A preco? Vsak je to pravda a pre vacsinu rodolubych Slovakov problem veliky. .-)

Pretože si myslím, že Štúr nemusel byť vtedy napitý.

Hja a vtedy boli ini duspastieri ako dnes? Neuzivali pozitky tohto sveta?

Jeho praprasynovec Ivan Štúr v knihe Potomkovia slávnych tvrdí, že ĽUdovít Štúr bol "antikrčmový", nechodieval do krčmy a dokonca bol na čele spolku striedmosti. Takže zrejme ani nepil...

Nevedel som aký bol Štúr, teraz od Nellky viem, ale spájať Štúra so slovenčinou akú máme a jeho opitosťou sa mi zdá, v tejto vážnej téme, nevhodné. Pri všetkej úcte k Tebe, alabutko. Prepáč.

Škoda, že sa do toho neskôr zamontoval aj Hattala, mohli sme si šťastne nažívať bez ypsilonu

No ja neviem, o kvalitnej praci nasich narodovcov a boreni sa so slovencinom roduvernych Slovakov, najlepsie svedci sama tato tema - iba 179 stran, dokonca zamestnavame celu armadu jazykovednych vedcov a ... jeden? ... ustav. :-)

Kto dnes rozprava ozastnou slovencinou? Naposledy som ju pocul na civilnom pohrebe v Martine. Co sa pozivania alkoholu Sturom tyka, nechapem preco? Asi sa to v zartovnej pesnicke rymovalo. :-)

Napriek tomu povazujem tuto stranku a pracu jej stvoritela za velmi prospesnu. :-)

Este mam chut zabrdnut do ucitelov slovenciny, osvety a kultury, ale radsej si zahryznem do slovenskeho jazyka.

Od osobného mena Mikuláš máme príponou -ský utvorené prídavné meno mikulášsky, napr. mikulášsky darček, mikulášsky večierok, mikulášsky karneval, mikulášsky turnaj, mikulášsky kostým, mikulášska čiapka. Popri podobe prídavného mena mikulášsky sa niekedy môžeme stretnúť aj s podobou mikulášovský, napr. mikulášovský darček, ktorá je utvorená príponou -ovský podobne, ako je od mena Silvester utvorené prídavné meno silvestrovský, ktoré poznáme zo slovných spojení silvestrovský program, silvestrovský koncert, silvestrovská zábava. Hoci prídavné meno mikulášovský nie je nesprávne utvorené, jazykové príručky ho nezachytávajú, čo signalizuje, že stojí na okraji slovnej zásoby slovenčiny.

Blíži sa čas, keď mnohí z nás budú písať a posielať svojim blízkym vianočné a novoročné pozdravy. V tejto súvislosti už teraz dostávame otázky, s akým začiatočným písmenom sa majú písať slovné spojenia vianočné sviatky a nový rok. Kým názov Vianoce, ktorý je oficiálnym názvom sviatkov, píšeme s veľkým začiatočným písmenom, slovné spojenie vianočné sviatky píšeme s malým začiatočným písmenom. Názov Nový rok ako oficiálny názov sviatku, ktorý pripadá na prvý deň v roku, na prvý január, píšeme s veľkým začiatočným písmenom, ale slovné spojenie nový rok v novoročnom pozdrave píšeme s malým začiatočným písmenom, lebo tu máme na mysli celý nasledujúci rok, nie iba prvý deň v roku, prvý január, napr. veľa šťastia v novom roku.

Tí, ktorí majú radi pivo a pijú ho v reštaurácii, v hostinci či v pivárni, veľmi dobre poznajú okrúhly alebo štvorcový kus kartónu, ktorý sa dáva pod pivový pohár. Takýto kus kartónu jedni volajú podložka pod pivo, pivná podložka, iní zasa tácka pod pivo, pivná tácka, ba stretli sme sa aj s názvom pivová tácka. Novšie sa používa aj jednoslovný názov podpivník. O slove podpivník treba konštatovať, že je dobre utvorené z predložkového spojenia pod pivo pomocou slovotvornej prípony -ník, ktorou sa tvoria názvy vecí. Modelom na jeho utvorenie mohli byť slová podbradník a podhlavník, ktoré takisto vznikli predponou -ník z predložkových spojení pod bradu, pod hlavu.

