<!--[if !supportEmptyParas]-->





Zákonom č. 534/2005 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedená novelizácia obsahuje celkom 115 bodov, z ktorých 72 bodov nadobúda účinnosť k 15. decembru 2005 t.j. zmeny v zákone sa budú aplikovať ešte za zdaňovacie obdobie roku 2005, 42 bodov nadobúda účinnosť k 1. januáru 2006 a 1 bod nadobudne účinnosť až 1. mája 2006.
Vo svojom komentári by som chcel upozorniť na najdôležitejšie zmeny ku ktorým dochádza uvedenou novelizáciou v zákone o dani z príjmov.

A) Zmeny v zákone o dani z príjmov účinné k 15. decembru 2005

1) Do ustanovenia § 2 písm. m), ktoré definuje pre daňové účely pojem obchodný majetok sa novelizáciou doplňuje, že obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstaraný formou finančného prenájmu.

2) V novelizovanom ustanovení § 2 písm. s) je uvedená spresnená definícia pojmu finančný prenájom. Podľa tejto spresnenej definície sa finančným prenájmom rozumie:
obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak
a)vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu
b)doba trvania nájmu je najmenej 60% z doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok (ktorý je vylúčený z odpisovania), doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60% doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu, táto podmienka (t.j. doba trvania zmluvy) platí na nájomnú zmluvu ako celok.
Z uvedenej novelizovanej definície finančného prenájmu vyplývajú nasledovné zmeny:
-kúpna cena, za ktorú prechádza prenajatá vec do vlastníctva nájomcu musí byť súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb
-stanovuje sa minimálna doba trvania finančného prenájmu, ktorého predmetom je pozemok t.j. majetok vylúčený z odpisovania
-vypustila sa podmienka podľa ktorej sa nájomne uznávalo za daňový výdavok len v prípade ak kúpna cena (za ktorú prechádzal majetok do vlastníctva nájomcu) nebola vyššia ako by bola daňová zostatková cena prenajatého majetku, ktorú by mal tento majetok pri rovnomernom odpisovaní majetku. Po novelizácii zákona sa bude nájomné pri finančnom prenájme uznávať za daňový výdavok bez ohľadu na výšku kúpnej ceny. Z uvedenej zmeny teda vyplýva, že zmluva o finančnom prenájme môže byť uzatvorená aj na obdobie dlhšie ako je doba odpisovania majetku, ktorý je predmetom zmluvy.

3) Ustanovenie § 2 písm. u) definuje účelové sporenie, ktoré je podľa § 11 ods. 1 písm. d) odpočítateľnou položkou od základu dane fyzickej osoby. Za účelové sporenie sa považovalo aj platenie poistného na životné poistenie. Od 15. decembra 2205 sú z uvedeného ustanovenia vypustené slová „alebo platenie poistného na životné poistenie“ z čoho vyplýva, že životné poistenie sa v zdaňovacom období roku 2005 už nebude považovať za účelové sporenie.
Ustanovenie § 2 sa doplňuje novým písmenom u) podľa ktorého životným poistením (pre účely zákona o dani z príjmov) sa rozumie životné poistenie z ktorého daňovníkovi bude plynúť príjem po dovŕšení 55 rokov života.
V tejto súvislosti upozorňujem že novelizáciou sa doplňuje ustanovenia § 11 ods. 1 (ktoré ustanovuje odpočítateľné položky od základu dane fyzickej osoby) o nové písmeno e), podľa ktorého bude životné poistenie naďalej odpočítateľnou položkou od základu dane.
Ide teda len technické spresnenie vyplývajúce z toho, že životné poistenie nie je sporením.

4) Novelizáciou zákona o dani z príjmov ktorá nadobudla účinnosť 20. júla 2005 došlo k zmene v zdaňovaní odmien (tamtiem) členov štatutárnych orgánov vyplácaných zo zisku určeného na rozdelenie. Uvedené odmeny sa stali od 20. júla 2005 predmetom dane a vyplácajúca spoločnosť ich bola povinná preddavkovo zdaňovať (príjem člena štatutárneho orgánu sa považuje za príjem zo závislej činnosti).
Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c), definujúce príjem, ktorý nie je predmetom dane, je k 15. decembru 2005 opäť novelizované a v zmysle tejto novelizácie predmetom dane z príjmov fyzických osôb nie je podiel na zisku (dividenda) vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva.
Upozornenie:
Podľa novelizáciou zmeneného ustanovenie § 52 ods. 42 sa podiely na zisku vyplatené bez majetkovej účasti (t.j. aj členovi štatutárneho alebo dozorného orgánu), ktoré vyplácajúca spoločnosť (družstvo) v roku 2005 zdaňovala bude považovať za príjem podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona po novelizácii k 15. decembru 2005 t.j. za príjem, ktorý nie je predmetom dane a preddavkovo vybraná daň do 15. decembra 2005 sa vysporiada najneskôr pri ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní.

5) Zákonom č. 314/2005 Z.z. bolo k 20. júlu 2005 novelizované ustanovenie § 5 ods. 2. Uvedenou novelizáciou sa do ustanovenia § 5 ods. 2 na koniec prvej vety doplnili slová „ s výnimkou príjmov podľa § 6 až 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5.
Podľa novelizovaného ustanovenie § 5 ods. 2 príjmami zo závislej činnosti boli, bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorázové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (zamestnanec) od platiteľa týchto príjmov (zamestnávateľ) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti s výnimkou príjmov podľa § 6 až 8 za predpokladu, že dojednanie cien pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom zodpovedá princípu nezávislého vzťahu podľa § 17 ods. 5.
Text, ktorý bol do ustanovenia § 5 ods. 2 doplnený k 20. júlu 2005 sa novelizáciou zákona k 15. decembru 2005 zo zákona vypúšťa.
Upozornenie:
Podľa dôvodovej správy dôvodom na vypustenie uvedeného textu zo zákona je skutočnosť že je v praxi nerealizovateľné. Osobne tento názor nezdieľam a som presvedčený že vypustený text mal v zákone svoje opodstatnenie.

6) Za nepeňažný príjem zo závislej činnosti sa u zamestnanca po novelizácii § 5 ods. 3 bude považovať hodnota zamestnaneckej opcie, poskytnutej zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie. Príjem sa určí vo výške rozdielu medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie platnou v prvý deň možnosti realizácie opcie a cenou akcie garantovanou opciou, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup opcie. Pre účely zákona o dani z príjmov sa :
- pod zamestnaneckou opciou sa rozumie opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti, ktorá je ekonomicky prepojená s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nie je možné scudziť (t.j. predať ani darovať a ktorá nie je predmetom dedičstva)
- pod zamestnaneckou akciou sa rozumie akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od akciovej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa
Upozornenie:
Do ustanovenia § 5 ods. 7, určujúce príjem zo závislej činnosti, ktorý je oslobodený od dane sa novelizáciou doplňuje nové písmeno j) podľa ktorého je od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodený aj príjem zodpovedajúci rozdielu medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a jej cenou garantovanou opciou zaplatenou v deň nákupu zamestnaneckej akcie.

