a to este media shou realitami propaguju u mladeze zahalcivy sposob zivota,ma zarazilo ze uctovnicka povie ze chce byt herecka a velmi nereflektuje na svoju profesiu,mlade pipky chcu byt casto zlatokopky,dalsi chcu byt spevaci, moderatori, celebrity,manageri-ale kto im povie ze kazda minca ma dve strany a nie vsetko zlato co sa blysti,ze uzivit sa da aj bez namahy,ale len malo ma to stastie a ze vacsina co to stastie nema musi sa zivit v ,,pote tvare,, a ze ziadna robota nesmrdi ak je robena poctivo a ze vsetko lepsie ako vysedavat a cakat na zazrak,ze kto ma kus zahrady moze si dopestovat trochu tej chutnej zeleniny,alebo dochovat nejaku hydinu-dneska vysedava par zdravych ludi doma,poda neobrobena a cakaju snad na zazrak a zboznujem ked taky na trhu alebo v obchode kritizuju ze drahe napr.paradajky, zemiaky, cibula,ovocie.Nespoznavam dedinu,ako sa tam zmenilo myslenie-dakedy nas rodicia hnali zo skoly alebo smeny hned na pole resp na travu zajacom,prhlavu pre svine-dochovalo sa ,dopestovalo sa,este ovocie sa aj predavalo a ked bola dobra uroda aj uhorky,fazula-rajciny,jablka,ceresne to sa susedom aj zadarmo rozdavalo.Podaktory starsi si dopestovali aj semiacka a cibulku na jarnu vysadbu.Teraz mlady na to kaslu ale aj cast strednej generacie,zahrady zarastene burinou v lepsom pripade kvety a okrasne kery.Realitnym kameram,reziserom,scenaristom je zaujimavejsie ukazovat hadky, vulgarizmy,sexi-exi,chlastanie ako keby tu farmu vyuzili na to aby ukazali techniky a postupy ozajstneho gazdovania-sak ne su verejnopravna a relacia rady do zahrady ta ne?
uz na konci komunistickej ery upadal zaujem o pracu v agro-sektore,ved furt to bola a je nezaplatena hrdlacina,ale sak dakto aj robit musi,nemozeme byt vsetci celebriti a manageri,alebo si najst dobru partiu.

nemôže byť u nás ešte hlad, keď vidím, koľko pôdy je u nás neobrobenej. Družstvo sa rozopadlo, role si pobrali ľudia späť ale dlho na nich nevydržali robiť. A ke´d ich to ešte stále neprinútilo sa k pôde vrátiť, aj keď sú doma a času majú dosť, tak nie je ešte zle.

Samozrejme, že zadarmo nie, ale hlad nie je vždy o lenivosti, sú tam aj iné príčiny, no to by bolo dlhé rozoberať. Nie vždy je to zapríčinené tými hladujúcimi.
V ceste k Agrokoplexu je mliečny automat. Keď som išla poobede, počas výstavy pre mlieko stretla som mladých asi tak 25 ročných chlapcov, ktorí sa vracali z výstavy a debatovali.Keď som sa k nim priblížila tak jeden hovorí, že v minulosti bol poľnohospodár viac vážený ako je teraz, a mal pravdu, no sama som bola prekvapená, že tá naša mládež celkom stratená nie, aj keď asi "jedna lastovička leto nerobí".
Ten chlapec povedal veľkú pravdu, že by sme si mali ozaj vážiť poľnohospodára a nie mu dávať všelijaké hanlivé prirovnania ako vidlák a pod.

vidieť že komunisti pri združstevňovaní videli poriadne dopredu.

Je to nezaplatená práca, ale je to najzmysluplnejšia práca. By som chcela vidieť menegéra s prázdnym bruchom, čo by asi urobil, alebo hocikoho z nás, čo nerobíme v poľno a boli by sme nutení tie potraviny zháňať, tam by boli naše súvahy abo aké výkazy o bankových úradníkoch ani nehovorím, nič by nás nezaujímalo len zohnať jedlo. Ale to sú také exkrémne úvahy, no pravdivé.

