V spisovnej slovenčine platí pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého nemajú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky, t. j. slabiky s dlhou samohláskou alebo s dvojhláskou. Toto pravidlo sa uplatňuje aj pri skloňovaní podstatného mena garáž a iných podstatných mien ženského rodu zakončených na -áž, ako sú blamáž, koláž, inštruktáž a pod. Pri týchto podstatných menách tvar datívu množného čísla má krátku príponu -am a tvar lokálu množného čísla má krátku príponu -ach, lebo im predchádza dlhá samohláska á, teda blamážam, kolážam, inštruktážam, o blamážach, o kolážach, o inštruktážach a rovnako aj garážam, o garážach. Správne vravíme v parkovacích garážach, v podzemných garážach.

Nedávno sme dostali otázku, či je správne vravieť cesty sa krížia, kríženie ciest alebo cesty sa križujú, križovanie ciest. Sloveso krížiť sa, od ktorého je utvorený tvar krížia sa, aj sloveso križovať sa, od ktorého je utvorený tvar križujú sa, sú utvorené od podstatného mena kríž, sú nedokonavé a sú správne. Napriek tomu je medzi nimi istý významový rozdiel a nie je vhodné ich ľubovoľne zamieňať. V súvislosti s cestami je vhodné používať sloveso križovať sa, teda cesty sa križujú, križovanie ciest. Od slovesa križovať sa s významom „smerovať kolmo, priečne na niečo, pretínať sa“ je utvorené aj podstatné meno križovatka, ktorým sa pomenúva miesto, kde sa cesty križujú.

Dostali sme otázku, či v slovese s významom „meniť na plyn“ má byť mäkká spoluhláska ň, splyňovať, alebo tvrdá spoluhláska n, splynovať. Keďže uvedené nedokonavé sloveso nie je utvorené priamo od podstatného mena plyn, v ktorom je tvrdá spoluhláska n, ale od dokonavého slovesa splyniť, v ktorom je mäkká spoluhláska ň, aj v odvodenom nedokonavom slovese musí byť mäkká spoluhláska ň, teda splyňovať. Od nedokonavého slovesa splyňovať je utvorené prídavné meno splyňovací, napr. splyňovací kotol, splyňovací proces, splyňovacia pec, aj názov zariadenia na splyňovanie, a to podstatné meno splyňovač.

Niektorým používateľom slovenčiny robí problémy správne rodové zaradenie geografického názvu Sibír a skloňovanie tohto názvu. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. Niektorí názov Sibír zaraďujú k podstatným menám ženského rodu a skloňujú ho podľa vzoru kosť, teda zo Sibíri, na Sibíri, nad Sibírou, iní ho pokladajú za podstatné meno mužského rodu a skloňujú ho podľa vzoru dub, teda zo Sibíra, resp. zo Sibíru, na Sibíre, nad Sibírom. V spisovnej slovenčine je však názov Sibír ženského rodu, a preto sú správne tvary zo Sibíri, na Sibíri, nad Sibírou, napr. vrátil sa zo Sibíri, veľké požiare na Sibíri, prelety lietadiel nad Sibírou.

Nedávno sme z médií počuli hovoriť o stávajúcich problémoch, na webových stránkach sa môžeme dočítať o stávajúcom stave, o stávajúcom zdroji tepla, o stávajúcom sortimente, o stávajúcom schodisku a pod. V spisovnej slovenčine máme prítomné činné príčastie stávajúci utvorené od opakovacieho slovesa stávať s významom „opakovane stáť na nejakom mieste“, ale v uvedených spojeniach o nič také nejde, preto slovo stávajúci použité v nich nie je správne. Namiesto neho sa v citovaných spojeniach malo použiť niektoré zo slov existujúci, jestvujúci, súčasný, terajší, napríklad existujúce, jestvujúce či súčasné problémy, terajší stav, existujúci zdroj tepla, súčasný sortiment, súčasné schodisko.

