Dostali sme otázku, akú podobu má mať obyvateľské meno od názvu Aljaška, ktorým sa pomenúva jeden z členských štátov Spojených štátov amerických, lebo v jazykovej praxi sa používajú dve podoby obyvateľského mena, podoba Aljašťan so spoluhláskou ť pred príponou -an aj podoba Aljaščan so spoluhláskou č pred príponou. V spisovnej slovenčine sa pri nijakom obyvateľskom mene utvorenom príponou -an základ nekončí na spoluhláskovú skupinu šč, preto podoba Aljaščan nie je správna. Správna je iba podoba Aljašťan so spoluhláskou ť pred príponou, v množnom čísle Aljašťania. Možno ešte dodať, že obyvateľské meno ženského rodu má podobu Aljašťanka.

V rozličných receptoch a na jedálnych lístkoch sa môžeme stretnúť s názvom jedla miešané vajcia alebo miešané vajíčka. Ide o jedlo pripravené z vajec, ktoré sa pražia na rozpálenom tuku. Názvy miešané vajcia a miešané vajíčka sú iba mechanickým prekladom českých názvov míchaná vejce, resp. míchaná vajíčka, no do slovenčiny tieto názvy nepotrebujeme preberať. Jedlo z pražených vajec sa totiž v slovenčine oddávna volá praženica, o čom sa môžeme presvedčiť nielen v súčasných slovníkoch, ale aj v Historickom slovníku slovenského jazyka. Na to by nemali zabúdať ani autori receptov a jedálnych lístkov.

V jazykovej praxi sa na pomenovanie počítača napadnutého počítačovým vírusom používajú slovné spojenia zavírusovaný počítač a zavírený počítač. Prídavné meno zavírený je utvorené od slovesa zavíriť, ktoré nesúvisí so slovom vírus, ale má význam „začať víriť alebo krátky čas víriť, t. j. vykonávať vírivý pohyb“. Keďže sa podstatné meno vírus skloňuje so zachovaním koncového -us, napríklad bez vírusu, rozličné vírusy, aj v odvodených slovách sa slabika -us- zachováva. Tak je to v prídavnom mene vírusový, ale aj v slovese zavírusovať a v trpnom príčastí, resp. v prídavnom mene zavírusovaný. Preto počítač, ktorý je napadnutý počítačovým vírusom, správne nazývame zavírusovaný počítač.

Istý poslucháč sa nás spytoval, či je slovo akosť spisovné, či by sa namiesto neho nemalo dôsledne používať iba slovo kvalita. Obidve slová akosť a kvalita sú spisovné, o čom sa môžeme presvedčiť v Pravidlách slovenského pravopisu či v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Sú to synonymné slová, t. j. slová majúce rovnaký význam, a to „súhrn vlastností, ktoré má mať výrobok, ak má uspokojovať konkrétne potreby spoločnosti“. Rozdiel medzi slovami akosť a kvalita je v tom, že majú rozličný pôvod. Kým slovo akosť utvorené zo zámena aký má domáci pôvod, slovo kvalita má pôvod v latinčine.

V jazykovej praxi sa stretáme s prídavným menom mravenčí v slovných spojeniach ako mravenčia kolónia, kyselina mravenčia, mravenčia práca. Prídavné meno mravenčí je utvorené od slova mravenec. V spisovnej slovenčine sa drobný hmyz žijúci v organizovaných spoločenstvách nevolá mravenec, ale mravec, čo je zároveň aj zoologický termín. Od slova mravec má prídavné meno náležitú podobu mravčí, o čom sa možno presvedčiť v jazykových príručkách. Správne sú teda slovné spojenia mravčia kolónia, kyselina mravčia ako chemický termín a slovné spojenie s preneseným významom mravčia práca, ktorým sa označuje vytrvalá práca.

V rozličných textoch nezriedka čítame vyjadrenia typu byt o rozlohe šesťdesiat metrov štvorcových, stavebný pozemok o rozlohe dvadsaťpäť árov, pole o výmere päť hektárov. V citovaných spojeniach sa na vyjadrenie veľkosti používa predložka o s podstatným menom v tvare lokálu. Vyjadrenia s predložkou o na vyjadrenie veľkosti Krátky slovník slovenského jazyka nepokladá za vhodné, vhodnejšie sú vyjadrenia s predložkou s a s podstatným menom v tvare inštrumentálu. Vyjadrenia citované na začiatku majú takúto vhodnú podobu: byt s rozlohou šesťdesiat metrov štvorcových, stavebný pozemok s rozlohou dvadsaťpäť árov, pole s výmerou päť hektárov.

Slovenčina nezriedka preberá slová z iných jazykov na pomenovanie vecí a javov, na ktoré sme nemali domáce pomenovanie. Pri preberaní slova sa zvyčajne postupuje tak, že sa preberané slovo prispôsobí výslovnostným, pravopisným a gramatickým pravidlám platným v slovenčine. Tak je to aj so slovom lízing majúcim pôvod v angličtine, ktorým sa pomenúva zmluvný prenájom napríklad nejakej veci na istý čas za poplatok s možnosťou jej odkúpenia po uplynutí dohodnutého času. No kým slovo lízing sa v angličtine píše s písmenami ea a s písmenom s, v slovenčine ho v súčasnosti už píšeme v zhode s výslovnosťou s mäkkým dlhým í a s písmenom z. Rovnako sa píše aj prídavné meno lízingový.

