Nie chránitko, ale chránidlo alebo chránič
Pri pomenovaní predmetu, ktorý niečo chráni, niektorí naši spoluobčania používajú slovo chránitko. Všeobecne sa však vie, že slová zakončené na -tko, ktorými sa pomenúvajú veci či nástroje, nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky. Namiesto nich máme slová spravidla utvorené príponou -dlo, napr. slúchadlo, strúhadlo, ležadlo, alebo utvorené inou príponou. Od slovesa chrániť je utvorené slovo chránidlo, no popri ňom máme aj slovo chránič utvorené príponou -č. Máme teda dve spisovné slová, chránidlo aj chránič.

Jaseň, nie jasan
Pri kupovaní nábytku sa niekedy môžeme stretnúť s informáciou, že nábytok je vyrobený z jasanu či z jasanového dreva. Listnatý strom s bielym pevným a pružným drevom sa v slovenčine volá jaseň. Možno sa o tom presvedčiť nielen v jazykových príručkách, ale aj v slovenskom botanickom názvosloví. Preto je správne hovoriť o vysádzaní jaseňov, o nábytku vyrobeného z jaseňa či z jaseňového dreva, o jaseňovej dyhe.

O výraze čo nevidieť
Na vyjadrenie toho, že sa blíži čas, keď sa niečo stane, keď sa bude niečo konať, môžeme niekedy počuť slovné spojenie čo nevidieť, ktoré však nemá domáce korene. Namiesto neho môžeme siahnuť za niektorým z veľkého množstva synoným, ktoré nám ponúka naša domáca slovná zásoba, ako sú slová čoskoro, skoro, čochvíľa, o chvíľu, o chvíľku, onedlho, zanedlho, zakrátko, okrátko atď., napr. čoskoro sa skončí leto, onedlho sa začne stavať, zakrátko bude most hotový.

Niečo je za dverami
Niekedy môžeme v situácii, keď sa má niečo ešte len konať, počuť obrazné vyjadrenie s predložkovým spojením za dverami. Napríklad pred začiatkom konania tohtoročných olympijských hier sme počuli spojenie olympiáda je za dverami. Používanie predložky za v tejto súvislosti však nie je vhodné, lebo touto predložkou sa naznačuje, že sa niečo už konalo. Keď sa má niečo ešte len konať, keď má niečo ešte len nastať, keď má niečo ešte len prísť, používame obrazné vyjadrenie s predložkou pred, teda olympiáda je pred dverami, podobne nový školský rok je už pred dverami.

Von a vonku
V spisovnom jazyku slová vonku a von majú rozličný význam a rozličnú spájateľnosť. Kým príslovkou vonku pomenúvame miesto mimo obydlia alebo iného, zvyčajne uzavretého priestoru, príslovkou von vyjadrujeme smer z vnútra, z uzavretého priestoru. Správne je napríklad stojí vonku, hrá sa vonku, behá vonku, lebo môžeme odpovedať na otázku kde? Ak však chceme vyjadriť smerovanie a odpovedáme na otázku kam?, použijeme sloveso ísť, resp. jeho tvar poďme, sloveso vyjsť a príslovku von, teda chceme ísť von, poďme von, vyšli sme von.

Nie bezo sporu, ale bez sporu, resp. nesporne
Neslabičná predložka z sa niekedy vokalizuje, t. j. priberá samohlásku o, napr. zo stromu, zo zlata. Slabičná predložka bez, ktorá je zakončená na spoluhlásku z, vokalizuje sa iba pred osobným zámenom ja v tvare genitívu, bezo mňa, inak sa nevokalizuje, napr. bez záujmu, bez strechy. Predložku bez nevokalizujeme ani pred slovom spor, napr. Rozišli sa bez sporu o majetok. Občas môžeme na vyjadrenie veľkého stupňa istoty počuť predložkové spojenie bezo sporu. Namiesto neho je však primerané používať príslovku, resp. časticu nesporne alebo synonymné slovo nepochybne, napr. nesporne, nepochybne je najlepší.

Variant, nie varianta
Najmä v rozličných odborných prejavoch môžeme počuť o rozličných variantách obchvatu mesta, o tom, že treba vybrať inú variantu riešenia, že treba počítať s inou variantou stavby. V slovenčine je však podstatné meno variant mužského rodu, a tak je správne hovoriť o rozličných variantoch obchvatu mesta, o tom, že treba vybrať iný variant riešenia, že treba počítať s iným variantom stavby.

Snímka, nie snímok
Niekedy môžeme počuť vyjadrenie s podstatným menom mužského rodu snímok, napr. farebný snímok, na tomto snímku. V spisovnej slovenčine sa však na pomenovanie fotografického obrázka ustálil názov ženského rodu snímka, preto je správne farebná snímka, fotografická snímka, letecká snímka, vydarená snímka, snímka z osláv storočnice, na tejto snímke, na našich snímkach.