Dostali sme otázku, ako sa skloňuje ženské meno Olívia a akú podobu genitívu jednotného čísla má mať, či od Olívie, alebo od Olívii. Ženské meno Olívia rovnako ako iné ženské mená zakončené na -ia, ako sú Mária, Otília, Valéria, Xénia a iné, skloňuje sa podľa vzoru ulica. Z toho vyplýva, že v genitíve je tvar s príponou -e, od Olívie ako z ulice. Tvar s príponou -i, Olívii, je v datíve a v lokáli jednotného čísla, napr. dať darček Olívii, prísť k Olívii, rozprávať sa o Olívii, stáť pri Olívii. V genitíve jednotného čísla, ako sme naznačili, je tvar Olívie, napr. vrátiť sa bez Olívie, odísť od Olívie.

Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s náležitým utvorením a písaním prídavného mena od podstatných mien schéma a téma. V prídavnom mene vyslovujú a píšu dlhé é, ako je to v podstatnom mene, teda schématický a tématický. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. V spisovnej slovenčine však pred príponou -atický nastáva striedanie dlhej samohlásky za krátku. Správne podoby uvedených prídavných mien sú s krátkou samohláskou e, schematický, tematický, napr. schematický pohľad, schematická značka, schematické znázornenie, tematický plán, tematický zájazd, tematická mapa, tematická inšpekcia.

V súčasnosti sa často hovorí o listinách, na ktorých sa uvádzajú mená kandidátov za politické strany do predčasných parlamentných volieb. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s názvom kandidátska listina, v ktorom je prídavné meno kandidátsky utvorené príponou -ský od podstatného mena kandidát ako pomenovania osoby, ale aj s názvom kandidátna listina, v ktorom je prídavné meno kandidátny utvorené takisto od pomenovania osoby. V slovenčine sa však prídavné mená od názvov osôb typu kandidát netvoria príponou -ný, ale príponou -ský, napr. advokát – advokátsky, laureát – laureátsky, opát – opátsky, pirát – pirátsky a rovnako aj kandidát – kandidátsky. Preto listinu s menami kandidátov je primerané nazývať kandidátska listina. V praxi sa môžeme stretnúť aj s názvom kandidačná listina, v ktorom je prídavné meno kandidačný utvorené od dejového podstatného mena kandidácia.

Zdrobnenina od slova strom má v spisovnej slovenčine podobu stromček, v množnom čísle stromčeky. Tieto slová používame aj v slovných spojeniach vianočný stromček, vianočné stromčeky ako symboloch Vianoc. V niektorých častiach Slovenska používajú zdrobnené podoby stromek, resp. stromok, v množnom čísle stromky, a teda aj slovné spojenie vianočné stromky. Tieto podoby sú však nárečové, t. j. nespisovné, v spisovných prejavoch je odôvodnené používať slová stromček, stromčeky a slovné spojenia vianočný stromček, vianočné stromčeky. Ďalším symbolom Vianoc v mnohých rodinách ako súčasť štedrovečernej večere býva kapor. Slovo kapor sa v množnom čísle skloňuje podľa vzoru dub, preto nominatív a akuzatív množného čísla má v spisovnej slovenčine podobu kapry, teda vianočné kapry, predávať kapry.

Dostali sme otázku, či v slovese dobiť použitom v slovnom spojení dobiť kredit má sa napísať mäkké i alebo tvrdé y. Sloveso dobiť napísané s mäkkým i má viacero významov. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka má význam „prestať biť“, napr. vežové hodiny dobili dvanástu, ďalej ako expresívne slovo má význam „veľmi zbiť“, napr. starenku dobili do bezvedomia, a význam „bitím usmrtiť“, napr. potkana dobili palicami. Ako štvrtý sa v slovníku uvádza význam „nabíjaním doplniť elektrickú energiu“ a pri ňom ako príklad slovné spojenie dobiť batériu. V Slovníku súčasného slovenského jazyka z r. 2006 je aj ďalší význam, a to „dodať finančnú sumu na účet (obyčajne pomocou elektronických platobných systémov), z ktorého poskytovateľ služby inkasuje platby“ a ako príklad sa uvádza slovné spojenie dobiť kredit cez bankomat. V slovese dobiť v slovnom spojení dobiť kredit teda píšeme mäkké i.

