sú tam nepresnosti, neskôr okomentujem

...až mi zle prišlo... teraz som si všimla, aké zverstvo som spáchala: "strihanie, farbenie" som nazvala slovesami veď sú to podstatné mená (teda keby som mala byť úplne presná, slovesné podstatné meno je neurčitý tvar slovesa, ale v texte funguje ako podstatné meno, aj sa skloňuje podľa vzoru vysvedčenie) no... nejako som sa rozšoupla musela som to sem napísať, som poriadne zdeformovaná a nedalo mi to pokoj

... no tak nejako som to aj pochopila ... ten nedokonavý tvar tam je ... aj podľa mňa ... aj keď sa skôr snúbi so slovesom ... a obsahovo mi to bolo vysvetlené dobre ... takže toto neva ... ešte raz ďakujem .. maja

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s prídavným menom bezvadný v spojeniach ako bezvadný tovar, bezvadný program, bezvadná hra, bezvadná kniha, bezvadné auto a s príslovkou bezvadne, napr. mať sa bezvadne, bezvadne zhotovené dielo. Od nášho poslucháča sme dostali otázku, či sú tieto slová spisovné. Poslucháč správne postrehol, že s týmito slovami nie je niečo v poriadku. Obidve slová majú pôvod v češtine. Namiesto nich máme v slovenčine prídavné mená bezchybný, výborný, dokonalý a príslovky bezchybne, výborne, dokonale. Správne je: bezchybný tovar, výborný program, bezchybná hra, výborná kniha, výborné auto, mať sa výborne, dokonale zhotovené dielo.

Istá poslucháčka si všimla, že sa čoraz častejšie používajú slová všecia, resp. všetcia, napr. Nech sa zapoja všecia rodinní príslušníci. – Všecia vyzerajú šťastne. – Všetcia ešte spia. – Vedia to už všetcia. Spytuje sa, či je to správne. Slová všecia a všetcia nie sú spisovné. Vymedzovacie zámeno všetok má v nominatíve množného čísla pri životných podstatných menách mužského rodu, alebo ak sa ním vyjadruje súhrn všetkých osôb, medzi ktorými sú aj muži, tvar všetci, preto aj citované vety majú takúto náležitú podobu: Nech sa zapoja všetci rodinní príslušníci. – Všetci vyzerajú šťastne. – Všetci ešte spia. – Vedia to už všetci.

Dostali sme otázku, či prídavné meno, resp. spodstatnené prídavné meno tehotná je spisovné. Na pomenovanie ženy, ktorá je v druhom stave, máme slovo domáceho pôvodu ťarchavá utvorené od podstatného mena ťarcha, slovo latinského pôvodu gravidná súvisiace z latinským slovom gravidus s významom „obťažkaný“, ale aj z češtiny prevzaté slovo tehotná súvisiace s českými slovami těžkost, resp. tíha. Všetky tri uvedené slová sa hodnotia ako spisovné, o čom sa môžeme presvedčiť v Krátkom slovníku slovenského jazyka aj v Pravidlách slovenského pravopisu. Spisovné sú aj odvodené slová ťarchavosť, gravidita, tehotnosť a tehotenstvo.

Niekedy sa v reči stretáme so slovom ovšem, ktorým sa potvrdzuje platnosť výpovede, ktorým sa nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti alebo vyjadruje sa ním zdôraznený súhlas, napr. Ovšem, ten prístup nebol vôbec jednoduchý. – Ak sa, ovšem, objaví chyba. – Ovšem, stávková kancelária chce naše peniaze. – Prídeš? Ovšem. Slovo ovšem však nie je súčasťou slovnej zásoby slovenčiny. Je to české slovo, ktoré má v slovenčine viacero ekvivalentov, napríklad slová pravda, pravdaže, prirodzene, pochopiteľne, samozrejme. Správne teda je: Pravda, ten prístup nebol vôbec jednoduchý. – Ak sa, prirodzene, objaví chyba. – Pochopiteľne, stávková kancelária chce naše peniaze. – Prídeš? Pravdaže.

no tak to by jazykovedci mali presadiť opravu zákonov - v zákonoch máme uvádzané "vady"

napr. Občiansky zákonník - "Zodpovednosť za vady" .... "Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený účel, musia sa predávať len za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy predaja." ...

Zákon o ochrane spotrebiteľa - "l) reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby," ...

a mnoho ďalších

... keďže oba zákonníky boli schvaľované ešte Federálnym zhromaždením, a to v českom jazyku ... našinec to takto prevzal ( = preložil ..?) ... a to chybne ... teda podľa mňa ...

... mne tie "vady" riadne vadia ... v tom zákone ... alebo v tých zákonoch ...