Erzet, super téma, len jedna maličkosť - nemôžeš písať väčšími písmenkami?

A podobne aj veľmi často nesprávne používané "tlačítko"...bŕŕŕŕ... správne je "tlačidlo".

Je to tak
Vo verejných rečových prejavoch sa neraz stretávame s formuláciami je tomu tak, ako je tomu teraz, ako tomu bolo pred piatimi rokmi, v ktorých ukazovacie zámeno to je v datíve, teda v tvare tomu. Lenže v spisovnej slovenčine v takýchto výpovediach je správne používať zámeno to v základnom tvare, čiže v nominatíve: je to tak, ako je to teraz, ako to bolo pred piatimi rokmi.

Chodíme pre chlieb alebo po chlieb?
V jazykovej praxi sa často stretávame s váhaním pri používaní predložiek pre a po. Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, poslať pre noviny, ísť pre lekára, zohnúť sa pre vedro s vodou, ísť pre odporúčací lístok, ísť pre prsteň.

Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny. Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach (napr. chovať pre krásu, pre kožušinu, poistiť pre prípad poistenia), medzi ktoré uvedené príklady nepatria.

Správne sú teda vyjadrenia: ísť po chlieb, poslať po noviny, ísť po lekára, zohnúť sa po vedro s vodou, ísť po odporúčací lístok, ísť po prsteň.

Sprevádzať, sprievod, nie doprevádzať, doprovod
V jazykových prejavoch sa možno stretnúť aj s takýmito slovnými spojeniami: hudobný doprovod, za doprovodu husieľ, deti išli v doprovode rodičov, hosť so svojím doprovodom, speváka doprevádzal klavír, spevákov doprevádzal orchester, doprovodné vozidlo, doprovodný list.

Slová doprovod, doprevádzať, doprovodný sú však nespisovné.

Spisovná slovenčina má na vyjadrenie významu „niekoho, niečo sprevádzať" podstatné meno sprievod, sloveso sprevádzať, prídavné meno sprievodný. Správne sú teda spojenia hudobný sprievod, za sprievodu husieľ, deti išli v sprievode rodičov, hosť so svojím sprievodom, speváka sprevádzal klavír, spevákov sprevádzal orchester, sprievodné vozidlo, sprievodný list.

Taký dobrý, tak dobre
Zámená taký a tak majú spoločnú ukazovaciu funkciu, ale nemožno ich zamieňať.
Ukazovacie zámená taký, taká, také využívame na vyjadrenie miery či intenzity vlastnosti alebo stavu, napr. taký dobrý človek, taká lahodná chuť, také šťavnaté ovocie, také lesklé vlasy, krém je taký účinný, vôňa bola taká prenikavá, má také choré srdce, buď taký dobrý, boli by ste takí láskaví, je taký veselý, boli takí smutní.

Zámeno tak má charakter príslovky a ukazuje na spôsob alebo mieru deja či stavu, napr. tak dobre, tak šťastne, tak pekne, tak veselo, tak zle, tak smutno.
Zámená tak a taký majú teda presne rozdelené úlohy: príslovkové zámeno tak stojí pri príslovkách a slovesách (tak neskoro, tak chutiť, tak klamať). Zámená taký, taká, také stoja pri prídavných menách (taký voňavý, taká osviežujúca, také ľahučké).

Dalsie podobne temy v jazykovom okienku najdete na stranke MK SR

http://www.culture.gov.sk/umenie/ttn...zykove_okienko

Slovnik spravnych a nespravnych vyrazov v slovencine najdete tiez na stranke MK SR.

http://www.culture.gov.sk/slovnik/ak.html

No je tam toho dosť. Tak vedro je správne alebo nesprávne?
Nesprávne - správne

kýbel - vedro
vedro - horúčava

správne, ak sa pýtaš na nádobu

No viac by ma zaujímalo z čoho je odvodené slovo "guľôčka". Od "gule" alebo od "guľky"

Guľa-guľka-guľôčka
Mama-mamka-mamôčka?
roľa-roľka-roľôčka
???-kocka-kocôčka

Je nejaký systém na tvorenie "správnych" slov, alebo máme na každé slová iný systém?

Hej a mne sa hnusi aj bábätko, podla mna by spisovne malo byť bábädlo (aj ked nie je).

Ale "tlačidlo" je od slovesa "tlačiť". Pravidlo prípony -dlo (namiesto nesprávnej -tko) sa používa na tvorbu podstatných mien ako názvov nástrojov odvodených od slovies.
Podobne máš umývadlo (umývať), kružidlo (krúžiť), strúhadlo (strúhať), ležadlo (ležať).
Bábätko je podľa Teba odvodené od akého slovesa?