V jazykových prejavoch sa nezriedka stretáme so slovesom zhliadnuť v slovných spojeniach ako zhliadnuť predstavenie, zhliadnuť nový film, zhliadnuť dokument. Sloveso zhliadnuť však nenájdeme v kodifikačných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu či Krátky slovník slovenského jazyka. Je to preto, že je to nespisovné slovo, ktoré sa k nám dostáva z českých jazykových prejavov po istej hláskovej úprave českého slovesa zhlédnout. V spisovnej slovenčine namiesto slovesa zhliadnuť máme sloveso pozrieť si, teda pozrieť si predstavenie, pozrieť si nový film, pozrieť si dokument.

Dostali sme otázku, ako sa správne volá strojček, ktorým spájame listy papiera, ktoré patria k sebe, aby sa nám nerozpadli, či je to spinkovač, alebo zošívačka. V našich slovníkoch sa na pomenovanie uvedeného strojčeka zatiaľ uvádza iba názov zošívačka, ktorý je utvorený od slovesa zošívať príponou -čka podobne, ako je utvorený názov miešačka od slovesa miešať či názov dierovačka od slovesa dierovať a to od podstatného mena diera. No nemožno odmietať ani názov spinkovač, ktorý je utvorený príponou -č od slovesa spinkovať s významom „spájať spinkami“ a to od podstatného mena spinka podobne, ako je utvorený názov dávkovač od slovesa dávkovať a to od podstatného mena dávka či názov vzorkovač od slovesa vzorkovať a to od podstatného mena vzorka.

V rozličných písomných jazykových prejavov sa v ostatnom čase čoraz častejšie stretáme s písaním názvov mesiacov roka s veľkým začiatočným písmenom, napr. rozhodujúcim mesiacom bude September 2011. Takéto písanie názvov mesiacov je ovplyvnené stavom v niektorých cudzích jazykoch, v ktorých platia iné pravopisné pravidlá o písaní veľkých začiatočných písmen ako v slovenčine. Na takéto písanie v slovenčine však nie je nijaký dôvod, lebo názvy mesiacov roka sa v slovenčine nepokladajú za vlastné mená, preto sa píšu s malým začiatočným písmenom. Názvy mesiacov január, február, marec, apríl či júl, august, september atď. píšeme v slovenčine s malým začiatočným písmenom.

Dostali sme otázku, či sa má výraz prvýkrát písať spolu ako jedno slovo, alebo osobitne ako dve slová. Výraz prvýkrát podobne ako výrazy druhýkrát, tretíkrát atď. je nesklonná násobná číslovka vyjadrujúca poradie. Tieto násobné číslovky sa píšu spolu ako jedno slovo. Popri násobných číslovkách typu prvýkrát máme v slovenčine s rovnakým významom aj násobné číslovky prvý raz, druhý raz, tretí raz atď., v ktorých prvej časti je radová číslovka a v druhej časti podstatné meno raz. Tieto zložené číslovkové výrazy sa píšu osobitne ako dve slová. Treba si teda zapamätať, že násobné číslovky typu prvýkrát sa píšu spolu ako jedno slovo, kým násobné číslovky typu prvý raz sa píšu osobitne ako dve slová.

V jazykovej praxi sa stretáme s rozličnými podobami označení príslušníkov tej istej rodiny, manželov, súrodencov či bratov utvorených od mužského priezviska, ktoré má formu podstatného mena, a to s podobou zakončenou na -ovi s krátkym mäkkým i na konci, napr. Turček – Turčekovi – manželia Turčekovi, s podobou zakončenou na -oví s dlhým mäkkým í na konci, Turčekoví – manželia Turčekoví, a s podobou zakončenou na -ovci, Turčekovci – manželia Turčekovci. Podoby Turčekovi s krátkym mäkkým i na konci a Turčekoví s dlhým mäkkým í na konci nie sú spisovné. V slovenčine sú spisovné iba pomenovania utvorené príponou -ovci, teda Turčekovci – manželia Turčekovci, Medveď – Medveďovci – súrodenci Medveďovci, Novák – Novákovci – bratia Novákovci.

V tlačených aj v elektronických médiách sa stretáme s dvomi podobami názvov týchto automobilov a pretekov, a to s podobami automobily formuly jeden, preteky formuly jeden a automobily formule jeden, preteky formule jeden. Podstatné meno formula je ženského rodu, a keďže pred koncový -a má tvrdú spoluhlásku l, skloňuje sa podľa vzoru žena. V genitíve jednotného čísla a v nominatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y, formuly, preto správne sú iba názvy automobily formuly jeden, preteky formuly jeden.

