To bude pokračovať, ak chcete, ale už to bude jedenkrát (podľa príspevku 1705) za týždeň. Pretože relácia býva pondelok, utorok a v stredu, ostatné nezverejňujú.

A čo keby si si ich nahrával, potom prepísal a zavesil na Poradu pre nás ostatných...nie každý je také ranné vtáča ako Ty

To sa akurát holím.

Mnohí iste dobre poznajú frazeologizmus psy brešú, ale karavána ide ďalej. Tento frazeologizmus môžeme počuť aj v podobách pes brechá, ale karavána ide ďalej, resp. psy brechajú, ale karavána ide ďalej. Tieto podoby však nie sú správne, lebo sa v nich vyskytujú tvary slovesa brechať v podobách brechá, brechajú. Od slovesa brechať sú však v spisovnej slovenčine správne iba tvary breše, brešú podobne, ako je česať – češe – češú, kresať – kreše – krešú, písať – píše – píšu. Vravíme pes breše, psy brešú a aj spomínaný frazeologizmus má náležitú podobu psy brešú, ale karavána ide ďalej.

V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami tvaru genitívu jednotného čísla ukazovacieho zámena mužského rodu tento a stredného rodu toto a tvaru akuzatívu pri životných podstatných menách mužského rodu, a to s podobou tohto a s podobou tohoto. Z týchto dvoch podôb je v spisovnej slovenčine správna iba podoba tohto, o čom sa môžeme presvedčiť v našich kodifikačných príručkách, v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Správne vravíme vošiel do tohto domu, podľa tohto návrhu, bez tohto lieku, bez pomoci tohto človeka, na konci tohto roka, narazil do tohto auta, tohto človeka nepoznám.

Na vyjadrenie významu „určujúci smer, závažný, rozhodujúci“ používame prídavné meno smerodajný, napríklad smerodajný údaj, smerodajný zdroj informácií, smerodajná odchýlka, smerodajné rozhodnutie, smerodajné parametre. Popri podobe smerodajný so spoluhláskou j v druhej časti zloženého slova sa v jazykovej praxi stretáme aj s podobou smerodatný so spoluhláskou t. V spisovnej slovenčine je však správna iba podoba smerodajný, čo si môžeme overiť aj v jazykových príručkách. Od prídavného mena smerodajný máme utvorenú príslovku smerodajne, napr. smerodajne spolupracovať, smerodajne charakterizovať, a podstatné meno smerodajnosť, napr. smerodajnosť prieskumov.

Na pomenovanie prepravného prostriedku na väčšie množstvo materiálu, tovaru, odpadkov a pod. používame z angličtiny prevzaté slovo kontajner. S týmto slovom majú viacerí používatelia slovenčiny problémy, a to jednak s jeho výslovnosťou a pravopisom, ale aj s jeho skloňovaním. V slovenčine toto slovo píšeme a vyslovujeme so samohláskou a v druhej slabike slova a so spoluhláskou j. Podoba kontejner so samohláskou e v druhej slabike, s ktorou sa niekedy môžeme stretnúť, používa sa v češtine. V slovenčine je správne sklápací kontajner, veľkoobjemový kontajner, prenosný kontajner. V genitíve jednotného čísla je náležitý tvar kontajnera, napr. dávať smeti do kontajnera, v lokáli je náležitý tvar s pádovou príponou mäkké -i, odpad v kontajneri, a v nominatíve množného čísla tvar s pádovou príponou tvrdé -y, napr. dva kontajnery.

V slovenčine sa v ostatných rokoch často používa slovo región, ktoré má pôvod v latinčine a ktorým sa pomenúva nie celkom presne ohraničené územie. Slovo región sa používa vo významoch, ktoré môžeme vyjadriť slovami krajina, kraj, okres, oblasť, územie. Často sa stretáme so spájaním slova región so vzťahovými prídavnými menami utvorenými od názvov miest, ale aj od iných geografických názvov, napr. bratislavský región, trnavský región, piešťanský región, tatranský región, oravský región, horehronský región. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sa takéto názvy majú písať s malým začiatočným písmenom, alebo s veľkým začiatočným písmenom. Keďže tieto názvy nie sú oficiálnymi geografickými názvami, píšeme ich s malým začiatočným písmenom.

Jedna z mestských častí Bratislavy sa volá Vajnory. Názov Vajnory je pomnožné podstatné meno, t. j. podstatné meno, ktoré má iba tvary množného čísla. V jazykovej praxi sa stretáme so skloňovaním názvu Vajnory ako podstatného mena mužského rodu, napr. Vajnorom, o Vajnoroch, s Vajnormi, ale niekedy aj ako podstatného mena ženského rodu, napr. Vajnorám, o Vajnorách, s Vajnorami. Názov Vajnory sa v spisovnej slovenčine zaraďuje medzi podstatné mená mužského rodu, o čom sa môžeme presvedčiť aj v Pravidlách slovenského pravopisu. Správne sú teda tvary Vajnorom, o Vajnoroch, s Vajnormi, napr. Vajnorom pribudne škôlka, podniky vo Vajnoroch, pozemok za Vajnormi. Osobitne treba pripomenúť, že v genitíve je správny tvar s dvojhláskou ô, napr. obyvatelia Vajnôr, historické jadro Vajnôr.

