Želám tvojej kamarátke veľa síl a dúfam že sa uzdraví. Nemám chválabohu v rodine skúsenosti s podobným ochorením, ale ak by som mohla poradiť, moja mama prekonala infarkt. Bola už na tom dosť zle, keďže má choré srdiečko. Začali sme s ňou chodiť k homeopatickej lekárke a musím povedať, že jej veľmi pomohla homeopatická liečba. Pomohlo to aj môjmu známemu pri ochoreniach hrubého čreva. Takže ak by chcela mohla by to skúsiť. Možno že by jej pomohla pri liečbe. Viac poradiť bohužiaľ neviem.

V poslednom obodbi ma sokuje fakt, aky casty je vyskyt ochorenia stitnej zlazy. Bohuzial mam svoje skusenosti. Mama aj sestra bojuju s touto skrytou chorobou. Sestra sa v juni podrobila operacii. Mohla si vybrati liecbu jodom ako tvoja kamaratka alebo operaciu. Rozhodla sa pre radikalne riesenie. Dala si vyoperovat stitnu zlazu. Liecili ju v Lubochni. Su tam naslovo vzati odbornici. Mohla som sa o tom presvedcit na vlastnej kozi. Kedze tato choroba môze byt aj dedicna, dala som sa tam vysetrit aj ja. No a od toho dna som ich pacientkou aj ja. Bohuzial.
Tvojej kamaratke by som odporucala drzat sa pokynov lekarov. Lekari, ktori ju teraz maju na starosti vedia najlepsie, co potrebuje. Neviem sice kde sa tvoja kamaratka lieci ale ja som sa v spominanej liecebni stretla s velmi ustretovymi ludmi. Vedeli o com rozpravam, dokonca ma upozornili na niektore symptomy choroby, ktore by som nikdy nepripisovala tomuto ochoreniu. Stitna zlaza ovplyvnuje cinnost viacerych organov v nasom tele a preto ak prestane fungovat, treba tvorbu hormonov nahradit. A to, ze aky hormon, kolko a kedy, to vedia stanovit len lekari na zaklade odbornych vysetreni.
Prajem tvojej kamoske vela optimizmu a skore uzdravenie.

Ďakujem za odpovede, kamarátka má štítnu žľazu už tiež vyoperovanú - je z BA, kde ju tu presne operovali neviem, teraz je na Heydukovej ulici, myslím že sa to volá Ústav sv. Alžbety - a tým jódom jej majú zlikvidovať zvyšky žľazy, ktoré sa zrejme nepodarilo odstrániť pri operácii. Po operácii jej robili testy pri ktorých "sa zmestila" do akejsi normy, takže ju nemusia znovu operovať, ale sa to pokúšajú zlikvidovať tým jódom. Informácie ktoré dostáva sú, ak som dobre pochopila, veľmi stručné, a ona nie je typ, ktorý by sa vypytoval. Hormóny jej samozrejme nahrádzajú. Inak z toho, čo som pozisťovala na internete, má táto diagnóza veľmi vysokú úspešnosť liečby - takže hlavu hore Anitka - myslím si že optimizmus a viera v schopnosti vlastného organizmu niekedy dokážu zázraky, všetkým vám držím palce. Kamarátku už zajtra prepustia z nemocnice, môžem ju potom upozorniť na tvoju adresu, ak by sa chcela porozprávať? P.S. Do Ľubochne som chodila s cukrovkou - vždy tam bolo super, je fajn že sa to nezmenilo!
Ľuba

Moja mama bola operovaná na štítnu žľazu - vyoperovali jej to všetko - rakovinu. Sú tomu asi 3 roky.
Bola to vnútorná. Teda nebolo jej na krku nič vidieť. Ale operácia to bola hrozná. Mala to rozlezené až ku srdcu. Takže sa obávali komplikácii pri operácii. Tá sa dostavila, matku museli kriesiť na operačnom stole. Málom zomrela. Robili všetko čo sa dalo na jej záchranu. Pritom jej vybili asi 3 zuby. Operovali ju tiež v Ľubochni a bola veľmi spokojná s doktormi a aj s personálom. Sú tam naozaj odborníci.

