a prečo by nemohla?

I keby nechcel, musí poslúchnuť.
O tom som ešte nepočul.
A bolo svetlo.

V jazykovej praxi sa stretáme s používaním slova tlačítko na pomenovanie malej súčiastky zvyčajne v tvare gombíka, ktorá nám umožňuje tlakom zapnúť alebo vypnúť stroj či prístroj. Slovo tlačítko je utvorené zo slovesa tlačiť príponou -tko. Je to však nespisovné slovo, lebo názvy vecí a nástrojov sa v spisovnej slovenčine netvoria príponou -tko, ale predovšetkým príponou -dlo. Od slovesa tlačiť máme utvorené podstatné meno tlačidlo, v množnom čísle tlačidlá, ktoré nájdeme aj v jazykových príručkách a ktoré funguje aj ako odborný termín. Správne teda vravíme tlačidlo zvončeka, stlačiť tlačidlo, zapnúť tlačidlom. Slovo tlačidlo používame aj v počítačovej terminológii.

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so skratkou anglického výrazu Digital Video Disc, ktorým sa označuje kompaktný disk umožňujúci zaznamenávať obrazové informácie, napr. hrané filmy, dokumentárne filmy, divadelné inscenácie a pod. Skratka je utvorená z prvých písmen anglického výrazu, t. j. z písmena D (vysl. dé), z písmena V (vysl. vé) a z písmena D (vysl. dé). Uvedenú skratku môžeme počuť vyslovovať v podobe dé-vé-dé, ale aj v podobe dí-ví-dí. Výslovnosť dé-vé-dé rešpektuje náležité hláskovanie písmen v slovenčine, kým výslovnosť dí-ví-dí vychádza z výslovnosti skratky v angličtine. V rámci jazykových prejavov v slovenčine je primerané používať slovenskú výslovnosť skratky, teda dé-vé-dé.

Vraj, v pondelok ráno, na Rádiu Slovensko má byť ráno o slovenčine.

V slovenčine máme pomnožné podstatné mená, t. j. podstatné mená, ktoré nemajú tvary jednotného čísla, ale iba tvary množného čísla, ktorými sa vyjadruje nielen väčší počet predmetov, ale aj jeden predmet. Medzi takéto podstatné mená patria napríklad aj slová dvere, nožnice, sánky. Ak chceme pri pomnožných podstatných menách vyjadriť počet predmetov, na vyjadrenie tohto počtu nepoužívame základné číslovky jeden, dva, tri atď., teda nie dve dvere, ale skupinové číslovky jedny, dvoje, troje, štvoro atď. Predmet pri skupinovej číslovke jedny je v základnom tvare v tvare nominatívu, jedny dvere, pri ostatných skupinových číslovkách je v tvare genitívu, dvoje dverí, troje nožníc, štvoro sánok.

Dostali sme otázku, aký je správny tvar genitívu podstatného mena husle [vysl. husľe], či má byť husieľ, alebo huslí [vysl. husľí]. Podstatné meno husle sa zaraďuje medzi pomnožné podstatné mená ženského rodu, ako sú napríklad aj podstatné mená hrable [vysl. hrabľe] a jasle [vysl. jasľe]. Podľa jazykových príručiek uvedené podstatné mená majú v genitíve dvojtvar, t. j. tvar utvorený s vkladnou dvojhláskou -ie-, hrabieľ, husieľ, jasieľ, ale aj tvar s príponou -í, hrablí [vysl. hrabľí], huslí [vysl. husľí], jaslí [vysl. jasľí]. Môžeme teda povedať dvoje husieľ aj dvoje huslí.

V jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme so slovnými spojeniami jedná sa o..., jednalo sa o..., napríklad jedná sa o prácu, jedná sa o podvod, jedná sa o obecný dom, jedná sa o to, že spojenie nefunguje, jednalo sa o milióny, jednalo sa o žart. Slovné spojenia jedná sa o..., jednalo sa o... sú však nespisovné. Namiesto nich vo verejných jazykových prejavoch používame spisovné slovné spojenia ide o niečo, išlo o niečo, teda ide o prácu, ide o podvod, ide o obecný dom, ide o to, že spojenie nefunguje, išlo o milióny, išlo o žart.