Dnes je 26. decembra a na tento deň pripadá meno Štefan. No zároveň sa tento deň v kalendári označuje ako Druhý sviatok vianočný. Niektorí naši spoluobčania majú problémy s tým, ako napísať slovné spojenie Druhý sviatok vianočný, či ho napísať s malým začiatočným písmenom, alebo s veľkým začiatočným písmenom. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na internetových stránkach. Názov Druhý sviatok vianočný je oficiálny názov sviatku rovnako ako názvy Štedrý deň a Prvý sviatok vianočný, t. j. názvy dní pripadajúcich na 24. decembra a 25. decembra. Všetky tri názvy Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný a Druhý sviatok vianočný sú teda oficiálne názvy sviatkov, t. j. sviatočných dní, a ako také sa zaraďujú medzi vlastné mená, preto ich píšeme s veľkým začiatočným písmenom.

Dostali sme otázku, ako sa nazýva činnosť, pri ktorej si na nohy dávame ponožky, či si ponožky obliekame, alebo si ich obúvame, alebo či túto činnosť nazývame aj inak. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka sloveso obliecť má význam „navliecť na telo šaty alebo ich súčasť“. Obliekame si napríklad kabát, bundu, šaty, oblek, sveter, košeľu, nohavice, sukňu, tričko a pod. Sloveso obuť má podľa citovaného slovníka význam „natiahnuť na nohy, napríklad obuv“. Obúvame si čižmy, topánky, papuče, cvičky a pod. Podľa tohto slovníka si obúvame aj pančuchy, z čoho vyplýva, že aj ponožky si obúvame. Môžeme sa o tom presvedčiť aj v jazykovej praxi. No ponožky si môžeme aj natiahnuť. Ponožky si teda môžeme obuť alebo natiahnuť.

V jazykovej praxi sa nezriedka stretáme s vyjadreniami po technickej stránke, po odbornej stránke, po umeleckej stránke, napr. technická kontrola je kontrola motorového vozidla po technickej stránke; absolvent je po odbornej stránke pripravený; maľba je po umeleckej stránke významná. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sú tieto vyjadrenia s predložkou po v poriadku. So zreteľom na to, že sa citovanými spojeniami s predložkou po vyjadruje zreteľ, vhodnejšie je v nich používať predložku z: z technickej stránky, z odbornej stránky, z umeleckej stránky, teda technická kontrola je kontrola motorového vozidla z technickej stránky; absolvent je z odbornej stránky pripravený; maľba je z umeleckej stránky významná.

Bola by som vďačná, keby mi niekto vysvetlil:
Ulica Na paši, nachádza sa v BA kolmo na Prešovskú. Názov mohol vzniknúť, že sa tam pásla zver.Ulica Na pažiti sa píše s veľkým písmenom p vo Sätom Jure, v Bratislave 3 s malým písmenom p.

Mne teraz ide o ulicu na Vŕšku, alebo vŕšku? Ako je to v tomto prípade správne? Ulica je v BA Starom meste, mohlo sa pri názve ulice vychádzať aj z reálie, že sa nachádza na vŕšku, či nemohlo ísť o názov lokality a tak sa zrodilo jej pomenovanie.
Nachádzam obe alternatívy v adresách.

Veru pozor na správne označenie názvu ulice, najmä v dokladoch, v jednom nemenovanom slovenskom meste si musí väčšina občanov jednej ulice vymeniť OP, pretože v nich uvedená adresa nezodpovedá správnemu označeniu ich bydliska podľa registra ulíc.