V jazykovej praxi sa niekedy stretáme so slovami obdeň, obtýždeň, napr. behať aspoň obdeň, užívať jednu kapsulu obdeň, magazín vychádza obtýždeň. Slová obdeň a obtýždeň nenájdeme ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka, a to preto, lebo nie sú to spisovné slová. Namiesto nich v spisovnej slovenčine používame slovné spojenia každý druhý deň, každý druhý týždeň. Vyjadrenia citované na začiatku majú takúto náležitú podobu: behať aspoň každý druhý deň, užívať jednu kapsulu každý druhý deň, magazín vychádza každý druhý týždeň.

Škoda, že slovo obdeň jazykovedci "nezospisovnili", podľa mňa by bolo praktickejšie, keby sme mali v slovenčine jedno slovo obdeň namiesto trojslovného výrazu každý druhý deň...no nééé?

V jazykovej praxi sa stretáme so slovom víčko v slovných spojeniach ako plastové víčko, víčko nádrže, tesnenie pod víčkom. Týmto slovom sa pomenúva menšie veko, no slovo víčko nie je spisovné. Od slova veko s významom „príklop nádoby, schránky a pod.“ zdrobnenina má podobu viečko. Správne je plastové viečko, viečko nádrže, tesnenie pod viečkom, ale aj viečko na zaváraciu fľašu. Slovom viečko pomenúvame aj pohyblivý kožný kryt na oku. Nominatív množného čísla od slova viečko má podobu viečka s krátkou samohláskou a na konci a genitív má podobu viečok.

Už na základnej škole sa žiaci učia, že zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vášmu atď. sa v listoch na znak úcty píšu s veľkým začiatočným písmenom. Denne sa však presviedčame o tom, že na túto pravopisnú zásadu mnohí od školských čias úplne zabudli. Inak by sa nemohlo stať, že v elektronickej korešpondencii autori mejlov, ktorých denne dostávame desiatky, tieto zámená píšu s malým začiatočným písmenom. Treba si zapamätať, že tak ako v klasickej korešpondencii aj v elektronickej korešpondencii sa zámená Vy, Vás, Vám, Vami, Váš, Vášho, Vášmu, ale aj zámená Tvoj, Tvojho, Tvoja, Tvoje atď. píšu s veľkým začiatočným písmenom.

Dostali sme otázku, ktorý z názvov karosáreň alebo karosárňa, ktorými sa pomenúva dielňa, v ktorej sa vyrábajú alebo opravujú karosérie, je v spisovnej slovenčine správny. V spisovnej slovenčine je správny názov karosáreň. Slovo karosáreň zachytávajú Pravidlá slovenského pravopisu aj najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka vo svojom druhom zväzku. Slovo karosáreň má v genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla tvar karosárne, napr. vrátil sa z karosárne, dve nové karosárne, v genitíve množného čísla je tvar z karosární, v datíve a lokáli množného čísla sú tvary karosárňam, o karosárňach s krátkou samohláskou a v poslednej slabike slova.

Nezriedka sa pri vymenúvaní jednotlivých krajín stretáme s praxou, že v rade jednoslovných názvov ako Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko sa zrazu vyskytne dvojslovný názov Česká republika. Treba však povedať, že takáto prax nie je opodstatnená, lebo na pomenovanie Českej republiky máme aj pravidelne utvorený jednoslovný názov Česko. Názov Česko je štandardizovaný jednoslovný geografický názov Českej republiky nielen v slovenčine, ale aj v češtine. Možno ešte dodať, že názvom Čechy sa v súčasnosti oficiálne pomenúva iba západná časť Česka.

Mám presne opačnú skúsenosť - žiaci tie zámená píšu s veľkým začiatočným písmenom aj tam, kde netreba. A niekedy aj dospeláci, občas mi v mailoch prídu vtipy, v ktorých je to tiež napísané nesprávne.
Decká sú zblbnuté z angličtiny a často napíšu s veľkým písmenom napr. Pondelok, September... atď.

Dostali sme otázku, ako je to so spisovnosťou slova vopcháčik ako slovenského ekvivalentu anglického výrazu hot dog (v doslovnom preklade horúci pes), ktorým sa pomenúva teplý rožok, do ktorého je zasunutý párok. Pri slove vopcháčik nemožno hovoriť o jeho spisovnosti či nespisovnosti. Je to totiž iba výmysel niektorých kvázihumoristov, ktorí sa takýmto spôsobom zabávajú na adresu lexikografov, autorov slovenských slovníkov. Slovo vopcháčik by sme však darmo hľadali v nejakom slovenskom slovníku, nenájdeme ho tam. Slovenským ekvivalentom anglického výrazu hot dog je dvojslovný výraz párok v rožku.