7) Novelizáciou zákona o dani z príjmov ktorá nadobudla účinnosť 20. júla 2005 došlo k zmene v zdaňovaní príjmu vyplácaných zamestnancom zo zisku určeného na rozdelenie. Uvedené príjmy zamestnancov sa stali od 20. júla 2005 predmetom dane a vyplácajúca spoločnosť (zamestnávateľ) ich bola povinná preddavkovo zdaňovať.
Do ustanovenia § 5 ods. 7, určujúce príjem zo závislej činnosti, ktorý je oslobodený od dane sa novelizáciou doplňuje nové písmeno i) podľa ktorého je od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodený aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
Upozornenie:
Podľa novelizáciou zmeneného ustanovenie § 52 ods. 42 sa na podiely na zisku vyplatené osobe bez majetkovej účasti (zamestnancovi), ktoré vyplácajúca spoločnosť (družstvo) v roku 2005 zdaňovala, použije ustanovenie § 7 ods. 7 písm. i) zákona po novelizácii k 15. decembru 2005. Z uvedeného vyplýva, že ide o príjem zo závislej činnosti, ktorý je síce predmetom dane ale ide o príjem oslobodený a preddavkovo vybraná daň do 15. decembra 2005 sa vysporiada najneskôr pri ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní.

8) Do ustanovenia § 6 ods. 2 sa novelizáciou vkladá nové písmeno d) podľa ktorého sa za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti považuje aj príjem z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou. V uvedenom prípade ide napr. o príjem sprostredkovateľov:

-starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z.
-doplnkové dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z.z.
-zamestnania podľa zákona č. 5/2004 Z.z.
-stavebného sporenia podľa zákona č. 310/1992 Zb.
-nákupu a predaja cenných papierov a investičných služieb podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
-poistenia a zaistenia podľa zákona č. 340/2005 Z.z.


9) Za príjem z kapitálového majetku sa po novelizácii ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b) zákona bude považovať aj úrok na účte stavebného sporiteľa.

10) V ustanovení § 11-Nezdaniteľné časti základu dane sa novelizáciou zákona, v dôsledku vyčlenenia životného postenia z účelového sporenia, upravuje text odseku 5. Uvedený odsek po novelizácii znie:
(5) Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 1 písm. c), finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie podľa odseku 1 písm. d) a poistné vynaložené daňovníkom na životné poistenie podľa odseku 1 písm. e) je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk. V prípade jednorázovo zaplateného poistného na životné poistenie dohodnutého na dobu
a)určitú, sa jednorázové poistné rovnomerne rozpočíta na zdaňovacie obdobia podľa poistnej doby, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorázové poistné preukázateľne zaplatené
b)neurčitú, sa jednorázové poistné rovnomerne rozpočíta na obdobie desiatich po sebe nasledujúcich rokov, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorázové poistné preukázateľne zaplatené

11) Novelizáciou zákona sa do § 11-Nezdaniteľné časti základu dane vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:
(6) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. c) (príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie) musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení) a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. d) (účelové sporenie) musia byť splnené tieto podmienky:
a)dohodnutá doba platenia účelového sporenia ja najmenej desať rokov, pričom daňovníkovi nie je vyplatené plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne
b)plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55 rokov života daňovníka
(7) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. d) (životné poistenie) musia byť splnené tieto podmienky:
a)dohodnutá poistná doba je najmenej desať rokov, pričom výplata poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, alebo
b)poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby desať rokov od uzavretia životného poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života.

12) Pôvodný odsek 6 § 11-Nezdaniteľné časti základu dane sa novelizáciou mení na odsek 8 a do tohto odseku 8 (pôvodne odseku 6) sa doplňuje jedná veta (v texte je označená hrubo)
(8) Ak daňovník nedodrží podmienky ustanovené v odsekoch 6 a 7, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platieb účelového sporenia a platieb poistného na životné poistenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok; nedodržaním podmienok je aj výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia pred dovŕšením 55 rokov života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia účastníckej zmluvy.

13) Do § 11-Nezdaniteľné časti základu dane sa novelizáciou vkladajú nové odseky 9 a 10, ktoré znejú:
(9) Ak životné poistenie zanikne neplatením, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred uplynutím doby desať rokov od začiatku životného poistenia, alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, daňovník je povinný zvýšiť základ dane o sumu poistného zaplateného na životné poistenie, o ktorú si znížil základ dane, do konca troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok. Za nedodržanie podmienok podľa odseku 7 sa nepovažuje vyplatené plnenie z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ktoré je súčasťou životného poistenia.
(10) Ak daňovník, ktorý si uplatňoval zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. c), d) alebo e) zomrie, táto skutočnosť sa nepovažuje za nedodržanie podmienok ustanovených v odsekoch 6 a 7. V tomto prípade sa základ dane nezvyšuje.

14) Do ustanovenia § 12-Predmet dane sa do odseku 1 doplňuje nové písmeno c) podľa ktorého u daňovníka, ktorým je dôchodková správcovská spoločnosť vytvárajúca a spravujúca dôchodkové fondy sa za predmet dane považujú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
Zo zaradenia dôchodkových správcovských spoločnosti do zákona vyplýva aj doplnenie odseku 3 § 14 o text, podľa ktorého základ dane daňovníka, ktorý je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vytvárajúcou a spravujúcou dôchodkové fondy, sa zisťuje len za dôchodkovú správcovskú spoločnosť.

15) Z dôvodu, že podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov budú vybrané účtovné jednotky určené v ustanovení § 17a od 1.januára 2006 účtovať a zostavovať individuálnu účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných noriem doplňuje sa § 17-Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane v odseku 1 o nové písmeno c). Podľa tohto doplneného ustanovenia bude daňovník vykazujúci výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo pri zisťovaní základu dane resp. daňovej straty vychádzať z tohto výsledku hospodárenia.
V tejto súvislosti dochádza aj k doplneniu § 17 ods. 2 o nové písmeno d) podľa ktorého u daňovníka vykazujúceho výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných účtovných štandardov sa tento výsledok hospodárenia upraví o položky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií SR.

16) Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 zákona platného do 20. júla 2005 súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby bol aj rozdiel o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb, vrátanie cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery, líšili od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane.
Z uvedeného teda vyplývalo, že súčasťou základu dane bol rozdiel medzi dohodnutými cenami zahraničných závislých osôb a cenami, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými osobami. Súčasťou základu dane ale nebol rozdiel medzi dohodnutými cenami tuzemských závislých osôb.
Zákonom č. 314/2005 Z.z. s účinnosťou od 20.júla 2005 bolo z ustanovenia § 17 ods. 5 vypustené slová „zahraničnej“ a „zahraničných“ a súčasne bola novelizáciou vložená nová tretia veta.
Text ustanovenia § 17 ods. 5 po novelizácii k 20. júlu 2005 bol nasledovný:
(5) Súčasťou základu dane závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb, vrátanie cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery, líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi zahraničnými závislými osobami.
Z uvedenej novelizácie zákona teda vyplývalo, že ustanovenie § 17 ods. 5 sa bude uplatňovať na obchodné vzťahy uzatvorené nielen medzi zahraničnými závislými osobami ale aj na obchodné vzťahy uzatvorené medzi tuzemskými závislými osobami.
Novelizáciou zákona k 15. decembru 2005 sa všetky zmeny v ustanovení § 17 ods. 5 vykonané novelizáciou zákona k 20. júlu 2005 rušia t.j. ustanovenie § 17 ods. 5 bude mať po 15. decembri 2005 rovnaké znenie ako mal do 20. júla 2005. Platný text § 17 ods. 5 po 15. decembri 2005 je teda nasledovný:
(5) Súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislýchosôb, vrátanie cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery, líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18.
Z uvedenej zmeny teda vyplýva, že postup pri určení základu dane uvedený v ustanovení § 17 ods. 5 sa opätovne bude uplatňovať iba pri zahraničnej závislej osoby a nebude sa môcť aplikovať na určenie základu dane tuzemskej závislej osoby.

17) K 1. januáru 2005 bolo do § 17 ods. 15 vložené ustanovenie podľa ktorého sa do základu dane zahŕňala aj suma vyplývajúcu z opravy chýb minulých účtovných období (účtované v minulých účtovných obdobiach ako náklad resp. výnos) účtovaná na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku.
Vzhľadom k tomu, že z uvedeného ustanovenia zákona nebola zrejmé či opravy chýb minulých účtovných období má daňovník zahrnúť do základu dane zdaňovacieho obdobia v ktorom o nich účtoval na účet nerozdeleného hospodárskeho výsledku alebo do základu dane zdaňovacieho obdobia ktorého sa oprava časovo a vecné dotyka (t.j. prostredníctvom dodatočného daňového priznania) dochádza novelizáciou zákona k upresneniu uvedeného ustanovenia. Po novelizácii je v zákone uvedené, že opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady uznané za daňový výdavok alebo výnosy zahrňované do zdaniteľných príjmov, sa zahrňujú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdeleného zisku minulých rokov.

18) Od 1. januára 2005 platí ustanovenie § 17 ods. 17, podľa ktorého ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi dane oznámenie o nezahrňovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, zahrnú sa tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu pohľadávky alebo k platbe záväzku.
Novelizáciou zákona sa ukladá daňovníkovi povinnosť zahrnúť uvedené kurzové rozdiely do základu dane nielen v zdaňovacom období v ktorom dôjde k inkasu pohľadávky alebo k platbe záväzku ale aj v zdaňovacom období v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky alebo k odpisu záväzku.

19) V ustanovení § 19 ods. 3 písmeno o) bol v zákone platnom do novelizácie text podľa ktorého sa za daňový výdavok považovalo nájomne pri finančnom prenájme vo výške prevyšujúcej odpisy uplatňované nájomcom.
Novelizáciou zákona sa uvedené ustanovenie zákona mení v tom zmysle, že daňovým výdavkom nie je nájomne ale úrok pri finančnom prenájme zahrňovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu.
Uvedená zmena je teda len spresneným pôvodného znenia zákona, nejde o zmenu obsahovú.

20) Do § 20-rezervy a opravné položky do odseku 9 písm. a), ktoré stanovuje rezervy, ktorých tvorba je daňovo uznaným výdavkom sa novelizáciou určuje, že daňovo uznaným výdavkom bude aj tvorba rezervy na vyprodukované emisie podľa zákona č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami. Uvedená rezerva však nebude daňovo uznaným výdavkom u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva.
Novelizáciou sa do § 20 ods. 9 vkladá aj nové písmeno e) podľa ktorého bude daňovo uznaným výdavkom aj tvorba rezervy na nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácnosti. Tvorba uvedenej rezervy však bude daňovo uznaným výdavkom iba v prípade, ak výrobca pri predaji elektrozariadenia na doklade vyhotovenom pri predaji uvedie sumu recyklačného poplatku a súčasne výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom.

21) V ustanovení § 20 ods. 14 sú uvedené prípady v ktorých je tvorba opravenej položky k pohľadávkam daňovo uznaným výdavkom. Základnou podmienkou na uznanie tvorby opravenej položky k pohľadávkam za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 je podmienka, že opravná položka je tvorená k pohľadávkam, ktoré ú daňovníka boli zahrnuté do jeho príjmov. Novelizáciou zákona sa do citovaného ustanovenia zákona doplňujú dva prípady kedy bude tvorba opravnej položky k pohľadávkam daňovo uznaným výdavkom napriek tomu, že u daňovníka tvoriaceho opravnú položku, neboli pohľadávky zahrnuté do príjmov. Ide o tvorbu opravnej položky k pohľadávkam:
a)nadobudnutých daňovníkom vkladom podniku alebo jeho časti
b)nadobudnutých právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie

22) Do § 22 odsek 6, ktorý definuje iný majetok sa novelizáciou doplňuje nové písmeno e) podľa ktorého sa za iný majetok bude považovať aj technické zhodnotenie hmotného majetku formou finančného prenájmu.

23) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve s účinnosťou od 1. januára 2003 priniesol zmenu v spôsobe odpisovania nehmotného majetku. Podľa § 28 ods. 4 citovaného zákona nehmotný majetok sa už nemusí odpísať najneskôr do piatich rokov ale nehmotný majetok sa odpisuje ohľadom na dobu jeho používania (s výnimkou goodwillu, zriaďovacích nákladov a nákladov na vývoj, ktoré musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov).
Zákon o dani z príjmov však uvedenú zmenu v zákone o účtovníctve nepremietol do ustanovenia § 22 v ktorom bolo naďalej uvedené, že nehmotný majetok sa odpíše najneskôr do piatich rokov, čím vznikol rozpor medzi zákonom o účtovníctve a zákonom o dani z príjmov (účtovné odpisy nehmotného majetku sú aj daňovými odpismi). Aby sa tento rozpor odstránil, novelizáciou zákona sa z ustanovenia § 22 ods. 8 vypúšťajú slová podľa ktorých sa nehmotný majetok odpíše najneskôr do piatich rokov.

24) Od 1. januára 2005 bolo z ustanovenia § 24 ods. 1 vypustená možnosť aby si nájomca uplatňoval daňové odpisy z prenajatého nehnuteľného majetku počas celého zdaňovacieho obdobia. Počnúc 1. januárom 2005 si teda daňové odpisy mohol uplatňovať iba právny vlastník majetku s výnimkami prípadov uvedených v písmenách a) – d).
Novelizáciou zákona k 15. decembru 2005 sa do § 24 ods. 1 vkladá nové písmeno e) podľa ktorého pravo uplatňovať si daňové odpisy bude mať daňovník, ktorý nie je právnym vlastníkom odpisovaného majetku ak pôjde o hmotný alebo nehmotný majetok štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe.