Dodnes chodí do Ľubochne na kontroly a do smrti musí brať lieky. Ale dôležité je, že jej povedali, že sa nesmie absolutne rozčulovať, stresovať. Musí sa snažiť byť kľudná.
Dávať pozor na cholesterol a stravu celkom. Lebo tie lieky, ktoré berie, sú hormonálne a dosť z nich priberá. Takže pozor aj na váhu.

Aj ja keď sa hnevám na niečo, hneď mi povie,, veď sa tak nehnevaj a nerozčuluj, lebo ešte budeš mať problémy so štítnou zľazou,,.

Pozor na stres! Na to stále upozorňujú lekári. Ale v dnešnej dobe sa tomu asi vyhnúť nedá.

Ale inak je matka už celkom v pohode. Až na tie otravné lieky.

Ono to už ktosi múdry povedal: "Rozčuľovanie sa znamená ničiť si zdravie pre hlúposť druhých". Zrejme na tom čosi pravdy bude. Inak, čo si vymyslí život, to by asi nenapadlo žiadnemu scenáristovi - človek ktorý je vďačný ľudom čo mu vybili zuby! Mame prajem všetko dobré. Dodržiava aj nejakú diétu kvôli chorobe, nie kvôli "línii"? Alebo sú ešte nejaké iné veci, ktoré nemôže v porovnaní so zdravými?
Ľuba

No to máš pravdu. Bola dosť prekvapená, keď sa pozrela do zrkadla a chýbali jej zuby.

Neviem, o tom že by držala nejakú dietu kôli štítnej žľaze.
Ale snaží sa trošku obmedzovať nejaké jedlo kôli cholesterolu. Zakázal jej napríklad všetky tie margarínové masla. Že má jesť s mierou, ale normálne maslo. No, ale radšej sa jej spýtam. Ale myslím, že nie.

Keď odchádzala z nemocnice, to vieš, že to boli samé príkazy a zákazy, ale pár mesiacov ubehne a všetko sa dostane do starých koľají. Až na to, že berie lieky a niekedy je až moc unavená.

Inak nie. No ale musí sa snažiť zhodiť nejaké tie kilá, lebo jej povedal doktor, že ak bude mať veľkú nadváhu, bude si musieť platiť všetky vyšetrenia.
Lenže moja mama bola trošku pri sebe ešte predtým, ako ju operovali a ako začala papať tie lieky. Takže nepribrala až tak hrozne.
Ale musí schudúť pár kíl. Prachy sú prachy.

Ale môže všetko. Až na tie lieky je v pohode. Nikto, kto o tom nevie, alebo si nevšimne jazvu na krku, nevie o tom, že jej niečo je. Jedlo normálne. Chodí normálne.
Neboj, žije ako normálny zdraví človek.
Len občas vyšetrenia apod.


Práve som s ňou telefonovala :

Nemusí držať žiadnu diétu, jedlo môže všetko. Úplne všetko ako normálny človek.
Vyšetrenia má tak 1-2x do roka. Vyšetrujú či má všetko v poriadku, či jej lieky správne zaberajú. Už jej ich 2x menili. Tieto sú už dobré.
Skúšaju či jej všetky iné orgány fungujú normálne. Či má v poriadku krv a tak.

Inak povedala, že sa občas cíti dosť unavená, a občas jej kolíše tlak.

A že treba jesť veľa vecí, čo obsahujú vápnik. A prípadne si aj kúpiť v lekárni.
Lebo mame sa dosť stratil v tele a začala mať problémy s kosťami.
Takže musí užívať veľmi veľa vápnika.

Ale to že spôsobili aj tie prvé lieky čo dostala, že jej moc nepasovali.

Takže radšej treba vápnik užívať už teraz!!


