Včera som počul nové slovo, v Súdnej sieni na jojke: shoppingovať.

Teplota kolíše, nie kolísa

V informáciách o globálnom otepľovaní sme sa dočítali, že teplota na Marse počas roka i dlhodobo kolísa. Tretia osoba prítomného času slovesa kolísať má však podobu kolíše. Sloveso kolísať patrí do skupiny slovies, ktoré majú v neurčitku pred neurčitkovou príponou ť kmeňotvornú príponu a, ale v prítomnom čase majú kmeňotvornú príponu e, napr. písať - píšem, česať - češem, kresať - krešem. Sloveso kolísať časujeme takto: kolíšem, kolíšeš, kolíše, kolíšeme, kolíšete, kolíšu. Podľa toho teplota na Marse počas roka i dlhodobo kolíše.

Nie narknúť, ale obviniť

Daktorí používatelia slovenčiny sa nazdávajú, že jej slovná zásoba sa môže obohacovať hláskovými úpravami českých slov. Stačí napr. namiesto českého ou, resp. ů s krúžkom, namiesto ř s háčikom dosadiť dlhé ú a obyčajné r a slovenské slovo je na svete. Je to však veľký omyl. Takéhoto omylu sa dopustil autor, ktorý napísal, že obžalovaného treba očistiť od narknutia z vraždy. České slová nařknout, nařknutí nepotrebujeme hláskovo adaptovať do slovenčiny, lebo v slovenčine máme domáce slová obviniť, obvinenie. Autor výpovede mal napísať, že obžalovaného treba očistiť od obvinenia z vraždy.

Reklame netreba rozumieť?

Naše banky ponúkajú na plagátoch rozličné druhy úverov. Jeden nazvali free hypoúver. Toto makarónske pomenovanie úveru má vážne nedostatky. Prvým je, že sa zbytočne použilo anglické slovo free, ktoré sa bežne prekladá ako voľný. Druhý nedostatok je v zloženine hypoúver. V jej prvej časti súvislosť podoby hypo- s prídavným menom hypotekárny je značne oslabená. Napokon závažným nedostatkom pomenovania je absencia všeobecnej zrozumiteľnosti. Jasne sa to ukáže, keď proti názvu free hypoúver postavíme na porovnanie miery zrozumiteľnosti podobu voľný hypotekárny úver.

Panel, na paneli, dva panely

Skloňovanie prevzatých slov zakončených na -el, ako sú slová panel, fotel, hotel, robí viacerým používateľom slovenčiny problémy. Pripomeňme si, aká zásada tu platí. Prevzaté slová na -el, pri ktorých skloňovaní sa e v koncovej slabike zachováva, skloňujeme podľa vzoru dub. V genitíve jednotného čísla majú príponu -a, z panela, z fotela, z hotela, lokál jednotného čísla je zakončený na mäkké -i, na paneli, na foteli, v hoteli, a v nominatíve množného čísla je na konci tvrdé -y, betónové panely, dva fotely, nové hotely.

Po prvé, po a, nie za prvé, za a

Pri vymenúvaní poradia jednotlivých položiek sa v jazykovej praxi stretáme s dvoma spôsobmi vyjadrovania, a to so spojeniami s predložkou po, po prvé, po druhé, po tretie, po a, po b, po c, ale niekedy aj so spojeniami s predložkou za, za prvé, za druhé, za tretie, za a, za b, za c. Z týchto dvoch spôsobov vyjadrovania sú správne iba spojenia s predložkou po, ktorou sa vyjadruje poradie. Totiž tak ako nepovieme za prvý raz, ale iba po prvý raz, aj v citovaných spojeniach treba používať predložku po, teda po prvé, po druhé, po tretie, po a, po b, po c.

Človek, človekovi i človeku

Podstatné meno človek má v datíve a v lokáli jednotného čísla tvary s pravidelnou príponou -ovi, človekovi, o človekovi, ale aj tvary s príponou -u, človeku, o človeku, teda dobrému človekovi aj dobrému človeku, o vynikajúcom človekovi aj o vynikajúcom človeku. Tvar s príponou -u býva vždy, keď stojí za iným tvarom podstatného mena človek, napr. Aby človek človeku nebol vlkom. - V tých časoch stál človek proti človeku. Tvar človeku býva aj vtedy, keď slovo človek má význam "bližšie neurčená osoba, ktokoľvek", napr. Človeku sa veriť nechce.

