Daňová strata – príklady
Živnostník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva; zo živnosti vykáže daňovú stratu v sume 150 000 Sk. Súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až 8 (základ dane) je v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom vykázal túto daňovú stratu, v sume 190 000 Sk. Daňovník zníži základ dane z príjmov podľa § 6 až 8 v sume 190 000 Sk o daňovú stratu v sume 150 000 Sk.
Príklad
Daňovník vykázal z podnikania daňovú stratu v sume 150 000 Sk, pričom vykázal súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa 3a § 6 až 8 v sume 50 000 Sk (základ dane). Daňovník je povinný znížiť základ dane z príjmov podľa § 6 až 8 už v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom vykázal daňovú stratu, t.j. o sumu 50 000 Sk z celkovej sumy 150 000 Sk (do výšky súčtu čiastkových základov dane podľa § 6 až 8, ktorý je 50 000 Sk). Časť daňovej straty v sume 100 000 Sk daňovník odpočíta od základu dane z príjmov podľa 3a § 6 až 8 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienok ustanovených v § 30.
Z ustanovenia § 30 ods. 1 vyplýva, že od základu dane možno odpočítať daňovú stratu (ani s účinnosťou od 1. januára 2004 nie je ustanovená povinnosť odpočtu daňovej straty) počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom nie je ustanovené odpočítavanie jednou pätinou, ako to vyplývalo z § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. Odpočítava sa daňová strata počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré daňovník túto daňovú stratu vykázal.
Príklad
Komerčný právnik vykázal v roku 2005 daňovú stratu v sume 1 mil. Sk, pričom v roku 2005 neodpočíta z tejto straty žiadnu sumu. V roku 2006 vykáže základ dane v sume 500 000 Sk, v roku 2007 v sume 100 000 Sk a v roku 2008 vykáže základ dane 1 mil. Sk.
Podľa § 30 ods. 1 môže daňovník daňovú stratu z roku 2005 odpočítavať od základu dane z príjmov podľa § 6 až 8 od roku 2006 až do roka 2010 (5 rokov). Keďže v roku 2006 vykáže základ dane 500 000 Sk, tak môže odpočítať z 1 mil. Sk sumu 500 000 Sk, v roku 2007 sumu 100 000 Sk a v roku 2008 odpočíta zostávajúcu eas. tejto daňovej straty v sume 400 000 Sk. Ak vykáže daňovník bezprostredne po sebe viac daňových strát, bude podľa § 30 ods. 1 postupovať týmto spôsobom:
Príklad
Źivnostník vykázal v roku 2001 daňovú stratu v sume 500 000 Sk, v roku 2002 v sume 400 000 Sk, v roku 2003 v sume 150 000 Sk a v roku 2004 vykáže daňovú stratu v sume 50 000 Sk. Po prvýkrát tento živnostník vykázal základ dane v roku 2005, a to z príjmov podľa § 6 až 8 v sume 150 000 Sk, v roku 2006 v sume 450 000 Sk a v roku 2007 v sume 800 000 Sk. Daňovú stratu z roku 2001 môže v súlade s § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov odpočítavať od roku 2002 do roku 2006, stratu z roku 2002 od roku 2003 až do roku 2007, daňovú stratu z roku 2003 od roku 2004 až do roku 2008 a daňovú stratu z roka 2004
od roku 2005 až do roku 2009. Keďže vykázal po prvýkrát základ dane až v roku 2005, uplatní nasledovný postup:
- o daňovú stratu v sume 500 000 Sk vykázanú z roku 2001, znižuje v roku 2005 (ide o štvrtý rok možnosti odpočtu tejto straty) základ dane z príjmov podľa § 6 až 8 o sumu 150 000 Sk a v roku 2006 o sumu 350 000 Sk, čím odpočíta celkovú daňovú stratu vykázanú z roku 2001
(150 000 Sk + 350 000 Sk = 500 000 Sk);
- o daňovú stratu z roku 2002 v sume 400 000 Sk zníži základ dane v roku 2006 (v roku 2005 nie je možnosť odpočítať žiadnu časť, pretože sumu 150 000 Sk odpočítal živnostník zo straty vykázanej z roku 2001) o sumu 100 000 Sk (základ dane z príjmov podľa § 6 až. 8 bol v roku
2006 v sume 450 000 Sk, pričom odpočítal sumu straty 350 000 Sk zo straty z roka 2001) a v roku 2007 odpočíta sumu 300 000 Sk, čím odpočíta celkovú vykázanú stratu z roka 2002 v sume 400 000 Sk (100 000 Sk v roku 2006 + 300 000 Sk v roku 2007);
- o daňovú stratu z roku 2003 v sume 150 00 Sk zníži základ dane v roku 2007 (základ dane v roku 2007 je v sume 800 000 Sk, z ktorého odpočítal stratu z roka 2002 v sume 300 000 Sk, t.j. tento živnostník môže tak odpočítať daňovú stratu z roka 2003 v plnej výške);
- o daňovú stratu z roku 2004 v sume 50 000 Sk zníži základ dane v roku 2007 (základ dane v roku 2007 je v sume 800 000 Sk, z ktorého odpočítal stratu z roka 2002 v sume 300 000 Sk, sumu 150 000 Sk stratu z roku 2003 a môže tak odpočítať sumu straty 50 000 Sk z roku 2004 v plnej výške, 300 000 Sk + 150 000 Sk + 50 000 Sk = 500 000 Sk).