V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť so slovnými spojeniami alokovaná trieda, alokované pracovisko, ale aj elokovaná trieda, elokované pracovisko. V tejto súvislosti sme dostali otázku, aký význam majú tieto slovné spojenia a či sú správne. Prídavné meno alokovaný je utvorené od slovesa alokovať, ktoré má pôvod v latinčine a význam „rozmiestniť, rozmiestňovať, rozdeliť, rozdeľovať finančné prostriedky, dotácie a pod.“. Môžu sa napr. alokovať finančné zdroje do niekoľkých perspektívnych projektov, teda rozdeliť finančné zdroje. Prídavné meno elokovaný je utvorené od slovesa elokovať, ktoré má takisto pôvod v latinčine, ale má význam „presunúť na iné miesto“. Z toho vyplýva, že v súvislosti s triedami či pracoviskami presunutými na iné miesto má sa používať prídavné meno elokovaný, teda elokovaná trieda, elokované pracovisko.

V tlačených či elektronických médiách sa nezriedka stretáme s podstatným menom demonštrant v tvare inštrumentálu množného čísla v podobe demonštrantami, napr. minister pred demonštrantami ušiel na dovolenku, prímerie s demonštrantami je podľa vlády nezmysel, v Aténach sa polícia opäť zrazila s demonštrantami. Podoba inštrumentálu demonštrantami nie je však spisovná. V spisovnej slovenčine sa tvar inštrumentálu množného čísla od podstatných mien mužského rodu zakončených na -ant, ale aj -ent tvorí príponou -mi, napr. ašpirant – ašpirantmi, jubilant – jubilantmi, maturant – maturantmi, docent – docentmi, oponent – oponentmi a teda aj demonštrant – demonštrantmi. Správne je ušiel pred demonštrantmi, prímerie s demonštrantmi, polícia sa zrazila s demonštrantmi.

...a názvy regiónov vyjadrené podstatnými menami píšeme s veľkým začiatočným písmenom: Spiš, Liptov, Turiec, Gemer, Šariš, Zemplín, Kysuce, Záhorie atď.

O niekoľko dní sa v Brne bude konať 53. ročník medzinárodného veľtrhu, na ktorom sa budú prezentovať výsledky práce strojárskych podnikov z mnohých krajín sveta. V niektorých médiách sa tento veľtrh označuje ako Medzinárodný strojársky veľtrh v Brne, v iných ako Medzinárodný strojárenský veľtrh v Brne. Raz sa teda používa prídavné meno strojársky, inokedy prídavné meno strojárenský. V spisovnej slovenčine sa k názvu výrobného odvetvia nazvaného strojárstvo viaže prídavné meno strojársky, napr. strojárske výrobky, a k názvu strojáreň, ktorým sa pomenúva podnik na výrobu strojov, viaže sa prídavné meno strojárenský, napr. strojárenská hala. Keďže na veľtrhu sa prezentujú výrobky strojárstva ako výrobného odvetvia, správny názov veľtrhu v slovenčine je Medzinárodný strojársky veľtrh v Brne.

V jazykovej praxi sa často stretáme so slovesami prerozdeliť a prerozdeľovať. Tieto slovesá by sme nemali používať vtedy, keď ide o význam „dať, dávať viacerým“, teda keď stačí používať slovesá rozdeliť a rozdeľovať. Napríklad namiesto výpovedí v rámci výzvy možno prerozdeliť 70 miliónov eur, prerozdeľovať majetok na verejnoprospešné účely, ktoré sme si prečítali na internete, je vhodné povedať v rámci výzvy možno rozdeliť 70 miliónov eur, rozdeľovať majetok na verejnoprospešné účely. Ak však ide o význam „predtým rozdelené znova rozdeliť, rozdeľovať podľa iných, nových kritérií“, potom sú slovesá prerozdeliť a prerozdeľovať použité vhodne, napr. lepšie riešenie je prerozdeliť odvody medzi piliermi, ministerské kreslá sa prerozdeľovať nebudú.

