...asi som nepochopila tvoju otázku... no skúsim odpovedať :-)
Ak chceš zamestnať človeka, ktorý poberá starobný dôchodok, tak to môžeš bez akéhokoľvek odmedzenia. Neviem aké kontrólne orgány si myslela?
Ak spíšeš s dôchodcom pracovnú zmluvu, stáva sa zamestnancom ako ostatní. Má nárok na všetko, čo zamestnanci (stravovanie, ochranné prostriedky, dovolenka, náhrady mzdy) a platíš tieto odvody:
- zdravotné
- nemocenské
- starobné
Ostatné odvodové povinnosti sú pre už dôchodcu poberajúceho starobný dôchodok neopodstatnené, takže tu nie je povinnosť ich platenia.
Starobný dôchodca si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, pretože tak hovorí zákon o dani z príjmu. Iba ak by výška jeho mesačného dôchodku bola nižšia ako suma 6736 (platné do 31.12.2004), tak vtedy si môže uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane - a to rozdiel medzi výškou nezdaniteľnej časti a výškou dôchodku.
V prípade, že s dôchodcom nechceš uzatvoriť riadny pracovný pomer, ale rozmýšľaš nad dohodou o vykonaní práce, tak musíš pamätať, že tieto dohody sa uzatvárajú na jednorázové práce a v rozsahu max. 300 hodín ročne. Z dohody platíš odvody iba ty ako zamestnávateľ a to úrazové poistenie.
Z obidvoch možností sa príjem zdaňuje rovnako a to 19%.
Pekný deň

Predpokladám, že v tvojej otázke ide o starobného dôchodcu, preto sa zamerám na túto oblasť.

S prijatím nového zákona o soc. poistení už nie je poberateľ starobného dôchodku žiadnym spôsobom obmedzovaný pri zamestnaní v pracovnom pomere, môže mať teda uzavretú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú (predtým mohol len na určito na 1 rok), jeho práva a povinnosti podľa ZP sú rovnaké ako pre každého iného zamestnanca. Ak starobný dôchodca pracuje, výška jeho dôchodku tým nie je nijako dotknutá, a po ukončení tohto prac. pomeru má nárok na adekvátne zvýšenie sumy poberaného starobného dôchodku.

Odvody sú rovnaké ako pri inom zamestnancovi, s výnimkou, že starobný dôchodca neplatí poistenie v nezamestnanosti a poistné na invalidné poistenie a rovnako tieto poistenia neplatí ani jeho zamestnávateľ. Starobný dôchodca má právo i na zníženie odvodu na starobné poistenie o 0,5% na nezaopatrené dieťa.

Ďakujem všetkým za odpovede.
Vladan-mala som na mysli to, že keď ma bude dôchodkyňa zastupovať v predajni ako predavačka počas mojej neprítomnosti /cca 50 hod. mesačne/ ako ju zamestnať:
-na DVP-nebude mať výhrady pri kontrole sociálna poisťovňa, daňový úrad, inšpektorát práce?
- Pracovná zmluva na skrátený pracovný úväzok?
Ako mám postupovať, aby to bolo pre mňa najvýhodnejšie?
Ešte raz ďakujem.

k prísp. č.2:Ale v prípade ked je DVP nad 3000,- Sk plati zrejme dôchodca aj ZP? To si odvádza sám, nejak sólovo?

toto je asi otázka pre p. Mihála, ale nezdá sa mi, že by dôchodca mal platiť zdravotné poistenie z dohody (ak presiahne 3000 Sk). Ale presnú odpoveď, resp. jasnejšiu nechám na p. Mihála - predsa je len namakanejší čo sa týka zákona o sociálnom poistení a myslím, že aj zákona o zdravotnom poistení :-)

