Nie množstevná, ale množstvová zľava

Pri kúpe toho istého tovaru vo väčšom množstve niektorí predajcovia poskytujú zľavu z predajnej ceny. Takáto zľava sa niekedy označuje ako množstevná zľava. Od podstatného mena množstvo máme však v spisovnej slovenčine prídavné meno utvorené príponou -ový, množstvový, ktoré nájdeme aj v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Preto zľava poskytnutá pri kúpe väčšieho množstva toho istého tovaru je množstvová zľava. Poznáme napríklad aj množstvový limit a množstvový zber komunálneho odpadu.

Odvodeniny slovesa dariť sa

Úspešné pokračovanie v čomkoľvek vyjadrujeme zvratným slovesom dariť sa. Jeho významovým protikladom je sloveso so záporovou časticou ne-, teda nedariť sa. Predponami po-, vy- sú utvorené slovesá podariť sa, vydariť sa. Preto prekvapuje otázka, ktorú sme nedávno počuli: Zadarilo by sa vám aj bez pomoci manžela? Keďže samo sloveso dariť sa má význam „úspešne napredovať“, predponové sloveso zadariť sa je zbytočné. Otázka mala znieť takto: Darilo by sa vám aj bez pomoci manžela?

Žĺtok, nie žĺtko

Pri príprave jedál je neodmysliteľnou surovinou vajce. Obsahuje bielu tekutinu, ktorá sa volá bielok, a látku žltej farby na výživu zárodku. Túto látku pomenúvame podstatným menom mužského rodu žĺtok, ktoré má v množnom čísle pravidelné tvary žĺtky, žĺtkov, žĺtkom atď. Tvar žĺtky používame aj vtedy, keď sa udáva ich počet, napr. dva žĺtky, štyri žĺtky. Niekedy sa používa podoba dve žĺtka, štyri žĺtka, ktorá súvisí s nominatívom žĺtko. Spisovná slovenčina takúto podobu nepozná, preto má byť žĺtok, dva žĺtky, štyri žĺtky.

Naružovelý?

Nielen farby, ale aj ich farebné odtiene majú svoje pomenovania. Z pomenovacieho hľadiska sú pozoruhodné pomenovania farebných odtieňov tým, že tvoria niekedy synonymické rady. Napr.: zelený - zelenavý, zelenkavý, zelenkastý, zelenastý. V slovenčine sa farebné odtienky nepomenúvajú prídavnými menami s predponou na- a príponou -lý, napr. ružový - naružovelý. Aj v tomto prípade podobu naružovelý v spisovnom texte musí nahradiť daktorá z podôb ružovkastý, ružovkavý, ružovastý.

Nepoužívajte výraz v tú ranu

Nečakanú náhlu zmenu deja alebo situácie signalizujú v texte jazykové prostriedky, najmä príslovky a príslovkové výrazy. Nie všetky však majú štatút spisovnosti. Takým je aj výraz v tú ranu, s ktorým sme sa stretli napr. vo vete Vojak preskočil priekopu a v tú ranu zaznel výstrel. Predložkový výraz v tú ranu je zbytočnou výpožičkou z češtiny. Slovenské spisovné prostriedky sú v momente, hneď, ihneď, okamžite, v okamihu, práve vtedy. Citovaná veta teda mohla znieť napr. takto: Vojak preskočil priekopu a hneď zaznel výstrel.

Zakusnúť sa do problému?

Keď sa dakto s vervou púšťa do nejakej činnosti, konštatujeme, že sa zahryzol do roboty, do problému. Je to expresívne vyjadrenie, ktorého neutrálnymi náprotivkami sú slovesá dať sa, pustiť sa a ďalšie. Neraz sa v pozícii vymenovaných slovies vyskytuje aj sloveso zakusnúť (sa), lenže to nevyhovuje spisovnej norme. Tá nepozná slovesá kúsať, kusnúť a ich odvodeniny, pozná iba sloveso hrýzť a jeho odvodeniny odhryznúť, pohrýzť, pohryznúť, zahryznúť atď. Preto správne vravíme zahryznúť sa do roboty, zahryznúť sa do problému.

Výherca – výhercovia

Nedávno sme čítali vetu Výherci si ceny môžu vyzdvihnúť do tridsiatich dní. V tejto vete sa použil tvar nominatívu množného čísla výherci. Pomenovania osôb mužského rodu utvorené príponou -ca sa však pravidelne skloňujú podľa vzoru hrdina, pri ktorom sa nominatív množného čísla tvorí príponou -ovia, napr. rozhodca - rozhodcovia, sprievodca - sprievodcovia, sudca - sudcovia a rovnako aj výherca - výhercovia. Veta citovaná na začiatku mala správne znieť takto: Výhercovia si ceny môžu vyzdvihnúť do tridsiatich dní.