V jazykových prejavov sa stretáme s používaním slovesa zosilňovať v tvare prítomného času zosilňuje aj v takýchto vyjadreniach: Tropická búrka nad vnútrozemím zosilňuje. – Boj proti falošným liekom zosilňuje. Takéto vyjadrenia však nie sú správne, lebo tu sa nám žiada spýtať: Čo zosilňuje? Sloveso zosilňovať si totiž vedľa seba vyžaduje vyjadriť predmet, napr. Znečisťovanie ovzdušia zosilňuje cyklóny. Ak nemáme vyjadrený objekt zosilňovania, na ktorý sa spýtame otázkou Čo?, musíme použiť zvratné sloveso zosilňovať sa, teda Tropická búrka nad vnútrozemím sa zosilňuje. – Boj proti falošným liekom sa zosilňuje.

Pri sledovaní rozličných textov si môžeme všimnúť, že v praxi sa používajú dva rozličné tvary genitívu množného čísla podstatného mena perla, a to perál aj periel, napr. lovci perál aj lovci periel, predaj perál aj predaj periel, náramok z perál aj náramok z periel. Dostali sme otázku, či sú správne obidve podoby tvaru genitívu množného čísla, alebo je správna iba jedna z nich. V našich jazykových príručkách sa uvádzajú obidve podoby tvaru genitívu množného čísla, t. j. perál aj periel, to značí, že obidve podoby sú správne. Možno však konštatovať, že častejšie sa používa podoba perál.

V jazykovej praxi sa slovo poker, ktorým sa pomenúva druh kartovej hry, skloňuje jednak so zachovaním samohlásky e, ale aj s jej vynechaním, napr. hráč pokeru aj hráč pokru, šampión v pokeri aj šampión v pokri. Aj pri prídavnom mene sa stretáme s dvomi podobami, so samohláskou e aj s jej vynechaním, napr. pokerový turnaj aj pokrový turnaj. V Krátkom slovníku slovenského jazyka aj v Pravidlách slovenského pravopisu sa pri slove poker uvádza tvar genitívu aj tvar lokálu jednotného čísla so zachovaním samohlásky e, teda pokeru, v pokeri. Podľa toho aj v prídavnom mene sa má zachovať samohláska e, t. j. pokerový.

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s vyjadreniami typu je pravda, že nepríde; nie je pravda, čo hovoria; opak je pravda, v ktorých je podstatné meno pravda v tvare nominatívu, ale aj s vyjadreniami je pravdou, že nepríde; nie je pravdou, čo hovoria; opak je pravdou, v ktorých je podstatné meno pravda v tvare inštrumentálu. Z uvedených dvoch spôsobov formulácie výpovede so slovesnými tvarmi je, nie je sa v spisovnej slovenčine za správnu pokladá formulácia s podstatným menom pravda v tvare nominatívu, teda je pravda, že nepríde; nie je pravda, čo hovoria; opak je pravda.

Dostali sme otázku, akú podobu má mať názov Donovaly v tvare genitívu, z Donovál alebo z Donovalov, lebo v jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s obidvomi podobami. Názov Donovaly je pomnožné podstatné meno mužského rodu, ktoré má iba tvary množného čísla, a skloňuje sa podľa vzoru dub. Podľa jazykových príručiek názov Donovaly, ako aj niektoré iné pomnožné názvy obcí mužského rodu, v genitíve nemá tvar s príponou -ov, ako je to pri vzore dub, ale genitív sa tvorí predĺžením poslednej samohlásky základu, teda Donovál, napr. obyvatelia Donovál, vrátil sa z Donovál. V ostatných pádoch sú pravidelné tvary ako pri vzore dub, t. j. Donovalom, na Donovaloch, za Donovalmi.

Podstatné meno hotel sa zaraďuje medzi neživotné podstatné mená mužského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dub, v genitíve jednotného čísla má tvar hotela, napr. vošiel do hotela, vyšiel z hotela, v nominatíve množného čísla má tvar hotely s ypsilonom na konci, napr. dva nové hotely, hotely vo Vysokých Tatrách. Slovo hotel však v tvare lokálu jednotného čísla nemá pravidelnú príponu -e, ako je to pri vzore dub, ale príponu mäkké -i, ako je to aj pri iných pôvodom cudzích podstatných menách zakončených na -el, napr. panel – na paneli, tunel – v tuneli, a teda aj v hoteli, o hoteli, napr. býva v novom hoteli, o tomto hoteli počul iba samé chvály.