V jazykovej praxi sa dosť často stretáme so zloženými výrazmi, ktorých prvá časť mega- majúca pôvod v gréčtine má význam „veľký, nadmerný“. Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním takýchto zložených výrazov, nevedia, či ich písať ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na rozličných webových stránkach. V slovenčine sa takéto zložené výrazy píšu ako jedno slovo bez ohľadu na to, či v druhej časti je prevzaté slovo, napr. megacentrum, megakoncert, megaprojekt, megašou, alebo domáce slovo, napr. megadávka, megavýhra. V slovenčine máme aj termíny s gréckou predponou mega- označujúcou miliónty násobok, ktoré sa takisto píšu ako jedno slovo, napr. megabajt, megajoule [vysl. megadžaul], megawatt.

Jednou z mestských častí západoslovenského mesta Stupava je aj bývalá samostatná obec Mást. Dostali sme otázku, akú podobu má mať obyvateľské meno utvorené od tohto názvu, lebo v jazykovej praxi sa vyskytujú až tri podoby, a to Másťan, Mástčan a Mášťan. V miestnom úze sa nezriedka používa podoba Mášťan, v ktorej sa koncová spoluhlásková skupina sť z názvu obce nahrádza spoluhláskovou skupinou šť. V spisovnej slovenčine je však správna podoba Másťan, v ktorej sa pred príponou -an mení iba koncová tvrdá spoluhláska t na mäkkú spoluhlásku ť podobne, ako je to v názvoch Most – Mosťan, Častá – Časťan, Kristy – Krisťan. Možno ešte dodať, že od názvu Mást má obyvateľské meno v ženskom rode podobu Másťanka a prídavné meno má podobu mástsky.

V súvislosti s katastrofálnym zemetrasením v Japonsku sa hovorí aj o tom, aký vysoký stupeň dosiahlo spomínané zemetrasenie. V informáciách sa často používa termín, ktorým sa označuje sila zemetrasenia, raz ako podstatné meno ženského rodu magnitúda, inokedy ako podstatné meno stredného rodu magnitúdo, pričom ho niektorí používatelia jazyka neskloňujú. V spisovnej slovenčine je náležité tento termín používať ako podstatné meno ženského rodu, teda magnitúda. Podoba magnitúda sa uvádza aj v súčasných slovníkoch cudzích slov a v encyklopédiách. Správne sa má vravieť zemetrasenie v sile jednej magnitúdy, zemetrasenie v sile štyroch magnitúd, zemetrasenie v sile ôsmich magnitúd.

V súčasnosti sa pri rozlúčke často používajú vyjadrenia vidíme sa zajtra, vidíme sa o týždeň a pod. Tieto vyjadrenia nie sú správne, lebo je v nich nedokonavé sloveso vidieť v tvare prítomného času vidíme, ktorým sa vyjadruje práve prebiehajúci dej, a príslovka zajtra, resp. predložkové spojenie o týždeň, ktorými sa označuje časová okolnosť, ktorá ešte len nastane, teda časová okolnosť v budúcnosti. Tvar vidíme sa a príslovka zajtra, resp. predložkové spojenie o týždeň si z časového hľadiska odporujú. Pri príslovke zajtra či pri predložkovom spojení o týždeň môže byť iba tvar slovesa, ktorým sa vyjadruje budúci dej, v danom prípade tvar dokonavého slovesa uvidieť, teda uvidíme sa zajtra, uvidíme sa o týždeň.

Dostali sme otázku, akú podobu má mať zdrobnenina od slova laň, lanka s tvrdou spoluhláskou n pred príponou -ka alebo laňka s mäkkou spoluhláskou ň pred touto príponou. V spisovnej slovenčine platí zásada, podľa ktorej sa pred príponou -ka mäkká spoluhláska ň mení na tvrdú spoluhlásku n. Tak je to napríklad v zdrobnenine kuchynka utvorenej od názvu kuchyňa, v zdrobnenine dynka od názvu dyňa, v zdrobnenine skrinka od názvu skriňa, v zdrobnenine sienka od názvu sieň, v zdrobnenine sukienka od názvu sukňa, ale aj v slove banka pomenúvajúcom baňatú nádobu a v ďalších slovách utvorených príponou -ka. Náležitá zdrobnenina od slova laň je teda lanka s tvrdou spoluhláskou n pred príponou -ka.