25) V § 25 ods. 1 v písmene a) sa spresňuje pojem obstarávacia cena majetku (z ktorej sa uplatňujú daňové odpisy), ktorý fyzická osoba - nepodnikateľ daruje podnikateľskému subjektu alebo vloží ako nepeňažný vklad do základného imania právnickej osoby.
V prípade ak fyzická osoba daruje svoj majetok podnikateľskému subjektu, za obstarávaciu cenu u obdarovaného sa považuje obstarávacia cena majetku zistená u darcu.
V prípade ak fyzická osoba vloží svoj majetok do základného imania právnickej osoby za obstarávaciu cenu u právnickej osoby sa považuje obstarávacia cena zistená u vkladateľa.
Obstarávacia cena zistená u darcu resp. vkladateľa bude v obidvoch uvedených prípadoch obstarávacou cenou (t.j. vstupnou cenou) len v prípade, ak by sa na príjem z predaja takéhoto majetku v čase darovania alebo v čase vkladu nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9.
Súčasne dochádza aj k novelizácii ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c), ktoré určuje že vstupnou cenou je aj reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa § 25 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. V § 25 ods. 1 písm. c zákona o dani z príjmov v znení platnom do novelizácie však bolo uvedené, že ocenenie reprodukčnou cenou sa nevzťahuje na daňovníka - fyzickú osobu. Novelizáciou zákona sa z § 25 ods. 1 písm. c) vypúšťa ustanovenie, že postup podľa tohto zákona sa nevzťahuje na fyzickú osobu t.j. ocenenie reprodukčnou obstarávacou cenou sa bude po novelizácii vzťahovať aj na fyzickú osobu. To znamená, že ak fyzická osoba - nepodnikateľ daruje alebo vloží majetok do obchodnej spoločnosti, a ide o taký majetok, že prípadný príjem z jeho predaja v deň darovania resp. v deň vkladu by bol oslobodený od dane podľa § 9, tak nadobúdateľ majetku ho ocení reprodukčnou obstarávacou cenou.

26) Podľa ustanovenia § 26 ods. 8 hmotný majetok prenajatý formou finančného prenájmu odpisuje nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100% hodnoty istina. Novelizáciou zákona do tohto ustanovenia doplňuje o text podľa ktorého:
-odpisovanie prenajatého majetku formou finančného prenájmu nájomcom sa nevzťahuje na prípady ak predmetom finančného prenájmu je pozemok
-náklady súvisiace s obstaraním predmetu finančného prenájmu, ktoré uhradil nájomcu do doby zaradenia prenajatého majetku do užívania, sú súčasťou istiny ( t.j. zvyšujú istinu)
-v prípade postúpenia nájomnej zmluvy na nového nájomcu sa odstupné zaplatené novým nájomcom nad rámec celkovej sumy dohodnutých splátok u nového nájomcu odpisuje ako súčasť vstupnej ceny rovnomerne počas zostávajúcej doby trvania nájomnej zmluvy
-v prípade predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy neupravujú a zostávajúca časť odpisovanej hodnoty sa rozpočíta rovnomerne na novú dohodnutú dobu trvania finančného prenájmu (t.j. na dlhšiu alebo kratšiu ako bola pôvodne dohodnutá)


27) V zmysle § 30 ods. 2 zákona má právny nástupca resp. právny nástupcovia daňovníka zaniknutého bez likvidácie právo odpočítavať daňovú stratu ktorú daňovník zaniknutý bez likvidácia začal odpočítavať alebo mu vznikol nárok na jej odpočítanie. Novelizáciou sa z uvedeného ustanovenia zákona vypúšťa text, podľa ktorého ak sa zdaňovacie obdobie právneho nástupcu odlišovalo od zdaňovacieho obdobia zaniknutého daňovníka bez likvidácie, mohol si právny nástupca odpočítavať daňovú stratu resp. pokračovať v odpočítavaní daňovej straty až v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období v ktorom sa stal právnym nástupcom.

28) Podľa novelizovaného znenia § 31 ods. 2 daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou použije na prepočet cudzej meny na slovenskú menu:
a)priemerný kurz za kalendárny mesiac v ktorom mu bol poskytnutý príjem, alebo
b)kurz platný v deň v ktorom bol príjem v cudzej mene prijatý alebo pripísaný bankou
V prípade ak daňovník, ktorý nie je účtovnou jednotkou, dosahuje príjem zo závislej činnosti plynúci zo zdrojov v zahraničí použije na prepočet cudzej meny na slovenskú menu:
a)kurz platný v deň v ktorom bol príjem v cudzej mene prijatý alebo pripísaný bankou, alebo
b)priemerný ročný kurz za zdaňovacie obdobie za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo
c)priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy

29) V ustanovení § 42-Platenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb dochádza novelizáciou k zmene v odseku 6 definujúcom pojem daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
Podľa pôvodného znenia uvedeného ustanovenia zákona sa daňou za prechádzajúce zdaňovacie obdobie rozumela daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu na ktorú sú preddavky platené.
Po novelizácii zákona sa daňou za prechádzajúce zdaňovacie obdobie bude rozumieť daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu na ktorú sú preddavky platené.

30) Podľa znenia zákona platného pred novelizáciou sa za príjem zdaňovaný podľa § 43-daň vyberaná zrážkou podľa ods. 3 písm. a) považovali úroky, výhry alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov a z vkladových účtov .... .
Po novelizácii citovaného ustanovenia zákona sa za príjem zdaňovaný zrážkovou daňou považujú úroky, výhry alebo iný výnos plynúci z vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov a z vkladových účtov .... .
Od 15. decembra 2005 sa teda za príjem zdaňovaný zrážkovou daňou považujú aj úroky plynúce daňovníkovi - fyzickej osobe zo stavebného sporenia

31) Novelizáciou zákona sa mení text odseku 37 § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia. Nový text uvedeného ustanovenia (v ktorom sú zmeny vyznačené hrubo), je nasledovný:
(37) Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanou pri ich vzniku a hodnotou po precení v období v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo k platbe alebo odpisu záväzku.
Uvedená zmena priamo súvisí s úpravou vykonanou v ustanovení § 17 ods. 17 podľa ktorej sa do základu dane zahrňuje aj kurzový rozdiel vyplývajúci z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávky resp. z dôvodu nezaplatenia záväzku v prípade odpisu pohľadávky resp. odpisu záväzku. Zdaňovacím obdobím v ktorom je daňovník povinný kurzové rozdiely zahrnúť do základu dane je zdaňovacie obdobie v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky alebo v ktorom dôjde k odpisu záväzku.

32) Novelizáciou zákona sa do § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vkladá nový odsek 43 z ktorého vyplýva, žeak daňovník v zdaňovacom období roku 2004 zahrňoval kurzové rozdiely z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok resp. z dôvodu nezaplatenia záväzku zaúčtované vo svojom účtovníctve ku dňu zostavenia účtovnej závierky za rok 2004 a pre zdaňovacie obdobie roku 2005 sa rozhodne tieto kurzové rozdiely nezahrňovať do základu dane, je povinný toto svoje rozhodnutie oznámiť správcovi dane do 31. decembra 2005.