A ešte ma napadlo v súvislosti s tou pšenicou. Neviem či je to pravda, ale Slovensko má predpísané, koľko ton pšenice môže predať, asi do zahraničia, lebo Brusel. A keby sme takéto kvóty nemali tak by sme to neboli schopní umiestniť na trhy tretích štátov? Myslím, že boli, a s platbymi nie je taký problém ako v rámci EÚ. Jeden známi mi hovoril, že predávali pšenicu do Líbie, za 3 týždne mali peniaze na účte bez problému. Naproti tomu s platbymi z Talianska problém vždy bol, za hocičo.

teda neviem, ci toto je uplne clanok do tejto sekcie http://delikatesy.etrend.sk/reci/ak-...u-rodinu-10998 ale je poučný

to si teda pekne prestrelil....aj tvoj vzor je jánošík, král zlodejov?

este neviem ci odvody na dohody tiez mierne nezvysia cenu agroproduktov,nakolko tam je najviac priestoru pre sezonne brigady-iba sa to riesilo iba vyplacanim na ruku bez papiera./ale tych opatreni ktore mozu mat dopad na ceny je viac/

ty koľko momentálne pôdy obrábaš?

To je tak: za minulého režimu sa spievali piesne budovateľské, dnes mladí počúvajú ..."dnes sa mi nechce nič, ani len prstom pohnúť...."

625 m2...z toho 130 zastavaných...
je to dosť, alebo málo na to, aby som odsúdil kolektivizáciu, krádeže majetkov, rolí, strojov, zvierat...zničenie mnohých životov....väzbu mnohých poctivých sedliakov ???

kolko treba na to obrábanej pôdy?
aby som mohol povedať, že kolektivizácia bol jeden z najvačších zločinov komunizmu, ktorého stopy - prerušenie vzťahov a vazieb ludí k pôde vidíme dodnes...

Ja to skôr vidím tak, že mnohým sa už na pôde robiť nechce. Je to drina a výsledky nie sú často úmerné námahe.

keby si niekedy na pôde pracoval vtedy pred kolektivizáciou a potom keď sa družstvá riadne rozbehli tak by si zistil ako veľmi táraš. Moji rodičia ako mladí od svitu do mrku pracovali na poli. Ich rodičia poriadne nadávali keď prišli agitátori na kolektivizáciu, iste bolo veľa nepokoja a keď v 68 niektorí ekonómovia vykrikovali že vrátiť pôdu tak hovorili že nikdy lebo sa v družstve mali podstatne lepšie za menej driny takže o tých zločinoch môže hovoriť len neznalý veci alebo ovplyvnený súčasnou ideológiou. akú väzbu mohli mať ľudia ktorí mali roztrúsenú pôdu po tridsiatich štyridsiatich ároch v celom chotári?

nemám vedomosť o tom, že by v rakúsku prebehla nejaká kolektivizácia. A stačí sa previesť kúsok do rakúska a zistíš, že tam je vzťah k pôde u ľudí úplne iný, fungujú rodinné firmy, nevidieť bežne neobhospodárené polia, pasienky sú zjavne používané, vidíš seno zabalené na zimu....

rakúske a uhorské dedičské právo bolo diametrálne odlišné to mi chceš povedať že tam majú 30 - 40 árové parcelky? zabudni. A tie pasienky mal mať možnosť získať z pravidelného monitoringu prevládajúci trend pohybu vetrov nad našim a českým územím aj vo veľkých výškach, tak podľa postavenia našich a iných tovární som si domyslel čo je vo vzduchu a pásma spadu pevných častí a odtiaľ by som mlieko z pastvín nechcel, takže ak niečo môžu rakúšania to nemôžeme my. zbytočná nostalgia

ani tu neboli všetci, čo mali len 30 - 40 árov, ale desiatky hektárov. A čo sa týka tovární - bývam v oblasti, kde kedysi boli a dymili. Riadne. Ale už dávno, veľmi dávno nie sú.

kolko máš rokov ??
ty si pracoval na pôde pred kolektivízáciou??
tak prečo to to mne vytýkaš a ešte povieš, že táram???
moji starí rodičia tiež pracovali na poli a celý život lutovali, že im to sprostí komunisti ukradli...
to je asi tá láska a vazba k pôde o ktorej píšem a rozdiel medzi tvojími a mojími predkami...
si naozaj tak jednoduchý, že tu ako príklad uvedieš, že sa prácovník v polnohospodárstve narobil menej za socializmu ako pred kolektivizáciou?