Ísť s naším otcom, ale dať našim otcom

Používanie tvarov privlastňovacích zámen robí niektorým používateľom slovenčiny ťažkosti. Ide najmä o tvary inštrumentálu jednotného čísla a datívu množného čísla. V inštrumentáli jednotného čísla v tvaroch s mojím, s tvojím, s naším, s vaším, so svojím je dlhé í, napr. radiť sa s mojím bratom, ísť s naším otcom, vyrovnať sa so svojím svedomím. V datíve množného čísla v tvaroch mojim, tvojim, našim, vašim, svojim je krátke i, napr. zablahoželať mojim rodičom, dať našim otcom, poskytnúť svojim deťom.

Skrinka na topánky, nie botník

Na pomenovanie menšieho kusa nábytku na úschovu topánok niektorí naši spoluobčania používajú slovo botník. Toto slovo však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, lebo slovo bota, z ktorého je utvorené, nie je spisovné. Preto by sa nemalo používať ako oficiálny názov v predajniach nábytku a v reklamných textoch. Namiesto neho zvyčajne používame viacslovný názov skrinka na topánky. Popri ňom máme aj jednoslovné pomenovanie utvorené príponou -ník zo slova topánka, teda slovo topánkovník.

Nie žhavenie, žhaviaci, ale žeravenie, žeraviaci

Niektorí motoristi či elektrotechnici vo svojich prejavoch siahajú za podstatným menom žhavenie a prídavným menom žhaviaci, napr. žhavenie naftových motorov, žhavenie poistiek, žhaviaci prúd, žhaviaca sviečka. Obidve slová sú utvorené od slovesa žhaviť. Ide však o slová nepatriace do slovnej zásoby slovenčiny a do prejavov našich občanov sa dostali z češtiny. V slovenčine namiesto nich máme slová žeraviť, žeravenie, žeraviaci. Správne teda je žeravenie naftových motorov, žeravenie poistiek, žeraviaci prúd, žeraviaca sviečka a pod.

Nie môžme, môžte, ale môžeme, môžete

V jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme s tvarmi slovesa môcť v prítomnom čase v podobe môžme, môžte, napr. môžme začať, môžte ísť. Tvary môžme, môžte sú však chybne utvorené, lebo takto sa tvoria tvary rozkazovacieho spôsobu, nie prítomného času, ako to vidieť aj z príkladu píšme, píšte, ale pri slovese môcť rozkazovací spôsob nemáme. Tvary prítomného času od slovesa písať majú podoby píšeme, píšete a podobne správne tvary prítomného času od slovesa môcť sú môžeme, môžete, teda môžeme začať, môžete ísť.

No to je tá nešťastná angličtina, už ani predtým bežne používané slovenské slovíčka nevieme používať.
Hrôza.

Najnovšie ma "vytáča" reklama na Tesco klubovú kartu. Vyslovujú to "klab kard" (club card). To je problém normálne povedať "klubová karta"?! Aj tak sa ma pri pokladni stále pýtajú, či mám klubovú kartu a nie či mám klab kard...

Ja by som vsetky tie anglictiny zakazal.

Pamätám si, keď sa tvoril zákon o štátnom jazyku, pani poslankyňa Prof. JUDr. Katarína Tóthová vravela, že všetky výrazy by sa nemuseli prekladať, vraj akoby to znelo keby sme namiesto hot dog vraveli horúci pes. No, ale aký je preklad?

No veru ...niektoré slovíčka sme síce prebrali, najmä z oblasti IT (napr. internet, web, e-mail), ale v bežnej hovorovej reči nevidím dôvod používať anglikanizmy, keď máme na to pekné slovenské výrazy.
Syn mi minule rozprával o nejakom letnom festivale a spomenul "steidž" (stage = pódium). Pýtam sa ho, čo to je... vedel mi to opísať, vedel by mi to ukázať na obrázku, ale pomenovať to po slovensky... to už nie.

To všetko robia médiá, reklamy... a tiež veľa našich politikov používa cudzie slová - ale im aj tak človek niekedy nerozumie.

Nuž čo, stavby projektujú "developeri", v niektorých obchodoch sa predávajú "fejky", cestujeme do zaujímavých "destinácií", herci sa zúčastňujú na "kastingoch", my sme si ako deti kupovali pukance a zemiakové lupienky, dnes majú deti "popcorn" a "čipsy"

A čo keby sme sa opýtali opačne? Prečo si to angličania preložili ako "hot dog", keď je to obyčajný párok v rožku?

Neviem anglicky.
Dal som do Google a vyšlo mi:
hot dog = párok v rožku
Každé slovo osobitne, to už tiež vieme.