Zákony (a vôbec právnická terminológia) sú plné výrazov, ktoré jazykovedci označujú za nespisovné - napr. "máme za to, že žalobca" ... "jedná sa o nehnuteľnosť"... "za účelom realizácie záložného práva" ... a podobné klenoty.

... všetko sú to čechizmy ... len "preinačené" do slovenčiny ...

http://www.milujemeslovencinu.sk/jaz...et-vzdy-vyhnut

3. Ako napísať 5 397 036?
Päť miliónov tristodeväťdesiatsedemtisíctridsaťšesť. Toľko obyvateľov má Slovenská republika podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2011.

• Jednotky, desiatky, stovky a tisícky v základnom tvare píšeme spolu.
• Desiatky a jednotky pri skloňovaní oddeľujeme.
• Milióny a miliardy píšeme osobitne.

Takže si to zopakujme:
Päť miliónov tristodeväťdesiatsedemtisíctridsaťšesť občanov Slovenskej republiky.O piatich miliónoch tristodeväťdesiatsedemtisíctridsiatich šiestich občanoch Slovenskej republiky. Sú aj iné možnosti.

Pravidlá slovenského pravopisu http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf

Dovedna sa píšu číslovky v základnom tvare, napr. pätnásť, dvadsaťsedem, stojeden, sedemstodvadsať, tisícpäť, sedemtisícdesať.
V zložitých prípadoch možno na zvýšenie prehľadnosti oddeľovať tisícky, stovky a desiatky s jednotkami, napr. 7 283 – sedemtisíc dvesto osemdesiattri, 15 348 848 – pätnásť miliónov tristoštyridsaťosemtisíc osemsto štyridsaťosem.
P o z n á m k a. – Čísla s viac ako tromi číslicami sa členia do skupín po troch čísliciach od poslednej číslice alebo od desatinnej čiarky doľava, alebo od desatinnej čiarky doprava a jednotlivé skupiny sa oddeľujú medzerou, napr. 5 328, 28 565, 139 824, 2 785 632; 37 582,628; 3,141 592 65. Letopočty sa píšu bez medzery, napr. v roku 1848, na začiatku roka 2001.
V číslovkách od 21 vyššie píšeme oddelene od ostatnej časti jednotky:
a) pri skloňovaní základných čísloviek, napr. stodvadsiati štyria muži, stodvadsiatich štyroch mužov, so stodvadsiatimi štyrmi mužmi;
b) v radových číslovkách, napr. stodvadsiaty štvrtý účastník, stodvadsiateho štvrtého účastníka, v tisícdeväťstoosemdesiatom piatom roku.
P o z n á m k a. – Číslovky označujúce stovky a tisícky sa píšu spolu, napr. dvesto, sedemsto, tritisíc, dvadsaťsedemtisíc, stoosemdesiatdvatisíc. Spolu sa píšu aj radové číslovky zložené z jednotiek, stovák a tisícok, napr. stoprvý, dvetisícdruhý. Číslovky označujúce milióny, miliardy, bilióny sa píšu oddelene, napr. štyri milióny, päť miliónov, tri miliardy, sedem biliónov.
Dovedna sa píšu zložené prídavné mená s číslovkou, resp. zlomkovým výrazom v prvej časti, napr. dvojročný, trojnásobný, štvorramenný, päťdňový, triapolizbový, poldruhakilový, šesťdesiatwattový, dvestodvadsaťvoltový.

ešte doplním

sú vydané Legislatívne pravidlá tvorby zákonov

(3) V zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu (§ 68 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku). Nemožno používať slová alebo slovné spojenia, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka.3) V zákone nemožno používať na označenie dvoch rozdielnych právnych subjektov také slovné spojenia, ako sú napríklad „základná a stredná škola“, „právnická a fyzická osoba“ a pod. Správne má byť uvedené „základná škola a stredná škola“, „právnická osoba a fyzická osoba“ a pod. Cudzie slová možno použiť len výnimočne, ak sú už súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne používajú v upravovanom odvetví a ak ich nemožno nahradiť vhodným rovnocenným slovenským termínom. V záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

---

3) § 3 ods. 3 a § 11 ods. 1 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

http://www.milujemeslovencinu.sk/jaz...et-vzdy-vyhnut

4. Čiarka pri samozrejme, pochopiteľne, prirodzene, našťastie…
Týmito a podobnými časticami vyjadruje autor vo vete svoje subjektívne hodnotenie skutočnosti. Preto pre ich vyčlenenie používame čiarky.

• Ak sa nachádzajú na začiatku vety, píšeme za nimi čiarku.

Pochopiteľne, včera sme kvôli zlému počasiu zostali doma.
Samozrejme, všetko zjedli a nič mi nenechali.