Medzi časté otázky, ktoré dostávame od poslucháčov, patrí aj otázka týkajúca sa slova exspirácia, ktorým sa napríklad na obaloch liekov spolu s dátumom vyznačuje čas účinnosti lieku. Poslucháči chcú vedieť, či sa v tomto slove má za predponou ex- písať aj písmeno s, lebo v jazykovej praxi sa vyskytuje podoba so spoluhláskou s aj podoba bez tejto spoluhlásky. Slovo exspirácia má pôvod v latinčine a môžeme v ňom okrem predpony ex- vyčleniť slovný základ spirácia s pôvodným významom „dýchanie“. V spisovnej slovenčine sa za správnu pokladá iba podoba so zachovaním spoluhlásky s zo základu slova spirácia. Túto podobu slova exspirácia zachytávajú aj naše jazykové príručky.

Pracovníčka spoločnosti zaoberajúcej sa predajom kuchynských potrieb sa spytovala, či sa pomôcka, ktorou sa napríklad spracované cesto pred pečením potiera vajíčkom alebo plech na pečenie potiera tukom, volá mašlovačka alebo štetec. Slovo mašlovačka je v slovenčine motivačne nepriezračné. Je to české slovo utvorené od slovesa mašlovat a to podľa etymologických slovníkov zrejme od staršieho českého slovesa másliti s významom „potierať maslom alebo iným tukom“. V slovenčine sa pomôcka na potieranie cesta či plechu zhotovená zo zväzku husacích pier oddávna volá pierko. Ak je takáto pomôcka zhotovená z prírodných alebo umelých štetín, volá sa štetec.

Istý poslucháč sa spytoval, či sa názov grizly, ktorým sa pomenúva veľký sivý americký medveď, skloňuje, keďže názov je v slovenčine nezvyčajne zakončený na tvrdé y, alebo či tento názov zostáva nesklonný. Názvy zvierat podobne ako pomenovania osôb zakončené na mäkké i alebo na tvrdé y sa skloňujú podľa osobitného vzoru kuli a podľa tohto vzoru sa skloňuje aj názov grizly. Názov grizly má v jednotlivých pádoch tieto tvary: bez grizlyho, grizlymu, vidieť grizlyho, o grizlym, s grizlym. V množnom čísle sú tieto tvary: dvaja grizlyovia, bez grizlyov, grizlyom, vidieť grizlyov, o grizlyoch, s grizlyami.

Dostali sme otázku, ako sa v spisovnej slovenčine správne nazýva hmyz vydávajúci trením krídel zvuky podobné slabike svŕ, cvŕ, či je to svrček, alebo cvrček. V jazykových príručkách sa môžeme presvedčiť, že v spisovnej slovenčine sú správne obidva názvy, svrček aj crček. Rozdiel medzi uvedenými názvami je v tom, že ako zoologický termín sa z nich ustálil názov svrček, napríklad svrček domový, svrček poľný. Slová svrček a cvrček sa používajú aj v prenesenom význame ako expresívne pomenovania na označenie malého dieťaťa alebo malého človeka.

V jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť s prídavnými menami korporatívny, korporačný a korporátny. Dostali sme otázku či sú správne všetky tri prídavné mená, alebo iba niektoré z nich. Uvedené prídavné mená sú v slovenčine správne, pričom súvisia s podstatným menom korporácia, ktoré má pôvod v latinčine a význam „združenie, spolok s právnou subjektivitou“. Kým však prídavné meno korporatívny má predovšetkým význam „spoločný, hromadný“, teda vyjadruje istú vlastnosť, prídavné mená korporačný a korporátny sú vzťahové a majú význam „súvisiaci s korporáciou, vzťahujúci sa na korporáciu, týkajúci sa korporácie“.

Od nášho poslucháča sme dostali otázku, ako sa má písať výraz autodielec, či ako jedno slovo, alebo ako dve slová. Výraz autodielec sa skladá z dvoch častí, zo slova auto, ktoré vzniklo skrátením slova automobil, v ktorom prvá časť má pôvod v gréčtine a pôvodný význam „sám“ a druhá časť má pôvod v latinčine, v latinskom prídavnom mene mobilis s významom „pohyblivý“. Tak ako zložené slová automobil, autoatlas, autobatéria, autobazár, autodielňa, autoopravovňa aj zložené podstatné meno autodielec píšeme spolu ako jedno slovo.