Podstatné meno pani, keď stojí samostatne alebo s prívlastkom, skloňujeme. V jednotnom čísle má tvary bez mojej pani, dám tejto pani, vidím našu paniu, o našej pani, s našou paňou, v množnom čísle má tvary dve panie, bez našich paní, dvom paniam, vidím tri panie, o dvoch paniach, so vznešenými paniami. Ak sa podstatné meno pani používa pred menom alebo titulom, zostáva nesklonné, napr. o pani Novákovej, s pani doktorkou. Ako nesklonné zostáva aj v množnom čísle, napr. pani učiteľky, pani učiteľkám, o pani doktorkách. Najmä pri oslovení viacerých žien môžeme namiesto nesklonného tvaru pani použiť aj tvar nominatívu množného čísla panie, napr. panie učiteľky, panie poslankyne.

V tom skloňovaní majú chyby, správne skloňujeme "bez mojej panej, dám tejto panej, o našej panej".

V jazykových prejavoch sa stretáme s vyjadreniami typu práce by mali byť k úžitku aj ostatným; bude vám to k úžitku; je k úžitku všetkým generáciám; sú k úžitku a potešeniu; aby vám vozidlo slúžilo k úžitku i radosti. Dostali sme otázku, či spojenia tohto typu s predložkou k sú správne. V spojeniach podstatného mena úžitok s tvarmi slovesa byť, ale aj slovesa slúžiť je namiesto predložky k v spisovnej slovenčine náležité používať predložku na, teda práce by mali byť na úžitok aj ostatným, bude vám to na úžitok, je na úžitok všetkým generáciám, sú na úžitok a potešenie, aby vám vozidlo slúžilo na úžitok i na radosť.

V súčasnosti čoraz častejšie počúvame vyjadrenia typu zmieniť niečo, napr. je vhodné zmieniť aj ponúkané spôsoby dopravy; ako som už zmienil na začiatku prednášky. V týchto vyjadreniach sa používa sloveso zmieniť, niekedy aj s tvarom akuzatívu mena, ako je to v spojení zmieniť spôsoby. Takéto vyjadrenia sa k nám dostávajú pod vplyvom českých jazykových prejavov. V spisovnej slovenčine však máme zvratné sloveso zmieniť sa, ktoré sa spája s predložkou o a s lokálom mena, teda zmieniť sa o niečom. Náležité sú vyjadrenia je vhodné zmieniť sa aj o ponúkaných spôsoboch dopravy; ako som sa už zmienil na začiatku prednášky.

Mnohí iste poznajú obec Vyhne v okrese Žiar nad Hronom. Dostali sme otázku, ako sa skloňuje tento názov. Názov Vyhne, ktorý vznikol zo všeobecného podstatného mena vyhňa s významom „dielňa s ohniskom na rozžeravovanie kovov“, je pomnožné podstatné meno ženského rodu, t. j. podstatné meno, ktoré má tvary množného čísla. Názov Vyhne má v genitíve tvar Vyhní, napr. obyvatelia Vyhní, vrátil sa z Vyhní, v datíve je tvar Vyhniam, v lokáli tvar vo Vyhniach, napr. termálne kúpalisko vo Vyhniach, v inštrumentáli tvar Vyhňami, napr. vrch nad Vyhňami. Možno ešte spomenúť, že obyvateľské meno má podobu Vyhňan, v ženskom rode Vyhnianka a prídavné meno má podobu vyhniansky.

Dostali sme otázku, ako sa má písať skrátený výraz, ktorý vznikol z dvojslovného spojenia biologický olej, či ako jedno slovo bioolej, či so spojovníkom medzi obidvomi časťami, alebo ako dve slová. V súčasnej slovenčine máme viacero zložených slov, v ktorých prvej časti je zložka bio- s významom „biologický“, napr. biocentrum, biodiverzita, bioenergia, biochémia, biomasa, bioplyn, bioprodukt. Všetky tieto zložené slová sa píšu spolu ako jedno slovo bez spojovníka. Do radu týchto slov patrí aj nové zložené slovo bioolej, ktoré sa takisto píše bez spojovníka.

Dostali sme otázku, aká predložka sa má používať v spojení s prídavným menom vhodný, či predložka k s podstatným menom alebo zámenom v tvare datívu, t. j. vhodný k niečomu, alebo predložka na s podstatným menom alebo zámenom v tvare akuzatívu, teda vhodný na niečo. Citovaným slovným spojením sa vyjadruje účel, preto je tu náležitá účelová predložka na, teda vhodný na niečo, napr. pozemok vhodný na stavbu rodinného domu, objekt vhodný na podnikanie, voda vhodná na kúpanie, tričko vhodné na športovanie.