• Ak sa nachádzajú v strede vety, čiarku píšeme pred aj za nimi.

Trnavu som poznal dobre, a tak som sa, pochopiteľne, ujal vedenia.
A vtedy, našťastie, prestalo pršať.

Čiarkami sa vyčleňujú hodnotiace častice, ak sa nimi vyjadruje postoj hovoriaceho k obsahu celej výpovede.
Hodnotiace častice sa vyčleňujú čiarkami aj vtedy, keď stoja tesne za spojkou: Všetci prídeme, ak, pravda, budeme zdraví. Žiaci sa pripravia ešte večer a, prirodzene, všetci prídu načas.
Častice, ktoré sa vzťahujú iba na jeden vetný člen, sa čiarkami nevyčleňujú: Iste bude mať z teba radosť. – Hádam nebudeš taký zlý. – Bol zrejme veľmi nahnevaný.
Slovo "prirodzene" môže byť aj príslovka: Jej úsmev nepôsobil prirodzene.

Z televíznej obrazovky často počúvam:
"záleží od toho"
Správne má byť: záleží na tom, závisí od toho

Vy ste také múdre, ale to vážne, to nie je vtip.

... máme rady slovenčinu ... a pravdepodobne, sme mali dobrých učiteľov ... môj profesor na strednej škole písal básne a bol nadšený "štúrovec" ... ešte dnes si spomínam ... na slohové práce, kde názov témy bol vo veršoch ... a nie zriedkakedy aj vo štyroch ... a zadanie témy úvahy, napr. pohľad cez kľúčovú dierku, či pohľad do prázdnej misy ...

... nikdy nezabudnem na jeho prvú hodinu ... v triede bol hluk ... dvere boli otvorené ... pán profesor vošiel a zvučne prehlásil: " Keď vstúpim do tohoto štvorca dverí, nastane v triede tiché ticho ..!"

... Hviezdoslava sme preberali jeden celý celučký školský rok ...

... známkovanie: tri známky v jednom ... za obsah, za prednes, za prízvuk ( ... na prvej slabike) ... a boli aj také známky, že: 1/5/5 ...

... a záležalo mu na ľuďoch ... raz cez prestávku prichytil môjho spolužiaka ( ... a nebol to dobrý žiak ... skôr sa mu nedarilo, ako darilo ...), ako píše domácu úlohu: nejaké cvičenia zo slovenského jazyka ... tíško si k nemu sadol, a spolu s ním ( radil mu ...) úlohu dopísali ...

V rozličných jazykových prejavoch sa môžeme stretnúť so spojkou akonáhle, ktorou sa uvádza vedľajšia časová veta, ktorej dej sa uskutočňuje tesne pred dejom hlavnej vety, napr. Akonáhle sa látky zmiešajú, prichádza na rad reakcia. – Je pripravený spustiť vysielanie, akonáhle dostane licenciu. Spojka akonáhle sa v jazykových príručkách hodnotí ako nesprávna a namiesto nej sa odporúča používať spojku len čo alebo spojky sotva, hneď ako. Vety, ktoré sme uviedli ako príklady, majú správne znieť takto: Len čo sa látky zmiešajú, prichádza na rad reakcia. – Je pripravený spustiť vysielanie, len čo dostane licenciu.

Istý poslucháč sa spytuje, či názvy podnikov alebo akcií, v ktorých sa vyskytuje názov mesta v tvare genitívu, napr. Dopravný podnik mesta Žiliny, Dni mesta Brezna, sú správne, či by sa názov mesta nemal uvádzať v tvare nominatívu, teda Dopravný podnik mesta Žilina, Dni mesta Brezno. V spisovnej slovenčine sú názvy podnikov, organizácií, inštitúcií alebo akcií, v ktorých je názov mesta v tvare genitívu rovnako ako slovo mesto, jazykovo správne, teda Dopravný podnik mesta Žiliny, Technické služby mesta Prešova, Priemyselný kombinát mesta Nitry, Dni mesta Brezna. Správne sú aj slovné spojenia magistrát mesta Košíc, primátor mesta Trnavy a pod.

Dostali sme otázku, ktoré z vyjadrení je správne, poveriť niekoho na zastupovanie v súdnom spore alebo poveriť niekoho k zastupovaniu v súdnom spore, teda či sa má použiť väzba s predložkou na, alebo väzba s predložkou k. V spisovnej slovenčine je správna väzba s predložkou na, teda poveriť niekoho na zastupovanie v súdnom spore. Okrem toho sú však správne aj vyjadrenia s neurčitkom slovesa, t.j. poveriť niekoho zastupovať v súdnom spore, ale aj s inštrumentálom podstatného mena, teda poveriť niekoho zastupovaním v súdnom spore.