33) Novelizáciou zákona sa do § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vkladá nový odsek 44 podľa ktorého súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov, ktoré daňovník nezahrnul do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2003 a ktoré je povinný zahrnúť do základu dane zdaňovacieho obdobia končiaceho najneskôr do 31. decembra 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených na predaj a obchodovanie, vzniknuté z oceňenia cenných papierov reálnou hodnotou, o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.

34) Novelizáciou zákona sa do § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vkladá nový odsek 45 podľa ktorého sa na vyčíslenie daňovej straty vykázanej do 31. decembra 2003, ktorú si daňovník odpočítava podľa § 30 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov použije zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

35) Novelizáciou zákona sa do § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vkladá nový odsek 46 podľa ktorého rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, ktorá je odpisovaná podľa zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom tieto rozdiely neboli zahrnuté do výdavkov resp. príjmov daňovníka do konca roku 2004 sa zahrnú do príjmov resp. výdavkov daňovníka najneskôr do konca roka 2006.

36) Novelizáciou zákona sa do § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vkladá nový odsek 47 podľa ktorého ak si daňovník – fyzická osoba uplatnila v zdaňovacom období roku 2005 odpočítateľné položky od základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) t.j. znížila si základ o sumu najviac 12 000 Sk z dôvodu:
-príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (§11 ods. 1 písm. c),
-účelového sporenia (§11 ods. 1 písm. d)
-životného poistenia (§11 ods.1 písm. e)
a zomrie, tak dedič nie je povinný v daňovom priznaní po zomrelom zvýšiť základ dane, pretože ustanovenie § 11 ods. 10 v tomto prípade nejde o porušenie podmienok na zníženie základu dane.

37) Novelizáciou zákona sa do § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vkladá nový odsek 48 podľa ktorého daňový bonus na vyživované dieťa (§ 33) sa počnúc zdaňovacím obdobím roku 2007 bude zvyšovať rovnakým koeficientoma v rovnakom období ako sa bude zvyšovať suma životného minima.

38) Novelizáciou zákona sa do § 52-Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia vkladá nový odsek 49 podľa ktorého pri predĺžení resp. skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného odpisu upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa prenajímateľ a nájomca dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.

39) V prílohe č. 1 k zákonu, v odpisovej skupine 1 dochádza novelizáciou k nasledovnej zmene:
- v položke 1-17 sa kód 29.40.5 Ručné náradie pneumatické alebo so vstavaným motorom nahradzuje kódom 29.41.1 Prenosné ručné obrábacie stroje
V prílohe č. 1 k zákonu, v odpisovej skupine 2 dochádza novelizáciou k nasledovnej zmene:
- v položke 2-28 sa kód 29.40.5 Ručné náradie pneumatické alebo so vstavaným motorom nahradzuje kódom 29.41.1 Prenosné ručné obrábacie stroje
Upozornenie

Kódom sa rozumie príslušný kód Klasifikácie produkcie ktorú vydal Vyhláškou Štatistický úradu SR č. 632/2002 Z.z.


B) Zmeny v zákone o dani z príjmov účinné k 1. januáru 2006

1) V zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. e) sa nepeňažný príjem zamestnanca vo forme zamestnávateľom poskytnutých rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytoch, kondičných rehabilitácii a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom považuje u zamestnanca za príjem, ktorý nie je predmetom dane. Poznámka pod čiarou k odkazu 17) sa pritom odvolávala na Zákonník práce.
Novelizáciou zákona sa mení odkaz na osobitný predpis. Osobitným predpisom je zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.

2) Nepeňažným príjmom zo závislej činnosti, ktorý je podľa ustanovenia § 5 ods. 7 písm. d) oslobodený od dane, sa považovalo použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom. Z uvedeného znenia zákona platného do 31. decembra 2005 vyplývalo, že o oslobodený príjem u zamestnanca ide len v tom prípade, ak zamestnanec (resp. člen jeho rodiny) použije zariadenie, ktoré je vo vlastníctve jeho zamestnávateľa. Ak by šlo o použitie zariadenia, ktoré nevlastní zamestnávateľ, bezplatne použitie uvedených zariadení resp. použitie za cenu nižšiu ako cena „obvyklá“ sa považuje za nepeňažný príjem zamestnanca, ktorý nie je od dane oslobodený.
Novelizáciou zákona dochádza v uvedenom ustanovení k významnej zmene. Za nepeňažný príjem oslobodený od dane sa podľa citovaného ustanovenia zákona bude považovať použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom.
Z uvedenej novelizácie teda vyplýva, že od 1. januára 2006 je od dane oslobodené použitie uvedených zariadení bezplatne alebo za cenu nižšiu ako je cena „obvyklá“ bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec využíva zariadenie patriace jeho zamestnávateľovi alebo zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve jeho zamestnávateľa.

3) K významnej zmene, ovplyvňujúcej výšku dane z príjmov fyzických osôb majúcich príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§6 ods. 1 a 2) a príjem z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), dochádza novelizáciou ustanovenia § 6 ods. 10.
Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§6 ods. 1 a 2), ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty k 1. januáru alebo daňovník ktorý k 31. decembru nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (t.j. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je síce platiteľom dane z pridanej hodnoty ale nie počas celého zdaňovacieho obdobia) si môže uplatniť daňové výdavky:
- vo výške 40% z dosiahnutých príjmov za zdaňovacie obdobie a
- skutočne preukázateľne zaplatené poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť (poistné na verejné zdravotné poistenie, poistenie na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie).
Daňovník s príjmami z remeselných živnosti ( § 6 ods. 1 ), ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty k 1. januáru alebo daňovník ktorý k 31. decembru nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (t.j. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je síce platiteľom dane z pridanej hodnoty ale nie počas celého zdaňovacieho obdobia) si môže uplatniť daňové výdavky:
- vo výške 60% z dosiahnutých príjmov za zdaňovacie obdobie a
- skutočne preukázateľne zaplatené poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť (poistné na verejné zdravotné poistenie, poistenie na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie).
Daňovník – fyzická osoba, ktorý sa rozhodne pre uplatňovanie uvedených „paušálnych“ výdavkov je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
Daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti (6 ods. 3) ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty k 1. januáru alebo daňovník ktorý k 31. decembru nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (t.j. nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je síce platiteľom dane z pridanej hodnoty ale nie počas celého zdaňovacieho obdobia) si môže uplatniť daňové výdavky:
-vo výške 40 % z dosiahnutých príjmov za zdaňovacie obdobie.

4) V zmysle zákonov o sociálnom poistení a o zdravotnom poistení môže dojsť k preplatku na poistnom, ktorý bude vysporiadaný až v nasledujúcom zdaňovacom období, pričom jeho zaplatenie znižovalo základ dane (pri príjmoch zo závislej činnosti) resp. bolo daňovo uznaným výdavkom (pri príjmoch z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Zákon do 31. decembra 2005 konkrétne neuvádzal o aký druh príjmu ide v prípade vysporiadania preplatku na poistnom.
Z uvedeného dôvodu sa novelizáciou zákona do ustanovenia odseku 1§ 8 Ostatné príjmy doplňuje nové písmeno k), podľa ktorého sa za ostatný príjem považuje aj vrátene poistné na zdravotné poistenie zaplatené bez právneho dôvodu a vrátene poistné na sociálne poistenie zaplatené bez právneho dôvodu alebo vrátená časť poistného presahujúca správnu výšku poistného, o ktorú si daňovník znížil v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach základ dane.