V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi spôsobmi písania zložených názvov s prvou časťou video-, a to v podobe jedného zloženého slova, teda bez medzery medzi jednotlivými časťami, alebo v podobe dvoch samostatných slov. V slovenčine platí zásada, že zložené názvy, v ktorých prvej časti je plnovýznamová zložka, píšu sa ako jedno zložené slovo, teda bez medzery medzi jednotlivými časťami, napr. megawatt, monografia, parafráza, stereofónia, telepatia. Rovnako aj zložené názvy s prvou časťou video-, napr. videoklip, videonahrávka, videopesnička, videoprezentácia, videoprogram, videoprojekcia, videorekordér, videozáznam, píšu sa ako jedno slovo bez medzery medzi jednotlivými časťami.

V jazykovej praxi sa stretáme s prídavnými menami kazový a kazivý. Obidve prídavné mená sú správne, ale každé z nich má iný význam. Prídavné meno kazový je utvorené od podstatného mena kaz a má význam „majúci kaz“, napr. kazový tovar je tovar, ktorý má kazy, kazová dutina v zube, je dutina v zube, kde je kaz. Od prídavného mena kazový je utvorené podstatné meno kazovosť napríklad na označenie množstva pokazených výrobkov, ako je to vo výpovedi veľká kazovosť pri výrobe. Prídavné meno kazivý je utvorené od slovesa kaziť sa a má význam „ktorý sa zvyčajne často alebo ľahko kazí“, napr. kazivý chrup, kazivé zuby, kazivé auto. Aj od prídavného mena kazivý je utvorené podstatné meno kazivosť na označenie náchylnosti kaziť sa, napr. kazivosť zubov, kazivosť mobilných telefónov.

Do slovnej zásoby slovenčiny sme z angličtiny prevzali podstatné meno loby na označenie skupiny osôb presadzujúcej súkromné alebo skupinové záujmy zákulisným konaním. Kým v angličtine sa slovo loby píše s dvomi b, v slovenčine ho píšeme s jedným b. Rovnako s jedným b píšeme aj odvodené slová, podstatné meno lobing, ktorým sa označuje presadzovanie niečích záujmov v politickej či hospodárskej oblasti, podstatné meno lobizmus na označenie úsilia istej skupiny osôb ovplyvňovať politických alebo hospodárskych činiteľov v niečí prospech, podstatné meno lobista s významom „kto sa zúčastňuje na lobizme“, prídavné meno lobistický, ktoré poznáme napr. zo spojení lobistický kontakt, lobistický zákon, lobistická skupina, ale aj sloveso lobovať s významom „uskutočňovať lobizmus“.

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme, a to aj vo verejných jazykových prejavoch, s používaním slovesa obdržať a trpného príčastia obdržaný, napr. obdržať pozvánku, obdržať vyznamenanie, obdržať vízum, obdržať dotáciu, obdržať doporučený list, obdržaný tovar. Sloveso obdržať ani trpné príčastie obdržaný nepatria medzi spisovné jazykové prostriedky, na čo upozorňuje aj Krátky slovník slovenského jazyka a iné jazykové príručky. Namiesto nich je primerané podľa potreby používať slovesá dostať, prijať, prevziať, získať a trpné príčastia prijatý, prevzatý, získaný, teda dostať pozvánku, dostať vyznamenanie, dostať vízum, získať dotáciu, prijať alebo prevziať doporučený list, prijatý alebo prevzatý tovar.

V súvislosti so sčítaním obyvateľstva sa v médiách zverejnila informácia o tom, že istý počet sčítacích formulárov je vyhotovených v jazyku Rómov, v rómštine. Treba však povedať, že jednoslovný názov rómskeho jazyka v podobe rómština nie je správny. V spisovnej slovenčine sa jednoslovné názvy jazykov tvoria od prídavných mien, pričom od prídavných mien zakončených na príponu -ský, pred ktorou je spoluhláska okrem sykaviek, tvoria sa príponou -čina, napr. dánsky jazyk – dánčina, chorvátsky jazyk – chorvátčina, maďarský jazyk – maďarčina, nórsky jazyk – nórčina, švédsky jazyk – švédčina a rovnako aj rómsky jazyk – rómčina. Niektoré formuláre sú teda vyhotovené v rómčine.

