Keby zadavatelka pisala, ze investovala do domu a rozisla sa s priatelom a teraz nevie, co robit, ze nema ani korunu - tak by jej vsetci pisali, ze na to mala mysliet dopredu.
Takze plny suhlas s prispevkom c. 25. a 100 bodov zadavatelke temy, pretoze na tieto veci mysli dopredu a nie az ked je neskoro. Navyse je to podla mna pomerne casta situacia, riesenie ktorej by mohlo pomoct mnohym parom na Slovensku.
My predsa nepotrebujeme osetrit situaciu, ked su obaja dobromyselni a vzajomne ferovi - vtedy predsa nepotrebuju ziadnu zmluvu, notarov ani posudky - ten druhy by aj pri rozchode vyplatil tomu druhemu spravodlivu ciastku z hodnoty domu podla miery, ktorou ten druhy prispel k jeho zhodnoteniu.
Snazime sa najst riesenie situacie, ked boli obaja zamilovani a potom to po rokoch z nejakeho dovodu krachlo (pricin X) a nemozu sa navzajom dohodnut na vrateni investovanej ciastky. A prosim netvarme sa, ze k takymto situaciam nedochadza...ako tu niektori obvinuju zadavatelku z nedostatku lasky k partnerovi atd. Moze sa to stat, a to potrebujeme osetrit vopred.
Padlo tu iste riesenie, ktore vsak podla mna situaciu zdaleka neriesi:
- platit prevodom z účtu
- dat si ohodnotit dom
- kazdy nech si odlozi faktury, aby bolo jasne, kto v akom pomere prispel k zhodnoteniu atd.
Neriesi preto, lebo ak by napriklad po 10 rokoch hrozne pohadali a ona by sice podla faktur prispela k zhodnoteniu domu napr. 40%-tami, aky pravny narok by mala na vyplatenie 40% z rozdielu medzi novou a povodnou hodnotou domu, ktory by stale bol na LV partnera? Moralny narok by mala, ale pravny ziadny.. On by kludne mohol tvrdit, ze peniaze mu davala dobrovolne a nic za to nechcela - resp. ved sama tam byvala a mala uzitok z vlozenych penazi. preco by jej mal vracat co len korunu z toho, co do toho domu vlozila? Ved nemali ziadnu zmluvu, ziadne podmienky - peniaze davala dobrovolne, bez naroku na cokolvek (TO BY TVRDIL). Mozno pomocou dobrej pravnicky by dostala naspat sumu, ktoru do domu vlozila (uprimne pochybujem), ale boli by to len peniaze znehodnotene inflaciou - ani zdaleka tych 40% rozdielu medzi novou a povodnou hodnotou domu. Dom by bol predsa stale jeho, moze si s nim robit co chce. Nehovoriac o situacii, ze by z manzelstva zislo. To by potom mohla ist akurat na lamparen.
Na Slovensku je taka biedna vymozitelnost prava, ze ked nemate zmluvu, mozete si viete co... (to sice casto aj so zmluvou :-)
Aby mala druha strana aj pravny (nielen moralny) narok na vratenie vlozenych penazi, ktory by v pripade nutnosti mohla vymahat navrhujem toto:
- pred notarom uzatvorit zmluvu o pozicke kazdej sumy, ktoru zadavatelka vlozi do stavby domu s datumom splatnosti napr. o rok
- kazdy rok uzatvorit novu zmluvu (pripadne aj s novou sumou, ktora zahrna vsetky doteraz poskytnute prostriedky) a stare zmluvy vzdy roztrhat
- takto to robit az do manzelstva
- po vstupe do manzelstva by mal manzel prepisat na manzelku dohodnutu cast domu a tym roztrhat vsetky existujuce zmluvy o pozicke
Ak by k manzelstvu nedoslo alebo by z nejakeho dovodu nedoslo k prepisu spravodlivej casti domu na manzelku, tak na zaklade zmluvy o pozicke moze v pripade rozchodu alebo rozvodu pravne vymahat vlozene peniaze spat.
Este lepsie by (z hladiska vymahatelnosti vlozenych penazi) mozno bolo namiesto zmluvy o pozicke dat mu rovno podpisat zmenku. A tiez pravidelne zmenku obnovovat (podpisat novu a staru roztrhat).Tu by mohli poradit ekonomovia ako to spravne urobit. Zmenku by si odlozila a pouzila by ju len v pripade katastrofy vztahu, ked by sa s druhou stranou nedalo o danej veci nijako diskutovat.
Naposledy upravil mahony1 : 03.08.11 at 10:25