Iná podmienka z § 30, ktorú by musel daňovník splniť pri odpočte daňovej straty, už nevyplýva, napr. preinvestovanie odpočítavanej daňovej straty, ako to bolo ustanovené v § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. Podľa § 52 ods. 8 sa ustanovenie § 30 použije na straty, ktoré môže daňovník prvýkrát odpočítavať po nadobudnutí účinnosti zákona o dani z príjmov, t.j. po 1. januári 2004, aj keď ich vykázal pred 1. januárom 2004. Ak ale daňovník znižoval, alebo mohol znižovať základ dane o daňovú stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti zákona o dani z príjmov, t.j. pred 1. januárom 2004, z druhej vety § 52 ods. 8 vyplýva, že tento daňovník musí pokračovať v odpočte takejto straty podľa § 34 ods. 2 zákona č 366/1999 Z. z.
Príklad
V roku 2000 podnikateľ vykázal daňovú stratu v sume 500 000 Sk, v roku 2001 v sume 100 000 Sk. V roku 2002 vykázal kladný základ dane príjmov podľa § 7 až 10 zákona č. 366/1999 Z. z. v sume 400 000 Sk, pričom v rokoch 2000 a 2001 nevykázal úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 7 až 10 tohto zákona. Daňovú stratu tak začal odpočítavať v roku 2002 zo sumy 600 000 Sk (úhrn dvoch po sebe nasledujúcich daňových strát 500 000 Sk + 100 000 Sk) rovnomerne pomernou časťou päť rokov, t.j. 1/5 v sume 120 000 Sk (400 000 Sk základ dane mínus 120 000 Sk pomerná časť úhrnu daňových strát z rokov 2000 a 2001). Podľa § 52 ods. 8 druhej vety daňovník pokračuje v takomto odpočte daňovej straty (úhrnu daňových strát z rokov 2000 a 2001) až do roku 2006.
Príklad
V roku 2002 podnikateľ vykázal daňovú stratu v sume 500 000 Sk. V roku 2003 vykázal kladný základ dane príjmov podľa § 7 až 10 zákona č. 366/1999 Z. z. v sume 400 000 Sk, pričom v roku 2002 nevykázal úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 7 až 10 tohto zákona. Daňovú stratu tak mohol začať znižovať v roku 2003 základ dane zo sumy 500 000 Sk rovnomerne pomernou časťou päť rokov, t.j. 1/5 v sume 100 000 Sk (400 000 Sk základ dane mínus 100 000 Sk pomerná časť daňovej straty z roku 2002). Aj keby tento podnikateľ neodpočítal pomernú časť daňovej straty z roku 2002 v roku 2003, podľa § 52 ods. 8 druhej vety pokračuje v odpočte daňovej straty až do roku 2007.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. sa suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate má preinvestovať na obstaranie hmotného investičného majetku (dlhodobého hmotného majetku) do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty. Takýmto majetkom môže byť aj majetok obstarávaný formou finančného prenájmu [finančným prenájmom sa podľa § 2 písm. s) rozumie obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci za ďalších ustanovených podmienok]. V prvom príklade v tejto časti (komentár k § 52 ods. 8) sa tak prvá odpočítavaná pomerná časť straty v sume 120 000 Sk preinvestuje do 31.decembra 2005. Takýmto spôsobom bude daňovník postupovať aj pri každej odpočítavanej ďalšej pomernej časti straty z rokov 2000 a 2001.
Aj ďalšiu ustanovenú podmienku podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. je potrebné splniť pri odpočítavanej daňovej straty z rokov 2000 a 2001, t.j. v treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zo základu dane v sume 150 000 Sk (minimálna výška základu dane), sa bude po odpočítavaní pomernej časti straty vypočítavať daňová povinnosť.
Dôležité je aj to, keď daňovník nepreinvestuje odpočítavanú stratu tak, ako je ustanovené, že nepodáva dodatočné daňové priznanie za roky, kedy si uplatňoval odpočet predmetných súm, ale zvýši základ dane o túto sumu v treťom zdaňovacom období, v ktorom mal daňovník povinnosť, ako v poslednom roku preinvestovať predmetnú sumu. V našom príklade, ak daňovník má preinvestovať sumu 120 000 Sk do 31. decembra 2005, a túto podmienku nesplní, pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2005 (podávané v lehote do 31. marca 2006, ak nemá povolenú výnimku podať daňové priznanie v inej lehote), zvýši základ dane o sumu 120 000 Sk. Takýto postup by uplatnil daňovník aj vtedy, ak by preinvestoval napr. do 31. decembra 2005 zo sumy 120 000 Sk len sumu 80 000 Sk; v tomto prípade by však zvýšil základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2005 len o sumu 40 000 Sk. Na takúto úpravu základu dane je prispôsobené aj daňové priznanie typ B, kde sa priamo uvedie suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane. Daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu podľa zákona č. 366/1999 Z. z. (napr. v roku 2001), a túto začal aj podľa § 34 ods. 2 tohto zákona odpočítavať od základu dane, a následne vykázal daňovú stratu aj podľa zákona o dani z príjmov (napr. v roku 2004), uplatní pri odpočte tejto straty postup podľa § 30 zákona.