Nedávno sme v istom rozhovore v elektronickom médiu počuli jednu z účastníčok rozhovoru použiť slovné spojenie kojacie matky. Prekvapilo nás, že účastníčka rozhovoru siahla za príčastím kojacie utvoreným od slovesa kojiť. Sloveso kojiť sa tradične odmieta ako nevhodné a aj v najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka sa hodnotí ako nesprávne. Namiesto neho máme v spisovnej slovenčine vo význame „živiť dieťa vlastným materským mliekom“ sloveso dojčiť. Od slovesa dojčiť je utvorené príčastie dojčiaci, ktoré sa malo v príslušnom tvare použiť aj v citovanom rozhovore, teda malo sa použiť slovné spojenie dojčiace matky.

Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy so zloženými prídavnými menami, v ktorých druhej časti je prídavné meno utvorené od podstatného mena zrno. Presviedčame sa o tom, keď sa nás spytujú, či v prídavnom mene viaczrnný sa má písať jedno n alebo dve n. Keďže v tomto zloženom prídavnom mene je v druhej časti prídavné meno utvorené príponou -ný od podstatného mena zrno, v ktorom je na konci odvodzovacieho základu spoluhláska n, prídavné meno viaczrnný sa píše s dvomi n podobne, ako je to v prídavnom mene celozrnný. Prídavné meno viaczrnný sa používa napr. v spojeniach viaczrnný chlieb, viaczrnná múka, viaczrnná kaša, viaczrnné pečivo.

Niekedy počujeme vyjadrenia so slovným spojením tým pádom, napr. Ľudské vedomie je tým pádom zaťažené. – Platíte príspevky sociálneho zabezpečenia a tým pádom ste poistený. – Nezohrieva sa ako halogénové žiarovky a tým pádom nehrozí prehriatie objímky. Výraz tým pádom má cudzí pôvod a nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto neho v spisovnej slovenčine na vyjadrenie dôsledku používame slovné spojenie v tom prípade, spojkové výrazy a tak, a tým. Vety uvedené na začiatku majú takúto vhodnú podobu: Ľudské vedomie je v tom prípade zaťažené. – Platíte príspevky sociálneho zabezpečenia, a tak ste poistený. – Nezohrieva sa ako halogénové žiarovky a tým nehrozí prehriatie objímky.

Dostali sme otázku, či je správne používať slovné spojenia typu primátor mesta Žiliny, či by sa nemal v tomto spojení používať názov mesta v tvare nominatívu, teda primátor mesta Žilina. Používanie názvu mesta v tvare genitívu pri slove mesto, ktoré je v tvare genitívu, teda mesta Žiliny, je správne, hoci ani používanie názvu mesta v tvare nominatívu nie je nesprávne. Treba však povedať, že slovo mesto je v citovanom spojení nadbytočné, lebo už v slove primátor je obsiahnutá okolnosť, že sa týka mesta, keďže slovo primátor má význam „najvyšší (volený) predstaviteľ mesta“. Preto úplne stačí povedať primátor Žiliny, primátor Nitry a pod.

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme so slovesom fotiť a od neho odvedenými slovesami nafotiť, odfotiť, sfotiť. Dostali sme otázku, či sú tieto slovesá správne, či by sa namiesto nich nemali používať slovesá fotografovať, nafotografovať, odfotografovať, sfotografovať. Slovesá fotiť, nafotiť, odfotiť, sfotiť vznikli skrátením zo slovies fotografovať, nafotografovať, odfotografovať, sfotografovať. Sú to spisovné slová, ale majú príznak hovorovosti, čo značí, že sa používajú v neoficiálnej, súkromnej komunikácii. V oficiálnej verejnej a v odbornej komunikácii je vhodné používať štylisticky neutrálne slovesá fotografovať, nafotografovať, odfotografovať, sfotografovať.

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť so slovesom pokoviť s významom „pokryť vrstvou kovu“ a od neho utvoreným slovesným podstatným menom pokovenie, napr. pokoviť skrutky, pokoviť meďou, galvanické pokovenie. V spisovnej slovenčine namiesto slovesa pokoviť a podstatného mena pokovenie je primerané používať sloveso pokovovať utvorené príponou -ovať podobne, ako sú utvorené slovesá pocínovať, pozinkovať, pogumovať, a slovesné podstatné meno pokovovanie, teda pokovovať skrutky, pokovovať meďou, galvanické pokovovanie.