelným príjmom (vzťahuje sa na ňu nemocenské, starobné, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platenie príspevku do rezervného fondu solidarity). Ak v niektorom mesiaci nebude príjem za výkon funkcie konateľa pani Beate vyplatený (napr. nízky obrat), stále ostáva prihlásená ako zamestnanec s pravidelným príjmom.

Príklad 5.
Pani Katarína je konateľom s.r.o. od r.2007. Podmienky vykonávania funkcie konateľa má špecifikované v zmluve o výkone funkcie, kde je uvedené, že má nárok na mesačnú odmenu vo výške 1000 €. Okrem toho má s s.r.o. uzatvorenú aj pracovnú zmluvu na prácu ekonóma. Z dôvodu tejto pracovnej zmluvy je riadne prihlásená na SP ako zamestnanec s pravidelným príjmom.
Keďže pre sociálne poistenie sa každý právny vzťah posudzuje osobitne, nie je pre posúdenie právneho vzťahu konateľa podstatné, že existuje aj iný právny vzťah s tou istou s.r.o. T.j. platí to isté, čo v príklade 4 - pani Katarínu musí z dôvodu funkcie konateľa zamestnávateľ prihásiť do SP ako zamestnanca s pravidelným príjmom. T.j. bude v SP prihlásená dvakrát. V mesačnom výkaze poistného budú každý mesiac uvedené dva riadky - jeden za pracovný pomer a druhý za funkciu konateľa.

Príklad 6
Pán Milan je konateľom s.r.o. od r.2007. Podmienky vykonávania funkcie konateľa má špecifikované v zmluve o výkone funkcie, kde je uvedené, že má nárok na štvrťročnú odmenu vo výške 1000 eur.
Ide o právny vzťah, ktorý zakladá nárok na nepravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ pána Milana mal prihlásiť do SP k 1.1.2011 ako zamestnanca s nepravidelným príjmom (vzťahuje sa na neho starobné, invalidné poistenie a platenie príspevku do rezervného fondu solidarity).

Príklad 7
Pán Milan z predchádzajúceho príkladu zmenil od 5.5.2011 zmluvu o výkone funkcie, v tomto novom znení je uvedené, že má nárok na mesačnú odmenu vo výške 500 eur.
Zamestnávateľ odhlási pána Milana zo Sociálnej poisťovne k 4.5.2011 ako zamestnanca s nepravidelným príjmom a od 5.5.2011 ho prihlási ako zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom.

Meno		Zapamätať?
Heslo