A ako by si riešil s hodnosťou:
Keď som slúžil vlasti, môj veliteľ roty mal hodnosť práporčíka. Ale na túto funkciu musel mať vyššiu hodnosť, tak mal "prepožičanú" hodnosť kapitána. Mal ho požičanú, udelenú?

Ja tieto texty iba kopírujem s jednej relácie Slovenského rozhlasu. Neosobujem si právo niečo vykladať. Ani nie som toho schopný. Možno keď to dáš do pléna teda, v množnom čísle, možno nám to niekto, z tu vzdelaných ľudí vysvetlí. Je to zaujímavý postreh.

Kto vie, vysvetlí. Nie?

Možno ešte "zapožičanú" by bolo vhodné.

Prečo sa bojíme slova požičal?

...lebo sa nám spája s dlhmi...ale má aj iný význam...a prípade hodnosti by som použila slovo "zapožičaná"vyššia hodnosť.."prepožičaná" by mohla byť vo význame "urobená pre niečo- pre hodnosť, za nejakým účelom, alebo pre nejaký účel je myslím si , v slovenčine už jedno...
..v tomto prípade sa hodnosť musí po ukončení pôsobenia vrátiť..ale aj dnes sa hodnosti "prepožičiavajú"..

Podľa synonymického slovníka:

požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenku • kniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galéria • polit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenanie • zastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovar • porozpožičiavať • rozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom

Zdroj: http://slovniky.korpus.sk/?w=po%C5%B...utf-8&oe=utf-8

Takže hodnosť by sa mala "prepožičať".

tak isto nepotrebujeme čechizmus holt a dokonca sa používa aj v nesprávnom tvare hold, čo je v slovenčine slovo úplne iného významu

Tlačidlo, nie tlačítko

Na rozličných strojoch, prístrojoch a iných zariadeniach je súčasť, ktorá sa ovláda stláčaním a tým sa umožňuje činnosť príslušného zariadenia. Jedni túto súčasť nazývajú tlačidlo, iní tlačítko. Z týchto dvoch podôb je v spisovnej slovenčine správna iba podoba utvorená príponou -dlo, teda tlačidlo. Poznáme napríklad vypínacie tlačidlo, tlačidlo na zvončeku, tlačidlo na počítačovej myši atď. Od podstatného mena tlačidlo je utvorené aj prídavné meno tlačidlový, napr. tlačidlový spínač, tlačidlový ovládač, tlačidlový telefón.

Pokladať nie je klásť

Sloveso pokladať má v spisovnej slovenčine význam „považovať, posudzovať, hodnotiť", napr. pokladať niekoho za dobrého človeka, pokladať niekoho za priateľa, pokladať si za povinnosť, pokladať sa za nevinného. Nie je vhodné, ak sa sloveso pokladať používa vo význame "dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto", napr. pokladať parkety na dlážku, pokladať nový asfaltový koberec. V takom prípade treba siahnuť za slovesom klásť, teda klásť parkety na dlážku, klásť nový asfaltový koberec.

Dôchodca, dôchodcovia

Podstatné meno dôchodca sa svojím zakončením zaraďuje do pomerne početnej skupiny pomenovaní osôb utvorených príponou -ca, ako sú obranca, rozhodca, sprievodca, sudca, vodca atď. Podstatné mená zakončené na -ca sa pravidelne skloňujú podľa vzoru hrdina, a tak v nominatíve množného čísla majú pádovú príponu -ovia, teda obrancovia, rozhodcovia, sprievodcovia, sudcovia, vodcovia. Rovnako aj slovo dôchodca má v nominatíve množného čísla tvar s príponou -ovia, t. j. dôchodcovia.

Predsedníčka, nie predsedkyňa

Toho, kto je na čele istej inštitúcie, organizácie a pod., v súčasnosti voláme predseda. Ak takúto funkciu vykonáva žena, na jej pomenovanie používame podstatné meno ženského rodu predsedníčka. Popri tejto podobe môžeme niekedy počuť aj podobu predsedkyňa. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba predsedníčka, ktorá je utvorená od zastaraného slova predsedník, od ktorého je utvorené aj prídavné meno predsednícky. Správne teda je predsedníčka senátu, predsedníčka súdu, predsedníčka strany a pod.