V hovorených aj písaných jazykových prejavoch sa nezriedka používa sloveso odparkovať vo výpovediach ako odparkovať auto na vyhradenom parkovisku, odparkovať auto na zakázanom mieste. Sloveso odparkovať je utvorené zo slovesa parkovať s významom „stáť bez účasti na dopravnom ruchu“ predponou od-, ktorou sa zvyčajne vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie, oddelenie, odstránenie, napr. odísť, odcestovať, odpojiť, oddeliť. Vo vyjadreniach citovaných na začiatku o nič také nejde, lebo sloveso odparkovať v súlade s významom predpony od- má význam „odísť s autom z miesta, kde parkovalo“. Na vyjadrenie významu „nechať auto niekde mimo prevádzky“ máme sloveso zaparkovať, preto sú správne výpovede zaparkovať auto na vyhradenom parkovisku, zaparkovať auto na zakázanom mieste.

Dostali sme otázku, či sa má vravieť odstúpiť spisy alebo postúpiť spisy, ak sa spisy odovzdávajú na ďalšie vybavenie. V odbornej reči je významový rozdiel medzi slovesami odstúpiť a postúpiť. Sloveso odstúpiť ako právnický termín má význam „upustiť, ustúpiť od niečoho zamýšľaného“, napr. odstúpiť od dohody, odstúpiť od žaloby, kým sloveso postúpiť má jeden z významov „prenechať niečo v prospech niekoho iného“, napr. postúpiť pohľadávku. S týmto významom súvisí aj používanie slovesa postúpiť vo význame „odovzdať ďalej“, preto ako administratívny termín je správne spojenie postúpiť spisy a aj postúpiť spisy na ďalšie vybavenie.

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s používaním privlastňovacieho zámena váš v tvare genitívu jednotného čísla v podobe vašeho, napr. Súťaž o najkrajšiu fotku vašeho psíka. – Stiahnite si tento program do vašeho mobilu. – Aplikácie, ktoré zmenia funkciu vašeho telefónu. Zámeno váš v tvare genitívu jednotného čísla v spisovnej slovenčine nemá podobu vašeho, ale podobu vášho. Správne teda má byť Súťaž o najkrajšiu fotku vášho psíka. – Stiahnite si tento program do vášho mobilu. – Aplikácie, ktoré zmenia funkciu vášho telefónu. Rovnako aj v tvare datívu jednotného čísla je správna podoba vášmu, nie vašemu, napr. Doprajte krásu aj vášmu domovu. – Čaje, ktoré pomôžu vášmu zdraviu.

Niekedy môžeme počuť alebo čítať slovné spojenia technické obory, perspektívne výrobné obory, obory ľudskej činnosti. V citovaných slovných spojeniach sa vyskytuje podstatné meno obor v tvare nominatívu množného čísla obory. Ibaže v spisovnej slovenčine slovom obor pomenúvame rozprávkovú bytosť mimoriadnej veľkosti a sily, prípadne aj s expresívnym príznakom nejakú vec, objekt mimoriadnej veľkosti. Na pomenovanie nejakej oblasti, nejakej sféry či nejakého odvetvia máme v spisovnej slovenčine podstatné meno odbor, v množnom čísle odbory. Preto aj v slovných spojeniach citovaných na začiatku a v podobných spojeniach sa má používať slovo odbor, v množnom čísle odbory, teda technické odbory, perspektívne výrobné odbory, odbory ľudskej činnosti.

V slovenčine bežne používame pomenovania národností, etník, príslušníkov štátov či obyvateľské mená, ako sú Slovák, Maďar, Róm, Američan, Košičan. Niekedy potrebujeme pomenovať aj toho, kto nepatrí k Slovákom, Maďarom, Rómom, Američanom, Košičanom. Môžeme na to zvoliť opisné vyjadrenia typu príslušník inej národnosti ako slovenskej, občan iného štátu ako Slovenska, občan iného mesta ako Košíc a pod. Tieto vyjadrenia sú ťažkopádne a nie sú vhodné do akejkoľvek komunikačnej situácie, preto sa utvorili aj jednoslovné pomenovania so záporovou predponou ne-, ako sú Neslovák, Nemaďar, Neróm, Neameričan, Nekošičan so všeobecným významom „ten, kto nepatrí k národnosti, etniku, kto nie je občanom štátu, mesta vyjadreného odvodzovacím základom“. Takéto slová sú spisovné a píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom.

V jazykovej praxi sa stretáme s prídavným menom nekalý v spojeniach ako nekalý zámer, nekalý boj, nekalá súťaž, nekalá reklama, nekalé úmysly, nekalé podnikanie. Prídavné meno nekalý sa k nám dostalo z češtiny. Pre mnohých používateľov slovenčiny je to motivačne nepriezračné slovo a niektorí ho spájajú so slovom kal. V skutočnosti vzniklo zo staročeského slova nekajilý s významom „nekajúcny, ktorý sa nekajá“. Na vyjadrenie významu „ktorý je v rozpore s požiadavkami čestnosti“ odporúčame používať motivačne priezračné prídavné meno nečestný, teda nečestný zámer, nečestný boj, nečestná súťaž, nečestná reklama, nečestné úmysly, nečestné podnikanie.