Inak, že žije ako normálny človek. Už sa všetko ustálilo. Lieky má v pohode.
Môže všetko.
Že sa netreba ničoho báť. Že sa všetko dostane do normálnych koľají.

Nech všetko dobe dopadne.
Verím, že áno.

Ahoj

To ten lekár myslel vážne, že keď bude mať mama veľkú nadváhu, tak si bude musieť sama platiť vyšetrenia? Nie že by som to mame priala, ale celkom by sa mi pozdávalo, ak by museli pacienti, ktorí si preukázateľne sami zapríčiňujú svoje zdravotné problémy spolufinancovať svoju liečbu. I keď si to preukazovanie neviem v praxi predstaviť - obávam sa že by sme potom boli vydaní zdravotným poisťovniam napospas!!! Ale fakt, zatiaľ som nič také nepostrehla, že by u nás takéto postihovanie nedisciplinovaných pacientov fungovalo. Viem že napr. v Nemecku platili u zubných lekárov zľavy pre pacientov, ktorí chodia pravidelne na preventívne prehliadky. Starali sa - tie preventívne kontroly boli tuším gratis - a pri potrebe zákroku to mali tiež veľmi zvýhodnené! Rozumné nie? Lenže viete si predstaviť, že by si u nás museli fajčiari sami platiť liečbu svojej rakoviny hrtana, tuční ľudia liečbu kdejakých problémov v spojitosti s obezitou, rôzni dobrodruhovia liečbu úrazov, alkoholici by si financovali novú pečeň.... Asi by na tom najlepšie zarobili advokáti pri súdnych sporoch kvôli dokazovaniu príčiny ochorenia...
Každopádne je fajn, že je mama v pohode. Aj ona sa ešte po operácii podrobila tej jódoterapii?
Ľuba

Myslel to vážne. Ale mama priberá z tých liekov, tak že nejaký ten limit tam asi bude normálny. Len keby bola moc veľká obezita, tak by musela platiť všetky vyšetrenia.
Ale asi by fakt bolo taždé dokázať koľko pribrala z liekov a koľko z vlastnej stravy. Lebo inak moja mama je slabý jedák. Presne ako ja. K zasíteniu nám stačí veľmi málo.

A inak ona sa nepodrobila žiadnej jódoterapii. Nič také.

Len ma skutočne upozornila, že keď brala tie prvé lieky, že sa jej vápnik nedostal do kosti, ale do krvy a bola na tom dosť zle s kĺbmi. Nemohla chodiť skoro vôbec, dostala tú koksatrózu 2. stuňa. alebo ako sa to píše.

Takže doporučuje, hneď teraz začať užívať vápnik.

Ževraj sa to delí na : vnútornú zvýšenú a vonkajšiu zníženú štítnu zľazu

Mama mala vnútornú zvýšenú.
Ja tomu moc nerozumiem. Mame ju zobrali celú.
Dokonca asi pred rokom bola na vyšetrení a povedali jej, že to znova rastie-taký malý náznak, že asi.
A bola tam teraz znova a nič. Všetko v pohode. Tak ono sa netreba hneď znepokojovať, keď sú po operácii neni na 100% výsledky v poriadku.

Prípadne skúsim dať, ak budeš chcieť mobil na moju matku a prípadne sa môžu porozprávať.

Ahoj

Ďakujem, opýtam sa kamošky, ak by chcela, ozvem sa. Krásny deň a véééééééľa zdravia nám všetkým. Nevieš na základe akého predpisu by si to musela platiť sama? To aby sme si dávali bacha, veď - dámy - kedy ste boli naposledy na preventívnej prehliadke napr. prsníkov, u gynekológa... Ja som už aj zabudla, ako sa môj zubár volá! A potrebovala by som!!! )))
Ľuba