5) Do ustanovenia § 8 Ostatné príjmy, odsek 1 sa novelizáciou doplňuje ďaľšie nové písmeno l) ,podľa ktorého sa za príjem podľa § 8 považuje aj príjem fyzických osôb z derivátových operácií.

6) V § 16 sú definované príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. so sídlom alebo bydliskom v zahraničí),ktoré majú zdroj na území Slovenska. V prípade ak slovenský subjektom vypláca, poukazuje alebo pripisuje takéto príjmy zahraničnej osobe, vzniká mu z tohto dôvodu povinnosť z úhrady realizovať zrážkovú daň podľa § 43 resp. zabezpečiť daň podľa § 44.
Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 4 sa za príjmy zo zdrojov na území Slovenska považuje aj nájomne alebo príjmy z iného využitia nehnuteľnosti alebo hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenska. Novelizáciou sa citované ustanovenie zákona doplňuje o text, podľa ktorého sa za hnuteľnú vec umiestnenú na území Slovenska bude považovať aj dopravný prostriedok využívaný daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. daňovníkom majúcim sídlo alebo bydlisko na území Slovenska) v medzinárodnej doprave.
Z doplneného ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d) bod 4 teda vyplýva, že v prípade prenájmu dopravného prostriedku zo zahraničia, ktorý slovenský nájomca bude využívať v medzinárodnej doprave ,bez ohľadu na skutočnosť či bude dopravný prostriedok využívaný na Slovensku alebo v zahraničí, bude musieť slovensky daňovník pri úhrade nájomného realizovať zrážkovú daň vo výške stanovenej zákonom (t.j. vo výške 19 %) resp. vo výške stanovenej príslušnou zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.

7) V § 17 odsek 21 sú uvedené daňové príjmy resp. daňové výdavky, ktorú sú súčasťou základu dane pod podmienkou, že boli veriteľom prijaté resp. dlžníkom zaplatené. Medzi takéto príjmy resp. výdavky patria zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania. Od 1. januára 2006 dochádza v uvedenom ustanovení k jednej zmene podľa ktorej úroky z omeškania z úverov, ktoré dlžník platí banke a ktoré banka prijíma, sú zahrňované do základu dane (t.j. sú daňovým výdavkom resp. daňovým príjmom) aj bez ich zaplatenia resp. bez ich prijatia. Dlžník (príjemca úveru) resp. veriteľ (banka) tak budú úroky z omeškania vyplývajúce z poskytnutého úveru zahrňovať do základu dane v súlade s účtovníctvom.

8) Do § 19-Daňové výdavky odsek 2 sa novelizáciou vkladá nové písmeno o), podľa ktorého daňovým výdavkom je aj úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty ale najviac do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie. Uvedené ustanovenie sa však nevzťahuje na:
- daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách alebo podľa zákona č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní, poisťovne a zaisťovne, u ktorých výdavok na deriváty je daňovo uznaným výdavkom v plnej výške
- zabezpečovacie deriváty, pri ktorých sa výdavok na opčnú prémiu k nakúpenej kúpnej a nakúpenej predajnej opcii uznáva za daňový výdavok vo výške účtovanej ako náklad.

9) Do § 19-Daňové výdavky odsek 2 sa novelizáciou vkladá nové písmeno p), podľa ktorého daňovým výdavkom u daňovníka –fyzickej osoby dosahujúcej príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (t.j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) sú aj vynaložené výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa Zákonníka práce. Daňovník - fyzická osoba si však nemôže výdavky na stravovanie uplatniť za daňový výdavok v prípade ak je súčasne aj zamestnancom a vzniká mu nárok na príspevok na stravovanie od zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. Daňovník – fyzická osoba si nemôže uplatniť výdavky na stravovanie za daňový výdavok aj v prípade ak si uplatňuje postup podľa § 19 ods. 2 písm. o) t.j. ak vykonáva svoju činnosť na inom mieste ako je miesto v ktorom svoju činnosť vykonáva pravidelne a uplatňuje si výdavok na stravovanie vo výške stanoveným pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách.
Z uvedeného nového ustanovenia zákona vyplýva, že daňovník –fyzická osoba si za každý odpracovaný deň, v ktorom svoju činnosť vykonával dlhšie ako štyri hodiny môže uplatniť za daňový výdavok vynaloženú sumu vo výške 44 Sk ( 55% z náhrady stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 – 12 hodín t.j. vo výške na ktorú je zamestnávateľ povinný prispievať zamestnancovi).

10) Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. k) bod 2 zákona platného do 31. decembra 2005 sa za daňový výdavok nepovažovala časť dane z pridanej hodnoty, odpočítanie ktorej si platiteľ dane uplatňoval prostredníctvom koeficientu, vzťahujúca na hmotný majetok. Neodpočítaná daň z pridanej hodnoty bola súčasťou vstupnej hmotného resp. nehmotného majetku.
Novelizáciou zákona sa uvedené ustanovenie vypúšťa zo zákona z čoho vyplýva, že neodpočítaná daň vzťahujúca sa k hmotnému alebo nehmotnému majetku , ktorú si platiteľ dane odpočítaval prostredníctvom koeficientu, je daňovo uznaným výdavkom.
V tejto súvislosti dochádza novelizáciou aj k zmene v ustanovení § 25 ods. 5 z ktorého sa vypúšťa text písmena c) podľa ktorého súčasťou vstupnej ceny bola aj časť dane z pridanej hodnoty u platiteľa dane, ktorú si nemohol odpočítať z dôvodu odpočítania dane z pridanej hodnoty koeficientom.

11) Podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona platného do konca roka 2005 sa za daňový výdavok považovali aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojich zamestnancov.
Podľa novelizáciou doplneného § 19 ods. 3 písm. l) sa za daňový výdavok bude okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom za zamestnanca budú za daňový výdavok považovať aj príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Novelizáciou sa súčasne určuje maximálna výška príspevkov, ktoré budú u zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkov a to vo výške, ktorá v úhrne neprekročí 6% zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.

12) Z ustanovenia § 21 ods. 1 sa novelizáciou vypúšťa text písm. c) podľa ktorého daňovým výdavkom nebola obstarávacia cena cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo na družstve s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 2 písm. f) a g). Vzhľadom k tomu, že § 19 ods. 2 písm. f) a g) rieši kedy je obstarávacia cena cenných papierov a obchodných podielov daňovo uznaným výdavkom, tak ustanovenie § 20 ods. 1 písm. c) bolo v zákone nadbytočné pretože ak neboli splnené podmienky v § 19 zaúčtovaná obstarávacia cena cenných papierov a podielov prevyšujúca príjem z predaja nebola daňovým výdavkom.
Vypustený text bol novelizáciou zákona nahradený novým textom podľa ktorého daňovým výdavkom nie sú úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane a to aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované.