Dostali sme otázku, ako treba chápať vyjadrenia typu štyridsiate roky devätnásteho storočia, päťdesiate roky dvadsiateho storočia, osemdesiate roky minulého storočia, či sú to roky, ktoré sa začínajú číslom štyridsať, päťdesiat, resp. osemdesiat, alebo je to desaťročie, ktoré sa končí číslom štyridsať, päťdesiat, resp. osemdesiat. Uvedené vyjadrenia treba chápať tak, že sú to roky ktoré sa začínajú číslom štyridsať, päťdesiat, resp. osemdesiat. Štyridsiate roky devätnásteho storočia sú roky 1840 až 1849, päťdesiate roky dvadsiateho storočia sú roky 1950 až 1959, osemdesiate roky minulého storočia sú roky 1980 až 1989.

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s používaním podstatného mena skica v tvare datívu a lokálu množného čísla v podobách skicám, skicách s dlhým á, napr. Jeho kresba má veľmi blízko ku skicám. – Hovorili o nových skicách. Podstatné meno skica sa skloňuje podľa vzoru ulica, takže v datíve a lokáli množného čísla sú v spisovnej slovenčine správne tvary s dvojhláskou ia, teda skiciam, skiciach ako uliciam, o uliciach. Výpovede, ktoré sme uviedli na začiatku, majú takúto správnu podobu: Jeho kresba má veľmi blízko ku skiciam. -Hovorili o nových skiciach.

Dostali smeotázku, či sa výraz takisto píše spolu ako jedno slovo, alebo sa tento výrazpíše ako dve slová. Výraz takisto ako vymedzovacie zámeno, ktorým sa vyjadrujetotožnosť alebo podobnosť dejov, vlastností alebo kvantity, píše sa spolu akojedno slovo, napr. Je takisto dôležitý. Urobil to takisto. V tomto význame savšak môže písať aj osobitne ako dve slová. Výraz takisto je však aj častica,ktorou sa upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí. V tomto význame sa výraztakisto píše iba spolu ako jedno slovo, napr. Drevené píšťaly sú takistoumelecká práca. Ty nesieš zodpovednosť takisto ako ostatní.

V jazykovej praxi,a to aj v odborných textoch sa môžeme stretnúť so slovným spojením k rukám vovýpovediach typu Otec je povinný platiť výživné k rukám matky dieťaťa. – Peniaze posielal poštovou poukážkou priamo k rukám manželky. V tejto súvislostisme dostali otázku, či takéto vyjadrenia sú správne. V spisovnej slovenčine jev takýchto a podobných výpovediach správne používať predložkové spojenie spredložkou do, teda do rúk. Aj v príkladoch spomenutých na začiatku sa malopoužiť predložkové spojenie do rúk, t. j. Otec je povinný platiť výživné do rúkmatky dieťaťa. – Peniaze posielal poštovou poukážkou priamo do rúk manželky.

Dostali sme otázku, kedy sa má používať zámeno oni s mäkkým i a kedy zámeno ony s ypsilonom. Zámená oni a ony sú tvary nominatívu množného čísla osobného zámena on. Tvar oni s mäkkou spoluhláskou ň vo výslovnosti a s mäkkým i v písme používame vtedy, keď osobné zámeno zastupuje životné podstatné mená mužského rodu, napr. Kamarátov si zavolal do bytu a oni ho okradli. Tvar ony s tvrdou spoluhláskou ň vo výslovnosti a s ypsilonom v písme používame vtedy, keď osobné zámeno zastupuje neživotné podstatné mená mužského rodu, podstatné mená ženského a stredného rodu, napr. Stromy sa v búrke polámali, ony nevydržali nápor vetra. – Zavolali sme dve ženy, ale ony odmietli pomôcť. - Nerozumel deťom a ony nerozumeli jemu.

Dnes je prvý deňnového školského roka a o ňom sa bude veľa hovoriť nielen medzi žiakmi a učiteľmi,ale aj v médiách. Istotne sa stretneme s výpoveďami ako dnes sa začal novýškolský rok, nový školský rok sme otvorili spoločným stretnutím všetkýchžiakov, ale aj dnes sme zahájili nový školský rok. Z týchto výpovedí nie jevhodná výpoveď so slovesom zahájiť. Sloveso zahájiť je utvorené od slovesahájiť s významom „brániť, chrániť“ a v spisovnej slovenčine má význam „zamedziťvstupu, zahradiť“, no v citovanej výpovedi o nič také nejde. Preto sú správneiba vyjadrenia dnes sa začal nový školský rok, nový školský rok sme otvorilispoločným stretnutím všetkých žiakov.