Lentilka, každá možnosť má svoje za a proti:
1. dohoda o vykonaní práce - jej podstatou je vykonanie jednorázovej práce, aj keď v praxi, sa často prepisujú každomesačne dohody na toho istého človeka, len sa mení špecifikácia práce. Z dohody sa odvádza iba úrazové poistenie (a to len zamestnávateľ) a dohodárovi sa strháva 19% daň z príjmu. Obmedzením tu je maximálny čas výkonu práce a to 300 hodín ročne. Výhrady pri kontrole by mohla mať každá inštitúcia, veľa závisí od ľudí, čo vás prídu kontrolovať. Ale môj názor je ten, že ak máte všetko v poriadku, riadne platíte odvody, podávate daňové priznania, platíte dane, nezamestnávateľ ľudí načierno, tak kontrola oprávnenosti zamestnania dohodára vás asi ťažko postihne :-) Nehovorím to nabetón, ale je množstvo firiem, ktoré si svoje povinnosti neplnia, tak by sa mi zdalo neopodstatnené, aby k normálne fungujúcej firme prišla kontrola, ktorá by sa zamerala presne na dohody. Ale s týmto zatiaľ nemám skúsenosti, takže neviem - o kontrolách dohôd myslím už na Porade diskusia je, takže skúste nájsť a prečítať :-) Dohoda by pre vás bola jednoduchšia, teda výhodnejšia z hľadiska platenia odvodov.
2. pracovná zmluva na kratší pracovný čas - je legálnejšia cesta zamestnávania tejto dôchodkyne, ale z jej príjmu vám vyplýva platenie odvodov. čiže práca tejto dôchodkyne sa pre vás stane drahšou ako pri dohode o vykonaní práce.
Pekný deň

Reagujem na p.vladan - dôchodca pri práci na dohodu neplatí zdravotné poistenie.
Podľa § 10 odsek 6 písmeno b) zákona č.193/1994 o zdrav.poistení platí za dôchodcu zdravotné poistenie ŠTÁT. Výnimka je, ak je dôchodca zamestnancom - teda je v pracovnom pomere - a jeho príjem je vyšší ako 3000 Sk - vtedy štát neplatí a platí dôchodca ako zamestnanec a samozejme i jeho zamestnávateľ.
Ak dôchodca pracuje na dohodu, tak sa nepovažuje za zamestnanca a preto horeuvedená výnimka sa naňho nevzťahuje, a je jedno, koľko na dohodu zarobí.

Takže si zrekapitulujme, ako je to v prípade dôchodcu a zdravotného poistenia.

1. Pracovný pomer, zárobok nad 3000 Sk - platí on i zamestnávateľ ako v prípade "obyčajného" zamestnanca
2. Pracovný pomer, zárobok max.3000 Sk - neplatí ani on, ani zamestnávateľ, platí štát
3. Dohoda o vykonaní práce - pri hocijakej výške zárobu - neplatí ani on, ani zamestnávateľ, platí štát

Takže, ak zamestnám dôchodcu na skrátený pracovný uväzok, keď jeho hrubá mzda nepresiahne 3000,- Sk, čo z toho vyplýva?
Aké odvody platím, ich výška a komu?
Aké odvody si platí dôchodca, ich výška a komu?
Akú evidenciu mám viesť, aké výkazy odovzdávať, ktoré zákony dodržiavať?
Ďakujem

Dôchodca, zamestnaný na kratší úväzok, hrubá mzda nepresiahne 3000 Sk.
Povedzme si odvody:
- neplatí sa zdravotné poistenie (to platí do konca roka 2004, od 1.1.2005, ak bude schválený nový zákon, bude platiť on 4%, zamestnávateľ 10%)
- platí nemocenské poistenie (on i zamestnávateľ po 1,4%)
- platí starobné poistenie (on 4%, zamestnávateľ 16%)
- zamestnávateľ platí úrazové (0,8%) a garančné poistenie (0,25%) a poistenie do rez.fondu (2,75%)
- neplatí sa poistenie v nez. ani invalidné poistenie

Ďakujem. A ako je to s druhou otázkou?
Akú evidenciu mám viesť, aké výkazy odovzdávať, ktoré zákony dodržiavať?

Lentilka, treba úplne všetko rovnako, ako keby to bol "klasický" zamestnanec, tj. na plný úväzok, nedôchodca.

Uhm. Je tu problém, zatiaľ som sa zaoberala len mojimi výplatnými páskami...
Takže znova prosba na Vás: Akú evidenciu mám viesť, aké výkazy odovzdávať, ktoré zákony dodržiavať pri zamestnancovi na čiastočný alebo plný pracovný uväzok?

Odpoveď na túto široko koncipovanú otázku je vysoko nad moje sily, snáď sa zapoja i ostatní Poradcovia, pardon.

Alebo inak povedané, viacerí hovoria, že Porada je super, ale naučiť sa mzdové účtovníctvo na základe rád z tejto stránky, to asi nejde.

To beriem. Ale aj tak chcem vedieť o veciach, ktoré sa ma týkajú čo najviac.
Ďakujem.