13) Podľa § 21 ods. 1 písm. i) nie sú daňovo uznané výdavky na osobnú spotrebu daňovníka – fyzickej osoby. Do 31. decembra 2005 platila jedná výnimka, podľa ktorej sa za daňový výdavok považovali aj výdavky na osobnú spotrebu daňovníka. Touto výnimkou boli výdavky na stravovanie v prípade ak daňovník – fyzická osoba majúca príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonávala svoju činnosť na inom mieste ako ju obvykle vykonáva (§ 19 ods. 2 písm. e).
Od 1. januára 2006 bude platiť aj druhá výnimka podľa ktorej sú výdavky na osobnú spotrebu daňovníka – fyzickej osoby daňovým výdavkom a to vynaložené výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku najviac v rozsahu a vo výške stanovenej Zákonníkom práce pre zamestnanca (§ 19 ods. 2 písm. p).

14) Do § 22 – Odpisy hmotného a nehmotného majetku sa novelizáciou vkladá nový odsek 14 podľa ktorého v prípade úmrtia daňovníka – fyzickej osoby počas zdaňovacieho obdobia sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok. Zostávajúcu časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace si môže uplatniť daňovník pokračujúci v činnosti po zomrelom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok po zomrelom zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomrelom daňovníkovi.

15) V ustanovení § 33 Daňový bonus sa novelizáciou zákona zvyšuje pre rok 2006 suma daňového bonusu zo sumy 5 400 Sk na 6 480 Sk ročne t.j. na sumu 540 Sk mesačne.

16) V ustanovení § 34 – Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb sa novelizáciou spresňuje ustanovenie odseku 5, ktoré definuje poslednú známu daňovú povinnosť z ktorej sa určuje výška preddavku. Podľa spresneného citovaného ustanovenie poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov je daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, pričom tento základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 platné v tom zdaňovacom období na ktoré sa preddavky platia. Na výpočet preddavkov sa použije sadzba dane platná v tom zdaňovacom období, na ktoré sa preddavky platia. Takto zistená posledná známa daňová povinnosť sa znižuje o:
- daňový bonus platný v tom zdaňovacom období na ktoré sa preddavky platia
- daň vybranú zrážkou podľa § 43, ktorú daňovník považuje za preddavok na daň
- zápočet dane zaplatenej v zahraničí.

17) Podľa novelizovaného ustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) daňovník z príjmami zo závislej činnosti (zamestnanec) preukazuje nárok:
- na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 19,2 násobku životného minima na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti v prípade, ak manželka (manžel) nemá vlastný príjem presahujúci sumu 19,2 násobku životného minima, vyhlásením daňovníka o výške vlastného príjmu manželky (manžela)
- predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5 (doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenia a poistné na životné poistenie) vystavené oprávneným subjektom poskytujúcim doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie.

18) Daňovník –právnická osoba platí do lehoty na podanie daňového priznania preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, podľa § 42 ods. 7, zo svojej poslednej známej daňovej povinnosti. Poslednou známou daňovou povinnosťou do 31. decembra 2005 bola daň uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, pričom podľa ustanovenia § 42 ods. 6, daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je daň uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádza zdaňovaciemu obdobiu na ktoré sú platené preddavky.
Novelizáciou zákona sa do definície poslednej známej daňovej povinnosti vkladá slovo „bezprostredne“ z čoho vyplýva, že poslednou známou daňovou povinnosťou je daň uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
Novelizáciou citovaného ustanovenia sa do zákona vkladá aj nový text podľa ktorého pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky.


Príklad:
Daňovník – právnická osoba v prípade platenia preddavkov na zdaňovacie obdobie roku 2005 mal povinnosť do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2004 t.j. do 31. marca 2005 platiť preddavky na daň zo svojej poslednej známej daňovej povinnosti a od 1. apríla 2005 mal povinnosť platiť preddavky z daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie t.j. z daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2004 (zdaňovaciemu obdobiu roku 2005 na ktoré sa preddavky platia bezprostredne predchádza iba zdaňovacie obdobie roka 2004).
Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2004, ako už bolo uvedené, mal daňovník povinnosť platiť preddavky zo svojej poslednej známej daňovej povinnosti t.j. v z dane uvedenej v daňovom priznaní podanom pred zdaňovacím obdobím roku 2004.
V prípade ak daňovník mal daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2003 mal platiť preddavky na daň do 31. marca 2005 z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2003 (zdaňovacie obdobie roku 2003 je zdaňovacím obdobím pred zdaňovacím obdobím roku 2004).
V prípade ak daňovník nemal daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2003, aj tak mal platiť preddavky na daň do 31. marca 2005 zo svojej poslednej známej daňovej povinnosti. Jeho poslednou známou daňovou povinnosťou mohla byť daň uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2002 (aj zdaňovacie obdobie roku 2002 je zdaňovacím obdobím pred zdaňovacím obdobím roku 2004). V prípade ak daňovník nemal daňovú povinnosť ani v zdaňovacom období roku 2002 aj tak mal platiť preddavky na daň zo svoje poslednej známej daňovej povinnosti. Jeho poslednou známou daňovou povinnosťou mohla byť daň uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2001 (aj zdaňovacie obdobie roku 2002 je zdaňovacím obdobím pred zdaňovacím obdobím roku 2004) ....

Príklad:
Daňovník – právnická osoba v prípade platenia preddavkov na zdaňovacie obdobie roku 2006 má povinnosť do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2005 t.j. do 31. marca 2006 platiť preddavky na daň zo svojej poslednej známej daňovej povinnosti a od 1. apríla 2006 má povinnosť platiť preddavky z daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie t.j. z daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2005 (zdaňovaciemu obdobiu roku 2006 na ktoré sa preddavky platia bezprostredne predchádza iba zdaňovacie obdobie roka 2005).
Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2005, po novelizácii zákona, má daňovník povinnosť platiť preddavky zo svojej poslednej známej daňovej povinnosti t.j. z dane uvedenej v daňovom priznaní podanom bezprostredne predzdaňovacím obdobím roku 2005.
Vzhľadom k tomu, že zdaňovaciemu obdobiu roka 2005 bezprostredne predchádza iba zdaňovacie obdobie roka 2004, poslednou známou daňovou povinnosťou môže byť iba daň uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2004.
Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník – právnická osoba mala za zdaňovacie obdobie roka 2004 daňovú povinnosť, preddavky na daň na zdaňovacie obdobie roka 2006 platí vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2004.
Z uvedeného však vyplýva aj to, že ak daňovník právnická osoba nemala za zdaňovacie obdobie roka 2004 daňovú povinnosť (v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2004 vykázala daňovú stratu) nemá povinnosť do 31. marca 2006 platiť preddavky na daň na zdaňovacie obdobie roka 2006.

