Skloňovanie slova pani
Slovo pani je nesklonné vtedy, keď za ním nasleduje označenie alebo oslovenie ženy s uvedením mena, titulu, funkcie ap., napr. bez pani Novotnej, k pani doktorke, pani učiteľku, o pani riaditeľke, s pani grófkou. V nominatíve množného čísla je v týchto prípadoch prípustný dvojtvar, napr. vážené pani/panie poslankyne. Ak za slovom pani nenasleduje meno, titul alebo funkcia, skloňuje sa: prišiel bez panej, tajomstvo hradnej panej, požiadal veľkomožnú paniu, s dvomi paniami, počul o neznámych paniach.
„Apsorbcia alebo absorpcia“
Podstatné meno absorpcia a sloveso absorbovať sa píšu v uvedených podobách. Pravopisný rozdiel podstatného mena absorpcia a slovesa absorbovať súvisí s tým, že nie sú utvorené od rovnakého odvodzovacieho základu (absorptio – absorbere). Podobne je to napríklad aj pri dvojiciach slov transkripcia – transkribovať, reakcia – reagovať, funkcia – fungovať, detekcia – detegovať.
Mobing, či mobbing?
Základný význam anglického výrazu mobbing je „prenasledovanie pracovníka, jeho osočovanie obyčajným pracovným kolektívom, šikanovanie, tyranizovanie, psychické týranie podriadeného šéfom“. Slovo mobbing sa v slovenčine neprekladá, prevzal sa anglický výraz, ktorý si zatiaľ zachováva pôvodnú podobu, no v prípadne neskoršej adaptácie možno očakávať podobu prispôsobenú slovenskému pravopisu mobing.
Obyvateľ obce Martinček
Obyvateľ obce Martinček je Martinčečan, obyvateľka je Martinčečanka. Pre úplnosť dodávame, že všetky príslušné obyvateľské mená v mužskom aj ženskom rode sa uvádzajú pri názvoch slovenských obcí v časti Názvy obcí na Slovensku v Pravidlách slovenského pravopisu.
Prídavné meno chytrý
Prídavné meno chytrý máme aj v slovenčine a nájdete ho aj v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Toto slovo sa hodnotí ako spisovné, štylisticky neutrálne a v slovenčine sa používa v dvoch významoch: 1. „rýchly, náhlivý, rezký“ a 2. „dôvtipný, bystrý, vynachádzavý“ (napr. chytrá hlavička, chytrý predvolebný ťah, chytrá rada, chytrá ponuka. Na druhej strane je pravda, že slovo chytrý sa významovo spája u väčšiny používateľov slovenského jazyka s významami„chytrácky, prefíkaný, prešibaný, vypočítavý“, napríklad chytrý ako líška. Tento významový odtienok nie je explicitne zachytený v slovenských lexikografických príručkách, je to skôr vec jazykového citu. Pri prekladaní z češtiny nie je vždy vhodné automaticky ponechávať v slovenskom texte prídavné meno chytrý, často sa daná vlastnosť v slovenčine vhodnejšie vyjadrí inými prídavnými menami, napríklad inteligentný telefón, nápaditý projekt, rozumné riešenie a pod.
Posledný, či ostatný?
Vo významoch „jediný zvyšujúci, zostávajúci” i „nedávno minulý, predchádzajúci, najnovší” sú správne obidva synonymné výrazy – posledný i ostatný. Prídavné meno ostatný má navyše význam „všetci (všetky, všetko), ktorí (ktoré, čo) ostali (ostalo) z nejakého celku“, napr. vždy bol lepší ako ostatní, ostatný nábytok sme predali.
Problematikou používania synoným posledný a ostatný sa venoval PhDr. Anton Habovštiak, CSc. V jeho príspevku odznelo: „V ostatných rokoch sa ustavične odohráva akoby súboj medzi prídavnými menami posledný a ostatný. Mnohí z nás preferujú slovo ostatný, iní zasa slovo posledný. Niektorí tvrdia, že korektnejšie je povedať Ostatný raz sme sa videli pred rokom, ako pripomenúť, že Posledný raz sme sa videli pred rokom. Dnes po podrobnejších výskumoch slovenčiny vieme, že pri vzniku tohto stavu podstatnú úlohu zohrali nárečia. Na základe výskumu jazykového stavu na území Slovenska... sa ukázalo, že medzi slovami posledný a ostatný – konkrétne v slovnom spojení ostatný dom v dedine – je hranica, ktorá výrazne oddeľuje západoslovenské nárečia od stredoslovenských a východoslovenských nárečí. Pre strednú a východnú slovenčinu je charakteristické spojenie ostatný dom v dedine, kým na západnom Slovensku spojenie posledný dom v dedine.”