Takýto odpočet ďalšej vykázanej daňovej straty sa ako problematický ukázal preto, že z § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. vyplýva, že pri odpočítavaní daňovej straty nárok na odpočet ďalšej vykázanej straty zaniká. Z ustanovenia § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov jednoznačne vyplýva, že daňovník, ktorý znižoval alebo mohol znižovať základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, .len. pokračuje v jej odpočte podľa doterajších
predpisov (t.j. za ustanovených podmienok). Z cit. ustanovenia nevyplýva, ž sa aplikuje aj ďalšia podmienka, podľa ktorej daňovník nemá možnosť odpočítať ďalšiu vykázanú daňovú stratu. Z dôvodu jednoznačnosti sa s účinnosťou od 15. decembra 2005 doplnilo zákonom č. 534/2005 Z. z. prechodné ustanovenie o ods. 45 (§ 52), z ktorého vyplýva, že ak počas odpočtu straty podľa zákona č. 366/1999 Z. z. vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije § 30 zákona o dani z príjmov.
Príklad
Daňovník vykázal v roku 2001 daňovú stratu vo výške 100 000 Sk, ktorú začal odpočítavať od základu dane v roku 2002 pomernou časťou v sume 20 000 Sk, pokračoval tak aj v roku 2003 (druhý rok odpočtu tejto straty) a pokračuje v jej odpočte až do roku 2007 podľa § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov. V roku 2004 však tento daňovník vykázal znova daňovú stratu, a to v sume 500 000 Sk. Túto daňovú stratu bude odpočítavať v súlade s § 30 zákona o dani z príjmov, resp. v súlade s § 52 ods. 45 zákona č. 534/2005 Z. z. Rovnaký postup sa uplatňuje aj vtedy, keď daňovník by vykázal daňovú stratu v roku 2003, to zn. nie v roku 2004. V tomto prípade by daňovú stratu z roku 2001 daňovník odpočítaval v súlade s § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov podľa § 34 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. a stratu z roku 2003 by odpočítaval v súlade s § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov podľa § 30 tohto zákona.
Z prvej vety doplneného § 52 ods. 45 zákona č. 534/2005 Z. z. vyplýva, že na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa § 30 zákona o dani z príjmov, sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov platných do 31. decembra 2003. Čo to znamená? Z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 366/1999 Z. z. vyplýva, že na určenie daňovej straty platia ustanovenia § 23 až 33 zákona č. 366/1999 Z. z., ak nie je ustanovené inak, pričom odpočítavaná daňová strata sa neupravuje, napr. o príjmy, o ktorých daňovník účtuje, ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zákona č. 366/1999 Z. z.
Príklad
Daňovník v roku 2001 vykázal daňovú stratu v sume 500 000 Sk, pričom účtoval o príjmoch, z ktorých bola vybraná daň zrážkou podľa § 36 zákona č. 366/1999 Z. z. Ich výška bola 100 000 Sk (napr. podiely na zisku). Daňovník v tomto prípade odpočítava daňovú stratu v sume 400 000 Sk. Doplnená prvá veta v § 52 ods. 45 zákonom e. 534/2005 Z. z. nebola nevyhnutná, takýto postup vyplýva zo zákona č. 366/1999 Z. z. Dá sa preto uviesť., .e aj uvedené je spresnenie z dôvodu jednoznačnosti odpočítavania daňovej straty vykázanej a odpočítavanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. do 31. decembra 2003.
Potrebné k časti odpočítavania daňovej straty je doplniť., že daňovník, ktorý napríklad v roku 2001 vykázal daňovú stratu podľa zákona č. 366/ 1999 Z. z. a túto v roku 2002 aj podľa tohto zákona začal odpočítavať, a v roku 2003 uplatnil paušálnu daň podľa § 15 zákona č. 366/ 1999 Z. z. (bol to posledný rok možnosti uplatni. si podľa tohto ustanovenia paušálnu daň, pretože od 1. januára 2004 u. zákon č. 595/ 2003 Z. z. takúto možnosť neustanovoval), pokračuje v odpočte daňovej straty z roku 2001 v roku 2004 podľa § 34 zákona č. 366/1999 Z. z. v súlade s § 52 ods. 8 zákona o dani z príjmov.
Nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty pripadajúcej na obdobie zdanenia príjmov paušálnou daňou zaniká. Znamená to, že daňovú stratu z roku 2001 bude daňovník odpočítavať podľa zákona č. 366/1999 Z. z. až do roku 2006 (čo je piaty rok možnosti jej odpočtu).
Uvedené príklady si neprivlastňujem. Nie sú mnou vypracované. Sú od "fundovanejšej" osoby, ako som ja.
Naposledy upravil Marína : 24.01.06 at 22:04