O výslovnosti slova zeler

Názov istého druhu koreňovej zeleniny, ktorej koreň a listy sa dávajú do polievky ako prísada alebo z ktorej sa robí šalát, omáčky a pod., niektorí používatelia slovenčiny vyslovujú so spoluhláskou z na začiatku, zeler, iní so spoluhláskou c na začiatku, celer. V spisovnej slovenčine je správna iba výslovnosť v zhode s pravopisnou podobou so spoluhláskou z na začiatku, teda zeler. Rovnako so spoluhláskou z vyslovujeme aj prídavné meno zelerový, napr. zelerový prívarok, zelerová omáčka, zelerová polievka, zelerová vňať.

Viac ustatejší?

Pri vlastnostných prídavných menách môžeme vyjadrovať mieru vlastnosti, teda stupňovať ich. Druhý stupeň, ktorý slúži na porovnávanie, tvoríme príponami -ší, -šia, -šie a -ejší, -ejšia, -ejšie, napr. nový - novší, novšia, novšie, ustatý - ustatejší, ustatejšia, ustatejšie. Druhý stupeň môžeme tvoriť aj opisom, a to spojením základného tvaru prídavného mena s druhým stupňom príslovky veľa, t. j. s tvarom viac, napr. viac ustatý. Nie je však správne spájať obidva spôsoby stupňovania, napr. viac ustatejší. Správne je iba ustatejší alebo viac ustatý.

Vidíme sa zajtra?

Najmä mladí ľudia pri rozlúčke používajú vyjadrenie vidíme sa zajtra. Toto vyjadrenie nie je správne, lebo je v ňom nedokonavé sloveso v tvare prítomného času vidíme sa, ktorým sa vyjadruje práve prebiehajúci dej, a príslovka zajtra, ktorou sa naznačuje konanie deja v nasledujúci deň, teda v budúcnosti. Tvar vidíme sa a príslovka zajtra si z časového hľadiska protirečia. Pri príslovke zajtra môže byť iba tvar slovesa, ktorým sa vyjadruje budúci dej, v danom prípade tvar dokonavého slovesa uvidieť, t. j. uvidíme sa. Správne teda je uvidíme sa zajtra.

Nie presnídavka, ale desiata alebo detská výživa

Niekedy môžeme počuť vyjadrenia typu detská presnídavka, kúpil som si presnídavku. O slove presnídavka treba vedieť, že nepatrí do slovnej zásoby slovenčiny, že je to iba mechanicky upravené české slovo přesnídávka, ktoré súvisí s českým slovesom snídat, t. j. raňajkovať. V Česko-slovenskom slovníku sa pri českom slove přesnídávka uvádza slovenský ekvivalent desiata, ale slovné spojenie dětská přesnídávka prekladáme ako detská výživa. Kupujme si teda desiatu a pre naše deti detskú výživu.

erzet, ďakujem za tvoj príspevok, vždy sa pozriem, čo nové si napísal.,mám veľmi rada našu slovenčinu a vždy ma trápi,keď ju niekto "týra". Prosím, pokračuj vo svojom diele a "búš" do nás, koľko sa len dá., želám ti veľa, veľa zdravia a trpezlivosti.

Ďakujem

Pri bielku si treba dať pozor, či hovoríme o vajíčkach (TEN vaječný bielok) alebo o očiach (TO očné bielko)

Fakt si myslíš, že takýmto mentorským citovaním niekoho presvedčí ??

Prepanakrala, aj tu si?

To je Chuck Norris

Chuck Norris je prvý človek, čo porazil v tenise betónovú stenu.

Pravopis pomenovaní funkcií

Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním názvov funkcií typu generálny riaditeľ, generálny prokurátor. Azda pod vplyvom stavu v iných jazykoch sa domnievajú, že takéto názvy sa píšu s veľkým začiatočným písmenom. V slovenčine však názvy funkcií pokladáme za všeobecné pomenovania, preto ich píšeme s malým začiatočným písmenom. Tak ako píšeme názvy prezident, predseda vlády, minister a pod. s malým začiatočným písmenom, aj názvy typu generálny riaditeľ, generálny prokurátor píšeme s malým začiatočným písmenom.

Štvrtok – do štvrtka

Názvy dní pondelok, utorok, štvrtok, piatok sú podstatné mená mužského rodu, ktoré sa pravidelne skloňujú podľa vzoru dub a v genitíve jednotného čísla majú pádovú príponu -a, teda od pondelka, od utorka, do štvrtka, do piatka. Príponu -a v genitíve jednotného čísla treba zachovávať aj vo vyjadreniach typu od pondelka do piatka, od utorka do štvrtka. Pádová prípona -a v genitíve jednotného čísla v slove štvrtok je aj pri skloňovaní miestneho názvu Spišský Štvrtok. Správne vravíme cesta do Spišského Štvrtka, pochádza zo Spišského Štvrtka.