nemea moj znamy mal sud na urcenie otcovstva. V maji min. roku mu sud nariadil platit vyzivne plus omeskane vyzivne. Na to o 2 tyzdne nastupil do vykonu trestu odnatia slobody. Nemohol platit vyzivne, pretoze vaznica mu neumoznila si na to zarobit, vyzivne mal dost vysoke a tak mu teraz sud znizil, ale po prepusteni bude musiet doplatit cca 4000 eur. byvala sa mu vyhraza, ze chce peniaze vsetky naraz hned, inak ho uda a pojde do vazenia. Pytam sa, je mozne, aby clovek, ktory ziaden prijem nemal, nakolko bol vo vykone trestu bol znova zavrety, aj ked snaha tam je, jeho priatelka za neho plati aspon pomernu ciastku. Zo strany jeho ex je to cista pomsta, pretoze lepsie by jej bolo, keby na slobode jej tire peniaze splacal, ako znova by ho zavreli a nedostane vobec nic. To akoze po prepusteni znova ho budu zatvarat, pretoze v hotovosti nema na vyplatenie dlhu do nekonecna? Co v tomto moze znamy urobit? Snaha je tern dlh splatit, plati sa zameskane tak, ako nariadil sud, ale dalsie vyzivne on platit nemoze, az po prepusteni. uver si zobrat nemoze, pretoze mu banky nedaju a ma este dve vyzivovacie povinnosti.
1.
...ak je niekto vo väzbe, vo výkone trestu alebo nezamestnaný, tak jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery asi nebudú nejakou zárukou pre matku a pre dieťa, že zabezpečia jeho výživu dostatočne.
Vtedy má význam inštitút náhradného výživného.
Dôležité tiež je, že právo na výživné sa nepremlčuje.
Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa...
Prečo si neuplatnila dotyčná tento inštutút ?
Ale...
..ak nepožiada o náhradné výživné, tak jej ho štát nedá a nebude mať peniaze, keďže dotyčný je vo väzení. Avšak pri nárokoch na výživné platí trojročná premlčacia doba, čo znamená, že jednotlivé výživné za mesiac je možné vymáhať tri roky. To znamená, že matka dieťaťa, ak sa odsúdený dostane na slobodu , dajme tomu po dvoch rokoch od okamihu, keď prestal platiť výživné, može obrátiť na exekútora, aby vymohol výživné. Týmto okamihom má súdny exekútor 10 rokov nato, aby výživné vymohol.
2.
...len tak mimochodom ...
Výdavky za pobyt vo väzení
Odsúdený, ktorý pracuje vo väzení, dostáva pracovnú odmenu, z ktorej sa vykonávajú určité zrážky. Tieto zrážky majú zákonom stanovené poradie:
1. výživné na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť vrátane výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ústavnej starostlivosti a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v ochrannej výchove v rozsahu 30 % z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však v úhrne 20 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,
2.trovy výkonu trestu u odsúdeného. Tu záleží, či odsúdený má vyživovaciu povinnosť alebo nemá:
a) bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 55 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) v rozsahu 20 % z čistej pracovnej odmeny,
b) s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 45 % z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu15c) v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny.
3. pohľadávky na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu voči odsúdenému. Tu je tiež rozhodujúce, či má odsúdený vyživovaciu povinnosť.
a) bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10 % z čistej pracovnej odmeny alebo
b) s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3 % z čistej pracovnej odmeny.
4. pohľadávky ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému
a. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 18 % z čistej pracovnej odmeny alebo
b. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 5 % z čistej pracovnej odmeny.
Potom, ak ešte odsúdenému niečo ostane, tak sa mu to odkladá na úložné prípadne na vreckové.
Ak odsúdený pracoval vo väzení, ale dajme tomu mal slabo platenú prácu, prípadne musel platiť výživné, tak z tej pracovnej odmeny mu síce niečo stŕhali, ale nemuselo to pokryť všetky trovy výkonu odsúdeného. Z toho vyplýva,že môže nastať situácia, že odsúdený
bude musieť po prepustení na slobodu doplatiť trovy výkonu trestu, ak mu tieto trovy neboli celé strhnuté z jednotlivých pracovných odmien.
Ide o pohľadávky štátu a štát má také právne páky, ktorými tieto trovy s veľkou pravdepodobnosťou vymôže. P.S.:
...na mašľu ...