V slovenčine sa v ostatných rokoch často používa slovo región, ktoré má pôvod v latinčine a ktorým sa pomenúva nie celkom presne ohraničené územie. Slovo región sa používa vo významoch, ktoré môžeme vyjadriť slovami krajina, kraj, okres, oblasť, územie. Často sa stretáme so spájaním slova región so vzťahovými prídavnými menami utvorenými od názvov miest, ale aj od iných geografických názvov, napr. bratislavský región, trnavský región, piešťanský región, tatranský región, oravský región, horehronský región. V tejto súvislosti sme dostali otázku, či sa takéto názvy majú písať s malým začiatočným písmenom, alebo s veľkým začiatočným písmenom. Keďže tieto názvy nie sú oficiálnymi geografickými názvami, píšeme ich s malým začiatočným písmenom.

V spisovnej slovenčine máme nedokonavé slovesá používať a užívať, no každé z nich má iný význam. Sloveso používať má význam „upotrebúvať na istý cieľ“, sloveso užívať má význam „prijímať do žalúdka“, ale aj význam „zažívať radosť z niečoho“. Používame napr. stroje, nástroje, prístroje, pracovné pomôcky, dopravné prostriedky, počítačové programy, užívame lieky, sirup proti kašľu, ale užívať si môžeme aj počas dovolenky. Na pomenovanie toho, kto niečo používa, máme utvorené podstatné meno používateľ. Ten, kto používa pri svojej práci počítač, je používateľ počítača, ten, kto používa internet, je používateľ internetu, ten, kto využíva nejakú službu, je používateľ služby, ten, kto používa informačné technológie, je používateľ informačných technológií.

Na pomenovanie naliehavo formulovanej žiadosti máme v slovenčine podstatné meno ženského rodu požiadavka, ktoré používame v spojeniach ako požiadavka na vybudovanie parkoviska, požiadavka na verejné obstarávanie, oprávnená požiadavka. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s dvomi podobami tvaru genitívu množného čísla podstatného mena požiadavka, a to s podobou požiadaviek s vkladnou dvojhláskou ie, ale aj s podobou požiadavok s vkladnou samohláskou o. Keďže pred vkladnou hláskou je slabika s krátkou samohláskou a, správna podoba genitívu množného čísla je požiadaviek s dvojhláskou ie podobne ako meňavka – meňaviek, voňavka – voňaviek, pásavka – pásaviek. Môžeme napríklad vysloviť päť požiadaviek, môžeme hovoriť o analýze požiadaviek, o riešení požiadaviek lekárov.

Dostali sme otázku, ako sa má v spisovnej slovenčine vyslovovať slovo míľa v tvaroch genitívu jednotného čísla a nominatívu a akuzatívu množného čísla, či s mäkkou spoluhláskou ľ, míle (vysl. míľe), alebo s tvrdou spoluhláskou l, míle (vysl. míle). Keďže v slove míľa je mäkká spoluhláska ľ nielen v tvare nominatívu jednotného čísla, ale aj v iných pádových tvaroch, napr. prejsť jednu míľu, s jednou míľou, päť míľ, po šiestich míľach, s desiatimi míľami, mäkkú spoluhlásku ľ treba v spisovnej slovenčine vo výslovnosti zachovávať aj v tvaroch genitívu jednotného čísla a nominatívu a akuzatívu množného čísla. Máme teda vyslovovať bez jednej míle (vysl. míľe), dve míle (vysl. míľe), tri míle (vysl. míľe), štyri míle (vysl. míľe).

http://spravy.pravda.sk/slovencina-s..._sk_domace_p29

Ahojte,
vie niekto, prosím, vysvetliť, od akého slovného základu je odvodené slovo "bydlisko"?
Ďakujem.

Od slova "bydlo"

http://slovniky.korpus.sk/?w=bydlo&c=md2f

Ďakujem. Asi som mala napísať viac, tak sa ospravedlňujem a dodatočne dopĺňam a upresňujem:
"Bydlo" nám nie je neznáme, našli sme však toto slovo aj v češtine, napríklad v staročeskom slovníku: bydlo n. příbytek, obydlí, bydliště, domov. Tak nám nie je jasné, či slovo "bydlo" (z ktorého je odvodené "bydlisko") označované v slovenčine ako archaizmus je staroslovienskeho pôvodu alebo iného pôvodu a prípadne od čoho bol tento výraz (bydlo) odvodený. Od slova bydleti, bydlet, ..., alebo nebol odvodený od ničoho ...?