Slovo ješitný nepotrebujeme

Do prejavov niektorých používateľov slovenčiny sa dostávajú české slová ješitný a ješitnosť. Ide o slová, ktoré v slovenčine nepotrebujeme, lebo na pomenovanie negatívnej vlastnosti, ktorá sa týmito slovami pomenúva, máme dosť domácich slov, ako sú prídavné mená samoľúby, márnivý, márnomyseľný, namyslený, domýšľavý a podstatné mená samoľúbosť, márnivosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, domýšľavosť. Preto hovorme o samoľúbom, márnivom, márnomyseľnom či namyslenom človeku, o samoľúbom či márnivom správaní, o domýšľavom prístupe.

Ja som ješitný, ale nie samoľúby, márnivý, márnomyseľný, namyslený, domýšľavý. Pre mňa to, doteraz, malo iný význam ktorý neviem vyjadriť.

Ako správne vykáme?

Pri rozhovore alebo písomnom styku s cudzou osobou na znak úcty vykáme. Pri vykaní namiesto tvarov slovesa v jednotnom čísle používame tvary množného čísla. To platí tak pre prítomný a budúci čas, ako aj pre minulý čas a podmieňovací spôsob. Správne teda vykáme takto: Pán Novák, podajte si žiadosť o prijatie. Pani poslankyňa, podporujete rozhodnutie výboru? Pán predseda, hlasovali ste za pozmeňovací návrh. Pani predsedníčka, podpísali ste už zápisnicu? Pán sudca, mohli by ste zopakovať otázku? Pani kolegyňa, mohli by ste napísať správu?

Zbrklo, zbrklý? Nie!

Pri slovese konať spravidla stoja príslovky čestne, nečestne, odvážne, statočne atď. Do tohto radu spisovných prísloviek sa najmä v hovorenej reči vplieta občas príslovka zbrklo, resp. zbrkle. Tá však spisovná nie je - jej spisovnými náprotivkami sú napr. príslovky prenáhlene, nerozvážne, nerozmyslene, preto konať možno prenáhlene činerozvážne. Do spisovnej slovenčiny nepatrí ani prídavné meno zbrklý, ale splašený, prenáhlený, neuvážený, nepremyslený.

O básňach, nie o básniach

Podľa rytmického zákona nemajú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Túto zásadu treba zachovávať nielen v prípadoch typu biely (s krátkym y) oproti slepý (s dlhým ý), ale aj pri ohýbaní mnohých slov, t. j. pri ich skloňovaní alebo časovaní, keď sa stretnú dve dlhé slabiky za sebou. Preto nie sú korektné tvary o básniach, lež iba o básňach, nie o piesniach, lež o piesňach, nie o vášniach, lež o vášňach. Skrátka pri ohýbaní slov podobného typu nemôžu nasledovať dve dlhé slabiky za sebou.

Sloveso usilovať sa je čisto zvratné

Opisné výrazy vynakladať námahu, vyvíjať úsilie a pod. plnohodnotne zastupuje sloveso usilovať sa. Je to čisto zvratné sloveso, čo znamená, že jeho nezvratná podoba, ak sa vyskytuje, nie je spisovná. Rovnako ako neobstojí výpoveď dieťa smeje, neobstojí ani výpoveď ľudia usilujú o úspech. V podobných prípadoch nemôže pri slovese chýbať zvratné sa, ako nesmie chýbať pri slovesách báť sa, hanbiť sa, štítiť sa a ďalších čisto zvratných slovesách. Preto je správne iba ľudia sa usilujú o úspech.

Húsenicová dráha

V zábavných parkoch obľúbeným zábavným prostriedkom je tzv. húsenková dráha. Pohyb tohto zariadenia pripomína pohyb lariev motýľa čiže húseníc. Práve slovo húsenica malo byť východiskom na utvorenie spisovného pomenovania uvedenej dráhy. Od neho sa utvorí prídavné meno húsenicový. Podoba húsenkový je hlásková úprava českého prídavného mena housenkový. Oproti českým slovám housenka/housenkový máme v slovenčine ekvivalenty húsenica/húsenicový. Okrem názvu húsenicová dráha sa občas používa aj názov zvončeková dráha.

Čudné spájanie slov

Denne narážame na nápisy a texty viditeľne vzdialené od regulárneho spájania slov v slovenčine, ktoré sú ovplyvnené cudzími modelmi. Zjavujú sa ťarbavé nápisy transport dizajn, dizajn štúdio, klinik centrum atď. Všetko sú to príklady na obchádzanie nezrušiteľného pravidla o nevyhnutnosti gramatickej zhody, preto takéto názvy a nápisy treba dôrazne odmietnuť. Uvedené nápisy majú v spisovnej slovenčine znieť: transportný dizajn, dizajnové štúdio, klinické centrum.