Na vyjadrenie významu „vyrobený z gumy, zhotovený z gumy“ máme v slovenčine prídavné meno utvorené príponou -ový, t. j. gumový, ale aj prídavné meno utvorené príponou -ený, t. j. gumený. Obidve prídavné mená sú správne utvorené a spisovné. Zvyčajne sa spájajú s tými istými podstatnými menami, preto môžeme povedať gumové rukavice aj gumené rukavice, gumové čižmy aj gumené čižmy, gumová obuv aj gumená obuv, gumový čln aj gumený čln. V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s prídavným menom gumenný napísaným s dvomi n. Správna je však iba podoba prídavného mena gumený s jedným n.

Zdá sa, že niektorým používateľom slovenčiny robí problémy skloňovanie podstatného mena účel a správne písanie tohto slova v nominatíve a akuzatíve množného čísla. Stretáme sa totiž s používaním slova účel v lokáli jednotného čísla s pádovou príponou -i, napr. o účeli jazdy, o účeli stretnutia, a s písaním podstatného mena účel v nominatíve a akuzatíve množného čísla s mäkkým -i, napr. účeli použitia, na rekreačné účeli. Podstatné meno účel sa pravidelne skloňuje podľa vzoru dub a v lokáli jednotného čísla má pádovú príponu -e, teda o účele jazdy, o účele stretnutia, a v nominatíve a akuzatíve množného čísla má pádovú príponu tvrdé -y, účely použitia, na rekreačné účely.

Naša poslucháčka nám položila otázku, či sa má na faktúre napísať celkom k úhrade alebo celkom na úhradu, t. j. či sa má v slovnom spojení použiť predložka k s datívom podstatného mena úhrada, alebo predložka na s akuzatívom podstatného mena. Náležitá je väzba s predložkou na, teda na úhradu. V citovanom spojení sa však nevhodne použila príslovka celkom, lebo v slovenčine má táto príslovka význam „v krajnej vyčerpávajúcej miere“, ale v danom prípade o to nejde. V uvedenom spojení sa mala použiť príslovka spolu, ktorá má význam „ako výsledok spočítavania“, alebo synonymné príslovky celkove, celkovo, dovedna. Správne sú vyjadrenia spolu na úhradu, celkove na úhradu, dovedna na úhradu.

Dostali sme otázku, či výraz na to v slovnom spojení nezabudni na to má sa písať osobitne ako dve slová, alebo spolu ako jedno slovo. Výraz na to písaný osobitne ako dve slová sa skladá z predložky na a z ukazovacieho zámena to, ktoré je v tomto spojení tvarom akuzatívu, napr. Nezabudni na to, čo máš kúpiť. – Na to teraz nie je vhodná príležitosť. – Sú zvyknutí na to, že všetko dostanú zadarmo. – Pokuty za rýchlosť sú na to, aby sa zabránilo tragickým dopravným nehodám. Výraz nato písaný spolu ako jedno slovo je príslovka, ktorou sa vyjadruje časová postupnosť a ktorá je synonymná s príslovkou potom, napr. Krátko nato sa rozišli. – Hneď nato začalo pršať.

Naša poslucháčka sa nás spýtala, či človek, ktorý sa zaoberá folklórom, volá sa správne folklorista s krátkou samohláskou o v druhej slabike slova, alebo folklórista s dlhou samohláskou ó. V slovenčine v názvoch osôb utvorených od viacslabičných odvodzovacích základov príponou -ista sa pred touto príponou dlhá samohláska na konci odvodzovacieho základu spravidla skracuje, napr. klavír – klavirista, vokál – vokalista, finále – finalista. Rovnako je to aj v názve folklorista utvorenom od slova folklór. Krátke o je aj v prechýlenom podstatnom mene folkloristka a v pomenovaní odboru folkloristika.

Gazdinky dobre poznajú cesto, ktoré sa pripravuje viacnásobným prevaľkaním a skladaním. Toto cesto sa oddávna volá lístkové cesto. Takto sa názov tohto cesta uvádza aj v mnohých kuchárskych knihách a pod týmto názvom cesto môžeme kúpiť aj ako polotovar. Novšie sa v niektorých obchodoch stretáme s polotovarom nazvaným listové cesto a toto slovné spojenie sa vyskytuje aj v niektorých publikovaných receptoch. Dostali sme otázku, ako sa v slovenčine správne nazýva uvedené cesto. Na otázku môžeme odpovedať tak, že nie je nijaký dôvod, aby sme v slovenčine opúšťali tradičný kuchársky termín lístkové cesto, ktorý zachytávajú aj naše výkladové slovníky.

Od podstatného mena obed, ktoré má základný význam „hlavné jedlo dňa podávané na poludnie“ a ďalší význam „úsek dňa okolo poludnia“, sú utvorené prídavné mená obedový a obedný. Dostali sme otázku, čo je správne, obedové menu alebo obedné menu. Prídavné meno obedový sa spravidla používa v súvislosti s obedom ako hlavným jedlom, napr. obedový lístok, obedová súprava, obedová prestávka, t. j. prestávka na obed, kým prídavné meno obedný sa používa predovšetkým v súvislosti s časom okolo poludnia, napr. obedný čas, obedný tréning, obedná prechádzka. Ak z tohto hľadiska posudzujeme spojenia obedové menu a obedné menu, ako vhodnejšie sa ukazuje slovné spojenie obedové menu.