Práve sme sa dozvedeli, že "Na Porade bude prevádzaná údržba systému od 19.00h. Porada preto nebude dostupná cca 15 minút.".
Moja otázka znie: odkiaľ a kam? Sme ešte Slováci alebo sme Slovákovia? Je to bieda.

Prevádza sa krava cez potok.

V hovorených aj písaných jazykových prejavoch sa nezriedka používa sloveso odparkovať vo výpovediach ako odparkovať auto na vyhradenom parkovisku, odparkovať auto na zakázanom mieste. Sloveso odparkovať je utvorené zo slovesa parkovať s významom „stáť bez účasti na dopravnom ruchu“ predponou od-, ktorou sa zvyčajne vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie, oddelenie, odstránenie, napr. odísť, odcestovať, odpojiť, oddeliť. Vo vyjadreniach citovaných na začiatku o nič také nejde, lebo sloveso odparkovať v súlade s významom predpony od- má význam „odísť s autom z miesta, kde parkovalo“. Na vyjadrenie významu „nechať auto niekde mimo prevádzky“ máme sloveso zaparkovať, preto sú správne výpovede zaparkovať auto na vyhradenom parkovisku, zaparkovať auto na zakázanom mieste.

V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami podstatného mena pomenúvajúceho obraz vzniknutý pôsobením svetla na film alebo na nejakú fóliu vo fotografickom, resp. v inom prístroji, a to s podstatným menom ženského rodu snímka, napr. röntgenová snímka, letecká snímka, satelitná snímka, ale aj s podstatným menom mužského rodu snímok, t. j. röntgenový snímok, letecký snímok. V spisovnej slovenčine je správne iba podstatné meno ženského rodu snímka, teda röntgenová snímka, letecká snímka, satelitná snímka. Podstatné meno snímka sa skloňuje podľa vzoru žena a má takéto tvary: bez dobrej snímky, o leteckej snímke, s röntgenovou snímkou, dve snímky, na nových snímkach.

Nedokonavé sloveso končiť má vedľa seba vyjadrený predmet buď v akuzatíve, teda končiť niečo, napr. končiť prácu, končiť štúdium, alebo má predmet vyjadrený v inštrumentáli, končiť s niečím, napr. končiť s pretvárkou, končiť s prestavbou bytu. Ak pri slovese končiť nemáme vyjadrený predmet v akuzatíve alebo v inštrumentáli, namiesto slovesa končiť používame sloveso so zvratným sa, t. j. končiť sa, napr. prestávka sa končí, vyučovanie sa končí, prednáška sa končí, zábava sa končí. Rovnako postupujeme aj vtedy, keď používame sloveso končiť so záporovou časticou ne-, t. j. sloveso nekončiť sa, napr. predstavenie sa nekončí, príbeh sa nekončí. Aj na bilbordoch, ktoré sú v súčasnosti vystavené v uliciach našich miest a obcí, mala byť výzva v podobe zápas o spravodlivosť sa nekončí.

Často dostávame otázku, ako sa majú písať skratky vedeckých hodností kandidát vied, doktor vied, doktor filozofie, t. j. skratky CSc., DrSc. a PhD. Platí zásada, že skratky vedeckých hodností CSc., DrSc. a PhD. sa píšu za menom a od mena sa oddeľujú čiarkou, napr. Ing. Karol Vrba, CSc., prof. RNDr. Ján Novák, DrSc., Ing. Jozef Medveď, PhD. Ak za menom a skratkou vedeckej hodnosti pokračuje veta, za skratkou vedeckej hodnosti pred pokračujúcou časťou vety píšeme čiarku, to značí, že skratka je od ostatnej vety oddelená čiarkami, napr. Konferencia sa začala prednáškou Ing. Jozefa Medveďa, PhD., na tému Ako vzdorovať kríze.

V jazykovej praxi sa dosť často stretáme so zloženými výrazmi, ktorých prvá časť mega- majúca pôvod v gréčtine má význam „veľký, nadmerný“. Niektorí používatelia slovenčiny majú problémy s písaním takýchto zložených výrazov, nevedia, či ich písať ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na rozličných webových stránkach. V slovenčine sa takéto zložené výrazy píšu ako jedno slovo bez ohľadu na to, či v druhej časti je prevzaté slovo, napr. megacentrum, megakoncert, megaprojekt, megašou, alebo domáce slovo, napr. megadávka, megavýhra. V slovenčine máme aj termíny s gréckou predponou mega – označujúcou miliónty násobok, ktoré sa takisto píšu ako jedno slovo, napr. megabajt, megajoule (vysl. megadžaul), megawatt.

