pavol54 treba výrazne obmedziť bytovú plochu, životný komfort, inak moji predkovia (sedliaci) celý život kúrili v peci dobytkom neskonzumovateľnými časťami kukuríčia, nádenní robotníci chodili mrviť k veľkým statkárom kukuricu aj za kukuričné šúľky, na jar celá dedina chodila do polí zbierať korene z kukurice a v lete na pastviskách tí chudobnejší zbierali sušené kravské placky. Zníženie dávky umelých hnojív si neviem predstaviť keď boli zredukované stáda dobytka ktoré dokáže vyprodukovať hnoj, pšenica ktorá sa používa na kúrenie nie je vhodná pre nedostatok živín na potraviny pre nedostatok lepku a iných kvalitatívnych parametrov (ak ovšem nechceš mať miesto nakysnutého chleba koláča rožka len zdrcnutú placku ktorú by si vyhodila), a keď ju nedokážeme spracovať v živočíšnej výrobe tak čo s ňou?
V niečom máš pravdu, však čo so šuľkami, ale aby sa kukurica zámerne pestovalana na výrobu metánu a vo svete je hlad, tak to je trochu divné, a splaľuje sa aj prebytková pšenica, kto vie prečo je prebytková. Ale ako poľnohospodár musíš uznať, že v pôde chýba organická hmota, ale slama sa používa na kúrenie. A mi nehovor, že v dnešnej dobe sa tá slama nedá zapracovať do pôdy nejako ináč, len vo forme hnoja. Jasne, že roštový chov je jednoduchší ako podstieľkový, čo však s tou hnojovicou, každému vadí jej vyvážanie na pole, smrdí jak ďas, asi tam neprebehne ten proces rozkladu ako v hnoji. Potom sa čudujeme, že sú záplavy keď niekde trochu naprší, veď tú vodu v pôde nemá čo udržať, zbehne po povrchu a je problém. Organická hmota pôsobí ako špongia, nasáva zrážky, v pôde sa dlhšie udrží vlaha, však aj tak zavlažovacie systémy sú kaput a aj tak neboli zadarmo, tak prečo si takýmto jednoduchým spôsobom nepomôcť.
Nie som odborník na poľnohodpodárstvo, ale niektoré procesy som vypozorovala vo svojej záhrade.