V osobnom alebo písomnom kontakte obyčajne s nie blízkym alebo so starším človekom na znak úcty využívame osobitný spôsob výstavby vety, pri ktorom namiesto slovesa v tvare jednotného čísla používame sloveso v tvare množného čísla, hoci sa obraciame na jednu osoby. Takýto spôsob sa nazýva vykanie. Treba si však uvedomiť, že v spisovnej slovenčine pri vykaní musí byť v tvare množného čísla nielen sloveso v prítomnom či budúcom čase, napr. Pán minister, ako si predstavujete dosiahnuť úspory? Pani poslankyňa, predložíte pozmeňovací návrh?, ale aj v tvare minulého času či podmieňovacieho spôsobu, napr. Pán riaditeľ, dohodli ste sa už s obchodným partnerom? Pani sekretárka, boli by ste taká láskavá a zavolali by ste ekonomického námestníka?

Na úpätí Bielych Karpát v blízkosti hraníc s Českom leží obec Vrbovce. Dostali sme otázku, akú podobu má mať v spisovnej slovenčine prídavné meno od názvu Vrbovce, keďže v jazykovej praxi sa používajú rozličné podoby prídavného mena, a to vrbovský, vrbovecký, vrbovčiansky a vrbovčanský. V spisovnej slovenčine platí zásada, že od miestnych názvov zakončených na -ovce sa prídavné meno tvorí príponou -ský, pričom koncovka -ce pri tvorení prídavného mena z odvodzovacieho základu odpadá rovnako ako pri tvorení obyvateľského mena, napr. Michalovce – michalovský – Michalovčan, Pozdišovce – pozdišovský – Pozdišovčan, Mochovce – mochovský – Mochovčan a rovnako aj Vrbovce – vrbovský – Vrbovčan. V spisovnej slovenčine je teda správne vrbovský chotár, vrbovský kroj, vrbovský jarmok, vrbovská kapela.

V jazykovej praxi sa vo význame „možný, uskutočniteľný“ používajú dve podoby prídavného mena, ktoré má pôvod v latinčine, a to potenciálny a potencionálny, napr. potenciálny zákazník, potenciálny investor, potenciálny obchodný partner, potenciálna hrozba, ale aj potencionálny zákazník, potencionálny investor, potencionálny obchodný partner, potencionálna hrozba. Dostali sme otázku, ktorá z uvedených podôb prídavného mena je v spisovnej slovenčine správna. V Pravidlách slovenského pravopisu, v Krátkom slovníku slovenského jazyka aj vo Veľkom slovníku cudzích slov sa uvádza iba podoba potenciálny a túto podobu odporúčame dôsledne používať. Správne teda je potenciálny zákazník, potenciálny investor, potenciálny obchodný partner, potenciálna hrozba.

V slovnej zásobe slovenčiny máme z latinčiny prevzaté slovo kapsula, ktorým sa okrem iného pomenúva obal na liek, ale aj na iné požívatiny a veci. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami tvaru genitívu jednotného čísla, nominatívu a akuzatívu množného čísla slova kapsula, a to kapsuly a kapsule. Keďže slovo kapsula má pred koncovou samohláskou a tvrdú spoluhlásku l, pravidelne sa skloňuje podľa vzoru žena a v genitíve jednotného čísla, nominatíve a akuzatíve množného čísla má tvar kapsuly, s ypsilonom na konci, napr. obsah jednej kapsuly, dve kapsuly, kúpiť si želatínové kapsuly.

V jazykovej praxi, najmä v reklamných textoch, sa stretáme s dvomi podobami názvu pomôcky, ktorou môžeme dávkovať potraviny, napr. zmrzlinu, ryžu, uvarené zemiaky, a to porciovač a porcovač. Odvodzovacím základom tohto pomenovania je sloveso utvorené príponou -ovať z podstatného mena porcia. Pri tvorení slovesa sa prípona -ovať pripája k základu porci-, ktorý zostane po vynechaní koncovej samohlásky a zo slova porcia. Príslušné sloveso má teda podobu porciovať. Od slovesa porciovať je príponou -č utvorené pomenovanie pomôcky porciovač. Správne teda je porciovač zmrzliny, porciovač ryže, porciovač zemiakov.

Rozličné obchodné či výrobné organizácie vo svojich reklamných materiáloch často ponúkajú prehozy na postele, pohovky, sedačky a pod. Slovo prehoz však nepatrí do slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, je to iba mechanická hlásková úprava českého slova přehoz. V slovenčine sme oddávna na prikrývanie postele, pohovky či sedačky používali slová utvorené od slovesa prikrývať, a to slová prikrývka a prikrývadlo. Aj obchodné a výrobné organizácie by namiesto nespisovného slova prehoz mali používať spisovné slová prikrývka a prikrývadlo, teda mali by ponúkať prikrývky či prikrývadlá na postele, prikrývky či prikrývadlá na pohovky a sedačky.

V reklamných textoch, ale aj v návodoch na prípravu niektorých jedál či v textoch o práci s deťmi sa môžeme stretnúť so slovom pretláčatko, napr. pretláčatko na cesnak, pretláčatko na zemiaky, pretláčatko na plastelínu. V našich jazykových poznámkach sme už upozorňovali, že v spisovnej slovenčine sa názvy vecí a nástrojov netvoria príponou -tko, ale inými slovotvornými príponami, predovšetkým príponou -dlo, preto ani slovo pretláčatko nepatrí medzi spisovné slová. Od slovesa pretláčať máme názov veci utvorený príponou -dlo, teda pretláčadlo, v množnom čísle pretláčadlá. Slovo pretláčadlo treba dôsledne používať aj v názvoch, ktoré sme spomínali na začiatku, t. j. pretláčadlo na cesnak, pretláčadlo na zemiaky, pretláčadlo na plastelínu.