Na Slovensku sú dve obce v okrese Veľký Krtíš, v ktorých názve je slovo Zlievce, a to Malé Zlievce a Veľké Zlievce. Dostali sme otázku, či tvar lokálu druhej časti názvu má podobu v Zlievcach so samohláskou a, alebo podobu v Zlievciach s dvojhláskou ia. Názov Zlievce je pomnožné podstatné meno ženského rodu, ktoré sa skloňuje podľa vzoru ulica. Kým však v slove ulica v tvare lokálu množného čísla je prípona -iach, v uliciach, v názve Zlievce je prípona -ach s krátkou samohláskou a, v Zlievcach, lebo predchádzajúca slabika je dlhá slabika s dvojhláskou ie. Uplatňuje sa tu pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktorého za sebou nenasledujú dve dlhé slabiky. To isté platí v tvare genitívu zo Zlievec a v tvare datívu Zlievcam. Správne teda je pochádza z Malých Zlievec, pochádza z Veľkých Zlievec, dotácia Malým Zlievcam, dotácia Veľkým Zlievcam, v Malých Zlievcach, vo Veľkých Zlievcach.

Dostali sme otázku, ako sa má písať výraz medziobecný v názve medziobecné športové hry, či spolu ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Výraz medziobecný je zložené prídavné meno, ktoré vzniklo z predložkového spojenia medzi obcami, a takéto zložené prídavné mená píšeme spolu ako jedno slovo. Prídavné meno medziobecný môžeme zaradiť medzi pomerne nové slová. Vzniklo tak ako z predložkového spojenia medzi mestami vzniklo zložené prídavné meno medzimestský a z predložkového spojenia medzi štátmi vzniklo zložené prídavné meno medzištátny, ktoré takisto píšeme spolu ako jedno slovo.

Na Slovensku máme veľa priezvisk zakončených na samohlásku o, napr. Botto, Krasko, Ferko. Často dostávame otázku, akú podobu genitívu majú mať takéto priezviská, či s pádovou príponou -a, Botta, Kraska, Ferka, alebo s pádovou príponou -u, Bottu, Krasku, Ferku. V minulosti sa takéto priezviská skloňovali podľa vzoru hrdina a v genitíve mali príponu -u ako v tvare hrdinu, hoci všeobecné podstatné mená typu ujo, strýko, krstné mená typu Jožo, Miško, slovanské alebo neslovanské priezviská typu Korolenko, Picasso sa skloňovali podľa vzoru chlap a v genitíve mali príponu -a, uja, strýka, Joža, Miška, Korolenka, Picassa. Časom sa skloňovanie domácich priezvisk zakončených na -o vyrovnalo so skloňovaním ostatných mien a priezvisk zakončených na -o, a tak sa v súčasnosti aj domáce priezviská skloňujú podľa vzoru chlap a v genitíve majú príponu -a, napr. básne Jána Botta, básne Ivana Kraska, romány Milana Ferka.

V rádiu som počul o prebytočnosti slova "Ja" v súvislosti s "Ja sa s Vami lúčim". Stačí: "Lúčim sa s Vami". Slovo "Ja" v tom zmysle prebytočné. Ale "Ja" v súvislosti: "Ja som to videl", je správne.
Nemali by sme používať anglikanizmus: "Majte dobrý deň" "Majte pekný večer"... Máme slovenský ekvivalent: "Prajem/e Vám dobrý deň" a pod.

Dostali sme otázku, ako sa skloňuje podstatné meno kakao a či v lokáli jednotného čísla má byť v kakau alebo v kakae. Podstatné meno kakao je stredného rodu a skloňuje sa podľa vzoru mesto. V genitíve jednotného čísla má tvar kakaa, napr. z kakaa sa robí čokoláda, v datíve má tvar kakau, napr. neodolá teplému kakau, v lokáli nemá však príponu -e, ako je to pri vzore mesto – v meste, ale má príponu -u, v kakau, o kakau, po kakau, napr. látka obsiahnutá v kakau, uzavrieť dohody o kakau, dopyt po kakau. Hoci slovo kakao patrí medzi látkové podstatné mená, ktoré sa zvyčajne nepoužívajú v množnom čísle, slovo kakao niekedy používame aj v množnom čísle. V nominatíve množného čísla je tvar kakaá s dlhou samohláskou á na konci. napr. vypiť dve kakaá.