Na finančných tlačivách, respektíve na faktúrach sa v minulosti pri zaokrúhľovaní súm na dve desatinné miesta evidovali halierové rozdiely. V tejto súvislosti sme dostali otázku, ako nazvať tieto rozdiely, keď už nemáme haliere. V súčasnosti uvádzame sumy v eurách a v stotinách eura, preto už nie je vhodné používať výraz halierové rozdiely. Na Slovensku máme čiastkovú menovú jednotku stotinu eura, to jest eurocent. Od podstatného mena eurocent je utvorené prídavné meno eurocentový. Pri zaokrúhľovaní súm na dve desatinné miesta je v súčasnosti primerané hovoriť o eurocentových rozdieloch a evidovať eurocentové rozdiely.

Dostali sme otázku, akú podobu má mať sloveso s významom „robiť tenkým, robiť tenším“, či má byť stenčovať so spoluhláskou č, alebo stenšovať so spoluhláskou š. V spisovnom jazyku je správna iba podoba stenčovať so spoluhláskou č a túto podobu nájdeme aj v kodifikačných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka. Dôvod je v tom, že pri tvorení slovesa od prídavné meno tenký nastáva pravidelné striedanie spoluhlásky k z odvodzovacieho základu so spoluhláskou č, ako je to aj v dokonavom slovese stenčiť alebo v iných podobne utvorených slovesách, napr. zľahčiť, zľahčovať od prídavného mena ľahký, zvlhčiť, zvlhčovať od prídavného mena vlhký.

V slovenčine máme dve slovesá utvorené od prídavného mena lacný, sloveso zlacnieť a sloveso zlacniť, ale každé z nich má iný význam. Sloveso zlacnieť s tvarmi zlacnie, zlacnejú, zlacnel, zlacneli má význam „stať sa lacnejším, stať sa lacným“, napr. sezónne lístky zlacneli. Sloveso zlacniť s tvarmi zlacním, zlacní, zlacníme, zlacnia, zlacnil, zlacnili má význam „urobiť lacnejším, urobiť lacným“, napr. obchodníci zlacnili sezónny tovar. V reklamách sa niekedy stretáme s vyjadreniami typu zlacneli sme sezónne lístky. V takto formulovanej výpovedi sa nevhodne používa sloveso zlacnieť s významom „stať sa lacnejším“ namiesto slovesa zlacniť s významom „urobiť lacnejším“. Správne teda má byť: zlacnili sme sezónne lístky.

Dostali sme otázku, aká je správna podoba lokálu množného čísla od podstatného mena vináreň, vo vinárňach s krátkou samohláskou a v poslednej slabike slova, alebo vo vinárniach s dvojhláskou ia. Slovo vináreň je podstatné meno ženského rodu zakončené na mäkkú spoluhlásku ň a skloňuje sa podľa vzoru dlaň. No kým v lokáli množného čísla slova dlaň je prípona -iach, teda v dlaniach, v slove vináreň je krátka prípona -ach, lebo pred touto príponou je slabika s dlhou samohláskou á, takže sa pri tvorení tvaru lokálu uplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého za sebou nenasledujú dve dlhé slabiky. Správna podoba je vo vinárňach podobne ako horáreň – v horárňach, piváreň – v pivárňach, skláreň – v sklárňach. Rovnaký stav je aj v tvare datívu množného čísla, teda dlaniam, ale horárňam, pivárňam, sklárňam.

V jazykovej praxi sa čoraz častejšie používa nedokonavé sloveso zabáčať. Niektorí používatelia slovenčiny sa pozastavujú nad tým, že sa sloveso zabáčať používa aj vo verejných prejavoch, a zastávajú názor, že by sa malo používať iba nedokonavé sloveso v podobe zabočovať. Treba však povedať, že hoci ide o novšie sloveso, je to spisovné slovo pravidelne utvorené od dokonavého slovesa zabočiť rovnako, ako sú utvorené slovesá zatáčať od zatočiť, natáčať od natočiť, namáčať od namočiť, vynárať sa od vynoriť sa, zabárať sa od zaboriť sa a pod. Vety typu Auto zabáča do dvora. – Cyklista vystrie ruku na znak toho, že bude zabáčať sú správne.