Spracovateľ mlieka sa volá mliekar. Od podstatného mena mliekar, ktoré je utvorené príponou -ar s krátkou samohláskou a v prípone, je utvorené prídavné meno mliekarský, napr. mliekarský priemysel, mliekarský podnik, mliekarské výrobky, a názov výrobného odboru mliekarstvo, v ktorých je takisto krátka samohláska a. Výrobňa na spracovanie mlieka je mliekareň a od tohto názvu je utvorené prídavné meno mliekarenský, napr. mliekarenská hala. Slová mliekar, mliekarský, mliekarstvo, mliekareň a mliekarenský s krátkou samohláskou a zaznačujú aj naše kodifikačné príručky, t. j. Pravidlá slovenského pravopisu a Krátky slovník slovenského jazyka.

Dostali sme otázku, či prídavné mená informačný a informatívny majú rovnaký význam, alebo ide o prídavné mená s rozličným významom. Hoci obidve prídavné mená sú utvorené od podstatného mena informácia a v slovníkoch sa uvádzajú ako synonymá, t. j. slová s rovnakým významom, predsa je medzi nimi aj istý významový rozdiel, lebo nie vždy ich môžeme ľubovoľne zamieňať. Pri prídavnom mene informačný ide totiž o čistú vzťahovosť s podstatným menom informácia, pri prídavnom mene informatívny sa k tomu pridáva aj kvalitatívnosť. A tak hovoríme o informačných technológiách, o informačnom systéme, o informačnom centre, o informačnej blokáde, o informačnom šume, ale o informatívnom cenníku výrobkov, o informatívnom stretnutí, lebo prídavné meno informatívny tu má význam „zameraný na základné informácie, určený iba na orientáciu“.

Pripomíname si 67. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. To je príležitosť, aby sme pozornosť venovali aj pravopisnej stránke tohto názvu. Názov Slovenské národné povstanie ako názov závažnej dejinnej udalosti našich dejín sa zaraďuje medzi vlastné mená, preto sa píše s veľkým začiatočným písmenom na jeho úplnom začiatku, t. j. v prídavnom mene Slovenské. Názov Slovenské národné povstanie sa s veľkým začiatočným písmenom píše aj vtedy, keď vstupuje do nového názvu, napr. do názvu ulice, námestia či múzea. V názvoch Ulica Slovenského národného povstania, Námestie Slovenského národného povstania, Múzeum Slovenského národného povstania píšeme veľké začiatočné písmeno nielen v prídavnom mene Slovenského, ale aj v slovách Ulica, Námestie či Múzeum.

Dostali sme otázku, či slovo autobusár, ktoré sa v ostatnom čase začalo častejšie používať najmä v hovorených prejavoch na označenie vodiča autobusu, patrí medzi spisovné slová, alebo naopak medzi nespisovné slová, keďže sa neuvádza ani v Pravidlách slovenského pravopisu, ani v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Slovo autobusár je pomerne nové a je pravidelne utvorené produktívnou slovotvornou príponou -ár od podstatného mena autobus. So zreteľom na to, že v slovenčine máme oficiálne neutrálne dvojslovné pomenovanie vodič autobusu, slovo autobusár sa zaraďuje medzi spisovné jazykové prostriedky s príznakom hovorovosti, t. j. medzi slová príznačné pre živú, neoficiálnu komunikáciu. Tak ho hodnotí aj najnovší Slovník súčasného slovenského jazyka, ktorého prvý zväzok vyšiel v roku 2006.

Pri sledovaní elektronickej pošty adresovanej inštitúciám si môžeme všimnúť, že mnohí pisatelia nemajú jasno v tom, ako písať mejly. V komunikácii prostredníctvom elektronickej pošty s inštitúciou, ak od nej očakávame nejakú informáciu, mali by sme rešpektovať základné pravidlá písomnej komunikácie, ako sú oslovenie alebo aspoň pozdrav na začiatku mejlu a záverečná formula, ako je napr. predložkové spojenie S pozdravom, a napokon podpis, teda krstné meno a priezvisko. Nestačí iba krstné meno. Okrem toho by sme mali rešpektovať aj základné pravopisné pravidlá, ako sú písanie veľkého začiatočného písmena v oslovení či pozdrave a, pravdaže, aj každú vetu by sme mali začať s veľkým začiatočným písmenom a vetu zakončiť bodkou.

Tak, a ideme do finále. Ešte mám dve strany. Potom to uverejním v doc a pdf. Mrzí ma, že som si nezaznamenal niektoré vaše doplnky, poznámky, hlavne od...

Odo mňa ich nebolo až tak veľa, vypátram, skopírujem, pošlem. Fňuk, fňuk, budú nám chýbať strelené výplody Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied...