Niektorí používatelia slovenčiny si kladú otázku, prečo sa v slove poliklinika píše v prvej časti poli- mäkké i a prečo sa v slove polytechnika v jeho prvej časti píše tvrdé y. V slove poliklinika prvá časť poli- s mäkkým i súvisí s gréckym slovom polis s významom „mesto“, teda poliklinika je vlastne mestská klinika. V slove polytechnika prvá časť poly- s ypsilonom má takisto pôvod v gréčtine, ale základný význam „mnoho“. Prvá časť poly- s ypsilonom je aj v mnohých ďalších slovách, ako sú polyester, polyetylén, polygamia, polymér, polysacharid atď.

Blížia sa Vianoce a v mnohých domácnostiach sa budú pripravovať rozličné vianočné jedlá, okrem iných aj ryby, či to už bude tradičný kapor, alebo mrazené filé. Jednou z možných úprav rýb je aj ich vyprážanie či vysmážanie, teda pečenie na nejakom tuku. Niekedy sú používatelia slovenčiny v rozpakoch, či v spisovných prejavoch majú použiť sloveso vyprážať alebo sloveso vysmážať. Slovesá vyprážať aj vysmážať sú spisovné, no kým sloveso vyprážať je rozšírené najmä na strednom Slovensku, sloveso vysmážať je rozšírené najmä v západnej časti Slovenska.

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 21.12.2012

http://www.ulozto.sk/xhENhDk/101212210640-gergely-slovencina-mp3

V slovenčine používame mnoho rozličných pozdravov. Medzi klasické pozdravy pri stretnutí patria pozdravy dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer. V neskorých večerných hodinách najmä pred spaním si zaželáme dobrú noc. Rozšírené sú aj pozdravy cudzieho pôvodu ahoj, čau, ktoré používajú najmä dobré známi a priatelia medzi sebou. Pri rozlúčke sa pozdravíme dovidenia, a keď skončíme telefonický rozhovor, pozdravíme sa dopočutia. V súčasnosti často počujeme rozlúčkové pozdravy dovi a dopo. Ide o skrátené, deformované, slangové pozdravy, ktoré nie sú vhodné pri rozlúčke s osobami, s ktorými nie sme v blízkom vzťahu, a nepatria ani do verejných prejavov.

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 28.12.2012

http://www.ulozto.sk/xCBW7rf/1012122...slovencina-mp3

Dnes je posledný deň v roku a každý vie, že na tento deň pripadá meno Silvester. Meno Silvester má pôvod v latinskom slove silvestris s významom „lesný, z lesa“ a to je utvorené z latinského slova silva s významom „les“. Spomínané latinské slová aj meno Silvester sa píšu s mäkkým i. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami prídavného mena utvoreného od mena Silvester, a to silvestrovský aj silvesterský. V spisovnej slovenčine je správna iba podoba silvestrovský, napríklad silvestrovský večierok, silvestrovský ohňostroj, silvestrovský klobúk, silvestrovská zábava, silvestrovská noc.

V jazykových prejavoch sa stretáme so slovným spojením polámané haluze, ale aj polámané haluzy. Vynára sa otázka, ktoré z uvedených spojení je správne. Na pomenovanie výrastku kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu, teda na pomenovanie konára, máme v slovenčine aj slovo haluz. Slovo haluz je podstatné meno ženského rodu, ktoré sa pravidelne skloňuje podľa vzoru dlaň. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má tvar haluze. Správne teda je z haluze si urobil palicu na podopieranie, na ceste ležali polámané haluze.

Dostali sme otázku, či je správne používať sloveso deaktivovať, alebo sloveso dezaktivovať. Slovesá deaktivovať a dezaktivovať sú utvorené od slovesa aktivovať pôvodom latinskou predponou de-, resp. francúzskou predponou dez-, ktorými sa vyjadruje opak toho, čo sa pomenúva v odvodzovacom základe. Obidve slovesá sú správne, ale majú čiastočne odlišný význam a odlišnú spájateľnosť. Sloveso deaktivovať má predovšetkým význam „zrušiť aktívny stav niečoho“, napr. deaktivovať imobilizér, deaktivovať nástražný výbušný systém, sloveso dezaktivovať predovšetkým značí „odstrániť biologicky aktívne látky“, resp. „odstrániť rádioaktívne účinky“, napr. dezaktivovať zamorený priestor.

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 04.01.2013

http://www.ulozto.sk/xTpMbvv/1013010...slovencina-mp3

V jazykovej praxi sa používajú slová krček, krčok aj kŕčok. Dostali sme otázku, ktorá z uvedených podôb je správna. Slová krček, krčok aj kŕčok sú zdrobneniny od slova krk a sú to spisovné, teda správne slová. Je však medzi nimi istý rozdiel, a to v tom, že sa používajú v rozličných situáciách. Slovom kŕčok, ale aj kŕčik s dlhým ŕ, pomenúvame malý krk alebo zúženú časť niečoho. Slová krček alebo krčok s krátkym r sa používajú najmä ako anatomické termíny, ktorými sa pomenúva zúžená časť kosti alebo iného orgánu, napr. zubný krček, maternicový krčok.

V súčasnosti sa priam módnym stáva používanie slovesa vytesniť, a to aj v situáciách, keď nejde o nijakú súvislosť s malým priestorom, priestorovou tesnosťou. Uvedieme aspoň tri príklady: stranu vytesnili na politický okraj, loptu s námahou vytesnil na roh, spoločnosť chce vytesniť menšinového vlastníka. Ak ide o odstránenie niekoho, niečoho odniekiaľ, o zbavenie sa niekoho, niečoho, je namiesto slovesa vytesniť primerané používať sloveso vytlačiť, v istých súvislostiach aj sloveso zbaviť sa, teda stranu vytlačili na politický okraj, loptu s námahou vytlačil na roh, spoločnosť sa chce zbaviť menšinového vlastníka.

Nátierka, nie pomazánka

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 09.01.2013

http://www.ulozto.sk/xm52X4A/1013010...a-natierka-mp3

Babia hora

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 10.01.2013

http://www.ulozto.sk/xDLErL1/1013011...slovencina-mp3

Čo to obnáša?

Lekcia slovenčiny s jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou z 11.01.2013

http://www.ulozto.sk/xXJh9nt/1013011...slovencina-mp3

Tvar "pod Babou horou" je správny, iba v tom vzore pani Sibylu trošku poopravím prídavné meno BABÍ je privlastňovacie prídavné meno - druhové, ktorým privlastňujeme ľudskému alebo zvieraciemu druhu (podobne ako človečí, obrí, rybí, leví, kozí, včelí, líščí...) a neskloňuje sa podľa vzoru cudzí, ale PÁVÍ (aj po obojakých spoluhláskach v zakončení tu píšeme "mäkké i").
Podľa vzoru cudzí sa skloňujú iba prídavné mená s mäkkou spoluhláskou v zakončení, napr. svieži, písací, vyšší...

Ty sa nezapreš! Vieš? Skloňujem sa, či klaňam sa pred Tebou?

Pavol Jozef Šafárik - Vysvetlenie gramatickych pojmov

Trochu z archívu.

Str. 2

Čo to obnáša
http://www.ulozto.sk/xUpprfz/1013-01...-to-obnasa-mp3

Ako správne vykať
http://www.ulozto.sk/x1effL1/1013-01...avne-vykat-mp3

V slovenčine je pri vykaní určitý slovesný tvar vždy v druhej osobe množného čísla.
Správne vykáme: Pán Majer, boli ste tam? (nie bol ste). Pani Majerová, vy ste mali prísť v pondelok (nie mala ste). Obžalovaná, povedali by ste nám (nie povedala by ste nám). Kým určitý slovesný tvar je pri vykaní vždy v množnom čísle, slovné druhy, ako podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky, sú v jednotnom čísle, napríklad podstatné meno: Vy ste majster (ka), prídavné meno: Boli by ste taká dobrá (taký dobrý), číslovka: Nie ste prvá (prvý), kto mi to povedal, zámeno: Vy ste tá (ten), na koho som čakal.
Podobne je to aj vo vete s príčastím ako s neurčitým slovesným tvarom: Vážená pani, boli ste oboznámená..., Vážený pán, boli ste oboznámený.... a to isté platí aj pre slovo rád. Muža sa pýtame: Pán Mokrý, máte rád knihy? a ženy: Pani Novotná boli by ste rada doma?

Gramatická chyba pri vykaní v slovenčine, zdá sa, má tuhé korene. Je prekvapujúce, že aj niektorí príslušníci mladšej generácie, ktorí vyšli zo školy už v samostatnej Slovenskej republike, si osvojujú jazykový zlozvyk v podobe nesprávneho vykania typu vy ste nebol doma, vy ste mala vystúpiť. Takéto vykanie vonkoncom nemá oporu v slovenských nárečiach a je veľmi netvorivým napodobnením českého vykania. V slovenčine vykáme výlučne s pomocou slovesného tvaru v množnom čísle, t. j. vy ste neboli doma, vy ste mali vystúpiť.


Zámená ten, tú...
http://www.ulozto.sk/xGG55gb/1013-01...ena-ten-tu-mp3

Zámená ten, tú...
http://www.ulozto.sk/xRYKKUW/1013-01...slovencine-mp3

Rodina Kováčova, či Kováčová
http://www.ulozto.sk/xTMQQUJ/1013-01...i-kovacova-mp3

Kolotoč
http://www.ulozto.sk/xqZ44Dk/1013-01...ko-kolotoc-mp3

http://www.slovencina.vselico.com/

Hoci som vyrastala v národnostne zmiešanej dedine s prevahou inej národnosti, než Slovákov, viem správne vykať a príšerne ma irituje, keď ľudia (najmä v telke a ešte aj politici!) nevedia!