Pôvod vzniku spojenia "hot dog" sa vysvetľuje rôzne, ale najčastejšie to vzniklo vraj takto:

Pôvodne pochádzal hot dog z Nemecka, kde sa menoval "frankfurter" podľa mesta Frankfurt v Nemecku. Prvé "frankfurtery" sa začali predávať v USA v šesťdesiatych rokoch 18. storočia. Američania im hovorili dachshund sausages (jazvečie párky). Jazvečík je pes s dlhým telom a krátkymi nohami pôvodom z Nemecka.
"Dachshund sausages" boli najskôr populárne v New Yorku, špeciálne na baseballu. Na zápasoch, kde sa predávali, muži chodili radami divákov a vyvolávali: " Kúpte si horké jazvečie párky".
Jedného dňa roku 1906 kreslič vtipov Tad Dorgan šiel na baseball. Keď videl muža s horkými párkami, dostal nápad na kresbu. Nasledujúci deň sa v novinách objavil jeho obrázok s rohlíkom a jazvečím mäsom uprostred. Dorgan nevedel, ako sa správne píše dachshund, preto pod kresbu napísal : "Kúpte si hot dogy!"
Kresba i nápis pod ňou boli senzáciou. Keď išiel ďalší deň na baseball, predavači chodili radami divákov a vyvolávali: "Kúpte si hot dogy!"

Hot dog, pôvodne nazývaný WIENER FRANKFURER, dachshund, red hot a podobne, bol s najväčšou pravdepodobnosťou privezený do Ameriky skupinou nemeckých imigrantov z Frankfurtu okolo roku 1860.
Frankfurt, kde záznamy o tenkej údenine naplnenej do čerstvého črievka sú už z roku 1487, si samozrejme robí nárok na prvenstvo vo výrobe tejto špeciality.
Podľa jednej verzie dlhý, slabo zahnutý tvar údeniny vraj pripomínal jednému frankfurtskému mäsiarovi podobu jeho jazvečíka. Avšak nie len jazvečia podoba, ale i zvuk chrupnutia jazvečieho chrupu bol podobný príjemnému chrupnutiu pri zakúsnutí do údeniny, a tak vraj vznikol dlho používaný názov pre túto údeninu „ Dachshund“.
Podľa jednej povesti si dachshund zachoval svoje meno až do roku 1901. Jedného studeného dňa toho roku Harry Mozley, ktorý mal licenciu na predaj občerstvenia na ihrisku póla v New Yorku, si všimol, že studené sendviče nejdú dostatočne na odbyt. Napadlo ho, že v tom studenom počasí by fanúšikovia určite ocenili niečo horúce. Nakúpil preto niekoľko údenín, vtedy ešte zvaných dachshund a niekoľko podlhovastých žemlí.
Údeniny ohrial a aby udržali svoju teplotu, tak ich vložil do žemlí a poslal svojho predavača ponúkať túto novinku s vyvolávaním: "Get your dachshund sausage while they are red hot. They are red hot right now!", alebo: "Kúpte si moje údeniny dokiaľ sú horúce".
Známi karikaturista Ted Dorgan, ktorý túto novinku ochutnal, na druhý deň uverejnil v novinách karikatúru tohoto horúceho jazvečíka v žemli. Nebol si ale istý ako sa dachshund správne píše, a preto nazval túto karikatúru "Hot dog" alebo horúci pes.
Toto prvenstvo podávania horúcich údenín v žemli nebolo historicky nikdy dokázané. Podľa jednej verzie to napríklad bolo už v roku 1893 na svetovej výstave v Chicagu, a podľa ďalšej verzie až roku 1904 na obchodnej výstave v St. Luis v Louisiane.
Horúce údeniny na výstavách išli veľmi dobre na odbyt, ale mnoho zákazníkov sa sťažovalo na to, že hot dogy sú tak horúce, že ich nemôžu ani udržať v ruke. Pán Feuchtwanger, ktorý mal licenciu na predaj bavorských údenín, nechcel stratiť svojich zákazníkov, a preto im začal požičiavať biele rukavice, aby ich horúca údenina toľko nepálila. Toto sa však ukázalo byť iba čiastočné riešenie problému. Feuctwanger síce nestrácal už toľko zákazníkov, ale strácal viacej rukavíc, pretože si ich mnohí zákazníci ponechali ako suvenír.
Avšak každý problém má svoje riešenie. Feuchtwanger požiadal svojho švagra, ktorý bol pekárom, aby mu napiekol podlhovasté žemle, v ktorých by horúce údeniny nie len udržali svoju teplotu, ale by naviac nepálili ruky jeho zákazníkov. Táto novinka sa veľmi rýchlo uchytila a prvý "hot dog bun" alebo špeciálna žemľa pre hot dogy sa zrodila.


Zdroj: http://www.maximo-sk.sk/index.php?op...823&Itemid=170

Myslel som že boli z jazveca