19) Do § 43–Daň vyberaná zrážkou sa do odseku 3, ktorý určuje príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou, novelizáciou doplňuje nové písmeno j) podľa ktorého príjmom zdaňovaným zrážkovou daňou bude aj príjem zo závislej činnosti plynúci zamestnancovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, za podmienky, že:
-úhrnná výška príjmu za kalendárny mesiac nepresiahne 5 000 Sk
- zamestnanec si u zamestnávateľa vyplácajúceho takýto príjem neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33
Uvedená novelizácia zákona zjednodušuje administratívu zamestnávateľa, vyplácajúceho takýto príjem, pri podávaní hlásení za zamestnancov alebo ruší povinnosť podávať daňové priznanie (napr. pracujúcich dôchodcov).

20) Do ustanovenia § 43-Daň vyberaná zrážkou, ods. 5 písm. a) sa novelizáciou vkladá nový text, podľa ktorého ak sa zo životného poistenia pre prípad dožitia určitého veku preddavkovo poskytuje plnenie tak uvedený príjem vyplácajúca poisťovňa je povinná zdaniť zrážkovou daňou, pričom základom dane je rozdiel medzi zaplateným poistným a vyšším plnením z poistenia pre prípad dožitia určitého veku. Zrážková daň sa poisťovňou vyberie po prvýkrát v tom zdaňovacom období, v ktorom plnenie poisťovne prevýši celkový úhrn zaplateného poisteniapoistencom. V prípade opakovaného zdaňovania plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa daň z predchádzajúceho plnenia započítava na úhradu celkovej dane.

21) V ustanovení § 43-Daň vyberaná zrážkou, ods. 5 písm. b) sa novelizáciou zákona mení paušálna výška výdavku, o ktorú sa znižuje príjem pre účely zrážkovej dane z príjmov vyplácaných autorom za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie.
Do 31. decembra 2005 sa príjem autorov znižoval o výdavky v paušálnej výške 25% z príjmu, od 1. januára 2006 sa bude príjem autorov znižovať o výdavky v paušálnej výške 40% z príjmu.

22) Do ustanovenia § 43-Daň vyberaná zrážkou, odsek 5, sa novelizáciou vkladajú nové písmena c) a d) podľa ktorých:
- pri príjme zo závislej činnosti, ktorý v úhrne neprevýši 5 000 Sk za kalendárny mesiac a ktorého príjemca si neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33, sa daň vyberaná zrážkou uplatní z príjmu zamestnanca zníženého o poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiť podľa § 5 ods. 8.
- pri príjme zahraničného umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďaľšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenska sa daň vyberaná zrážkou uplatní z príjmu zahraničnej osoby zníženého o 40 %.

23) Podľa ustanovenia § 43 ods. 10 je zrážku dane povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Osobitný režim uplatňovania zrážkovej dane sa do 31. decembra 2005 uplatňoval pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločnosti, kedy sa daň vyberala aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka nasledujúceho po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane. Tento osobitný spôsob uplatňovania zrážkovej dane pri výnosoch z cenných papierov plynúcich daňovníkovi od správcovských spoločnosti sa k 1. januáru 2006 ruší. Zrušenie osobitného spôsobu uplatňovania zrážkovej dane je z dôvodu, že po novelizácií zákona č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní k 1. januáru 2005 sú správcovské spoločnosti povinné každoročne vyplácanie výnosu z majetku v podielovom fonde zahrnúť do aktuálnej ceny vydaného podielového listu.
Namiesto vypusteného osobitného režimu uplatňovania zrážkovej dane sa do § 43 ods. 10 vložila nová druhá veta, podľa ktorej za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich daňovníkovi od správcovských spoločnosti sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu.

24) Podľa § 44 ods. 2 slovenský platiteľ príjmu, v prípade že ho uhrádza daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou ( t.j. .zahraničnej osobe), je povinný vykonať zrážku na zabezpečenie dane ak ide o príjem zo zdrojov na území Slovenska (§16) a nemá z takéhoto príjmu povinnosť vykonať zrážkovú daň podľa § 43. Zákon stanovoval, že zrážka na zabezpečenie dane sa vykoná v sadzbe dane podľa § 15 t.j. vo výške 19%. Novelizáciou zákona k 1. januáru 2006 sa uvedené ustanovenie doplnilo o text, podľa ktorého sa v prípade že príjemcom je zahraničná osoba majúca sídlo alebo bydlisko v štáte s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, zrážka na zabezpečenie dane sa vykoná najviac v sadzbe dane stanovenej príslušnou zmluvou.
Upozornenie:
Postup uvedený v zákone od 1. januára 2006 sa na základe Usmernenia Ministerstva financií SR č. 48, ktoré bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2005, uplatňuje už aj v zdaňovacom období roku 2005.

25) V prílohe č. 1 dochádza novelizáciou k nasledovnej zmene:
- v odpisovej skupine 3 v položke 3-27 sa vypúšťajú slová „ z kódu 2213 KS len: televízne a káblové rozvody“ a nahrádzajú sa slovami „ 2213 KS – Diaľkové telekomunikačné siete a vedenia“.
- v odpisovej skupine 3 v položke 3-27 sa vypúšťajú slová „z kódu 2224 KS len: televízne a káblové rozvody“ a nahrádzajú sa slovami „z kódu 2224 KS - Miestne elektrické a telekomunikačné rozvody a vedenia“.


C) Zmena v zákone o dani z príjmov účinná k 1. máju 2006

Do § 13 ods. 2, ktorý ustanovuje príjmy oslobodené od dane z príjmu právnických osôb sa novelizáciou zákona k 1. januáru 2005 vložilo nové písmeno i) podľa ktorého budú od dane oslobodené, s účinnosťou od 1. mája 2006, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) ale len v prípade ak plynú zo zdrojov na území Slovenska (t.j. vypláca ich slovenská fyzická alebo právnická osoba) a príjemcom je právnická osoba majúca sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, pričom:
a)vyplácajúca slovenská fyzická alebo právnická osoba má do dňa výplaty príjmu počas obdobia najmenej 24 mesiacov nasledujúcich bezprostredne po sebe najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní príjemcu uvedeného príjmu, alebo
b)zahraničná prijímajúca právnická osoba má do dňa výplaty príjmu počas obdobia najmenej 24 mesiacov nasledujúcich bezprostredne po sebe najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej právnickej osoby, ktorá uvedený príjem vypláca, alebo
iná právnická osoba majúca sídlo v členskom štáte Európskej únie (t.j. aj na Slovensku) má do dňa výplaty príjmu počas obdobia najmenej 24 mesiacov nasledujúcich bezprostredne po sebe najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní slovenskej právnickej osoby, ktorá uvedený príjem vypláca a súčasne má najmenej 25 % priamy podiel na základnom imaní zahraničnej právnickej osoby, ktorý uvedený príjem prijíma.
Uvedené ustanovenie zákona, ktoré ako som už uviedol, nadobudne účinnosť až 1. mája 2006 sa tiež s účinnosťou od 1. mája 2006 doplňuje tak, že od dane budú oslobodené (v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok) aj:
- odplaty za poskytnuté práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu
- náhrady za použitie alebo za poskytnutie práva na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia t.j. nájomné