dám ti dve jednoduché - kontrolné otázky, kedže som si všimol, že ty často namiesto opovede dávaš otázky od veci- tak ja dám k veci:
1. narobí sa viacej rolník dnes, alebo pred 30 rokmi, ale už po kolektivizácii...
2. v krajinách, kde komunisti neukradli ludom pôdu, stroje, zvieratá..kde sedliakov nepopchali do vazenia a mnohých aj nepovraždili- teda pred kolektivizáciou, tak v týchto krajinách sa farmári narobili viacej v 30-40 rokoch, alebo v 70-80 rokoch??

nie je až také podstatné kde bývaš ale prúdenia vo veľkých výškach ak existoval napríklad monitoring spadu tak napríklad emisie z hliníkarne a VSŽ boli namerané až nad bývalým východným nemeckom, a Švédskom. Rakúsko je typické tým že z pádskej nížiny sa cez Alpy bordel nedostane, a maďarská hliníkáreň to šupla skôr k nám. Inak to nie je víťazstvo mať cca 10 hektárov na reálnej výmere 18 parciel v dobe mojích prastarých rodičov bolo bežné mať 7- 8 detí a každý s každej parcely dedil. A tí čo mali desiatky hektárov ani vtedy nerobili ani dnes keď pôdu vybrali a dali ju do prenájmu s komentárom však nie je sprostý. a tí Dáni akú majú väzbu k našej pôde? Keď im ju s radosťou predávajú vlastníci a tí tu pokiaľ viem pred združstevnením nikdy neboli takže žiadne väzby neprerušili takže buď mám k pôde vzťah alebo nájdem tisícky výhovoriek na komunistov

Už som to tu písala, ale nedá mi, napíšem znova. Môj starý otec mal v päťdesiatych rokoch najviac rolí v celom meste (je to dnes okresné mesto pomerne blízko Bratislavy). Staral sa o ne dobre, mal kone, voly aj kravy. Hnojil čisto konským hnojom, kravským atď. Ale mal smolu, jedného dňa pre neho prišli cudzí páni a zobrali ho do PTP. Dva dni potom prišli k starej mame (mala 3 vlastné deti+jedno z rodiny, o ktoré sa starala, lebo mu zomreli rodičia) a keďže už strého otca v dome nebolo, zobrali všetky kone, voly, kravy a odviezli. Samozrejme, aj role mu zobrali. Starý otec bol v PTP asi 4 roky, pracoval niekde v Čechách v kameňolome. Bol tam ako "politický" spolu s farármi. Často o tom rozprával, spávali na zemi na dekách v chlade, v nejakom starom zámku. Každý deň odchádzali odtiaľ 3-4 cínové truhly. On vždy vravel, že to vydržal a prežil len vďaka tomu, že bol ešte mladý (mal okolo 30-ky) a zdravý, silnej telesnej konštrukcie. Vravel tiež, že bol už aj v transporte na Sibír, vo vlaku. Ušiel z vlaku počas transportu, niekde v Rusku. Utekal domov popri trati. Vravel, že ušli 10-ti a domov prišli len 2-ja. Ostatní boli zastrelení na úteku ako dezertéri. Celý život o tom hovoril, ale za socíku sme o tom vždy museli mlčať.

Nezlomilo ho to, dokonca po návrate, neskôr, keď bol "rehabilitovaný", urobili z neho predsedu roľníckeho družstva, niekoľko rokov robil takto predsedu.

A čo sa týka pôdy, stále nám opakoval, že on hnojil pôdu hnojom a to, čo teraz robia s pôdou (myslel chemické hnojivá), pôda dlhodobo neunesie, že ju treba obrábať lepšie a hnojiť maštaľným hnojom.

Tiež vždy vravel, že načo nám bude toľko poľnohospodárskych inžinierov. Poľnohospodárstvo má podľa neho priveľa vysokoškolákov, ale nemá kto robiť na poliach.

Toľko názory môjho starého otca, ak to niekoho ešte vôbec bude zaujímať. Zomrel ako 89-ročný, mal dobré zdravie.

Ako by to bolo, keby mu pôdu nechali? Asi tak ako to je dnes v Rakúsku. lepší vzťah k prírode aj k ekológii.