... ja som minule nabehla na preventívnu prehliadku ku mojej obvodnej lekárke a ona skoro spadla z nôh. Že čo tu taká mladá chodím na preventívne prehliadky, keď jej chodia na prevenciu iba starí. No neporazí vás? šak som sa prišla spýtať, že či náhodou nie som "chrobačná". A ona toto? Som sa jej opýtala, či to len vtedy je človek chorý, keď ho dačo bolí? No tak som mnou trochu pokecala a išla som domov - a ani lízatko som nedostala :-)
... no a teraz mám opuchnutú celú pravú časť líca, lebo mi zase štrajkuje jeden z mojich nešťastných zubov múdrosti, takže aj za zubárom sa zájdem pozrieť :-)
Ale moje odporúčanie je - využívajte preventívne prehliadky, veď sú zadarmo - a aspoň sa "ulejete" na jeden deň z práce :-)
Pekné "zdravé" dni prajem

LUBKA, úplne mi hovoríš zo srdca, ja som nebola u lekára /žiadneho/ od r.1989, možno mi už skartovali aj osobnú kartu. Mám už trochu pokročilý vek, takže prev.prehliadka na prsia, ženské vyšetrenia a pod. by som mala konečne absolvovať.Ale hovorím si pokiaľ ma nič netrápi...., ak začnem chodiť po lekároch potom si toho užijem až,až.Väčšinou sa liečim sama, také babské čaje, altrnatívna medicína, dokonca mám svata, ktorý je liečiteľ. Tvojej priateľke by som rada doporučila časopis Meduňka, je sice český , neviem odkiaľ si, ale u nás sa dostane bežne kúpiť. Je fantastický, všetky lieky môžu isť do...Hlavné motto všetkých problémov je psychická pohoda. Čo si budeme klamať pri našej práci je tej pohody veľmi málo. Ja keď nie som v pohode chodím do lesa /iba tak/ a tam sa to snažím rozdýchať, Dokonca tam mám svoj strom. Pane bože ale som sa zakecala. Prajem veľa zdravia a pohody

Tie skartované zdravotné karty by mohli prichádzať do úvahy aj u mňa, okrem nevyhnutných vyšetrení kvôli cukrovke, som chvalabohu už u iného lekára nebola ani nepamätám.Aj tie boľavé kríže sa pokúšam vždy riešiť vo vlastnej réžii - plávanie masáže... Len neviem či sa s tým chváliť, rozumné to asi nebude. No ale veď keď si prečítam príspevok vladan, ani sa sama sebe nečudujem. Som z BA a rozdýchavať sa chodím k Dunaju - to je neskutočná energia! A krása! (ale nie v meste - kúsok ďalej -popri ramenách)

Neviem, čo je niekde presne nejaký predpis alebo odkiaľ to ten doktor mal. Ale zistíme.
Aj to je možné, že chcel matku len strašiť, len aby zhodila.
Neviem.
Ale matka nie je tučná, len je taká okrúhla.

A na ten telefón sa spýtaj a nech si už pokecajú a utešia sa navzájom,v tom čo prežili. A čo a ako ďalej je potrebné pre zdravie.

A mimochodom koľko rokov má tá tvoja kamoška ?
Len tak.

Moja matka má 52 rokov.

43. Opýtam sa, len ju dnes prepúšťajú, tak nechcem otravovať, až poobede, keď bude doma Díky zatiaľ moc.

Panebože 43 mám aj ja.

Ja som chodila na prehliadky len príležitostne(keď som si spomenula), ale keď som mal 35 bola som v nemocnici na gyn. Bola tam jedna, žena ktorá nebola na prehliadke 8 rokov a tá si to teda tam "užila". Odvtedy chodím na prehliadky pravidelne ku všetkým lekárom.

Rosemary, prosím ťa a čo sa plašíš? Pokiaľ nemáš vážny dôvod pre obavy (dedičnosť, isté príznaky...), tak si jednoducho treba povedať, že TY jednoducho budeš zdravá . Inak si zbytočnými obavami čosi môžeš privolať! Nie že by som bola poverčivá, ale negatívne myšlienky podľa mňa môžu poškodiť. Myslím že to už aj kdesi skúmali, a optimisti mali väčšie šance. Napr. moja babka zomrela na pomotané červá. Operovali ju včas, v podstate žiadna katastrofálna diagnóza, ani extra stará nebola a jednoducho si zomrela. Lekár to mame povedal na rovinu - jej sa už nechcelo žiť. Takže úsmev, teš sa z maličkostí, užívaj si to, že si tu a že si v podstate v pohode. Vieš, všetko je relatívne - nechcela som takto do podrobností, ale keď už sme túto tému načali... Možno to bude choro znieť, ale ja som vďačná za svoju cukrovku a za synovu leukémiu - vysvetlím: Keď mi zistili v 22 rokoch cukrovku, tak ma kamoška strašne ľutovala, bedákala nado mnou, ruky zalamovala... Dnes som po ďalších 22 rokoch stále tu a relatívne v pohode, ona zomrela veľmi mladá v priebehu 1 roka na rakovinu -čosi v bruchu. Hovorím: "zlatá moja cukrovka". Syn mal 12 keď mu diagnostikovali leukémiu. Hrozné dačo, neprajem nikomu, mnohé detičky neprežili. Synovi tiež nedávali veľa nádeje... Neviem čomu vďačiť - osudu? hlavne ale zázračným lekárom a takisto superzlatým sestričkám na detskej onkológii! Dnes je tu, už skoro 8 rokov je OK, dokonca sa mu podarilo prepracovať sa na VŠ. A prečo zlatá leukémia? Keďže mal problémy s dochádzkou do riadnej školy, chodil do školy pre telesne postihnuté deti a tam som si to uvedomovala pri každej návšteve školy: tieto detičky sa so svojim postihnutím budú trápiť celý život, on sa vyliečil a ak sa dačo zlé neprihodí, je v pohode... A niektoré tie prípady boli ozaj hrozné. A neverila by si, ako sa dokázali zabávať. Jednoducho berú svoj postih ako fakt s ktorým musia proste žiť, ako najlepšie dokážu. Takže úsmev na tvár a hor sa do práce Určite má každý svoje problémy s ktorými sa musí vysporiadať, ale vymýšľať si, že čo keby aj ja... JE BLBOSŤ

Lubka úplne mi chodí mráz po tele, keď to čítam, ale môžem Ti potvrdiť, že naozaj choroba v rodine akoby všetkých posilnila. Ja mám zasa synovca tri roky na vozíčku. Kedysi bol zdraví, ako ryba, posledný deň prázdnin skočil do vody a od tej doby nič. V jeho prítomnosti si vždy uvedomujem aký dar je zdravé dieťa. Nič to nenahradí. Ale on je moje slniečko. Rozdáva všetkým energiu, v jeho prítomnosti sú všetci šťastní. Asi by si mal každý hrábnuť až na dno, aby vedel ako je to, keď je dobre.Moje deti, keď sa mu to stalo sa dlho nevedeli stým vyrovnať,lebo sú jeho rovesníci. Teraz, keď ich upozorňujem, ako sa majú chovať, ako treba jazdiť na aute, vedia o čom to je a neberú to iba ako večné pripomienky rodičov.

Rosemary, vieš, priznám sa ti, ja som vlastne skalopevne presvedčená, že medicína ide tak dopredu, že sa ešte dožijem vyliečenia. A keď trochu sleduješ rôzne články o tom, čo všetko už vymysleli, a vymýšľajú s rastom nových tkanív a nervov a čo ja viem akých orgánov ešte - určite niečo vymyslia aj pre tvojho synovca. Ako ekonómovia vieme svoje: Pre tých čo to vymýšľajú je to kšeft - a vieš predsa čo všetko sú ľudia schopní kvôli zisku urobiť a ešte im ide o prestíž, o Nobelove ceny...- no a v tomto prípade je to prospešné všetkým
Ľuba

My mu to tiež stále hovoríme, dokonca v Amerike sa už takéto operácie aj uskutočnili, ale by si neverila, aké výhody si on dokázal z toho vytvoriť. Niekedy mu človek až závidí bezprostrednosť. Tento rok sme ho presvedčili, aby sa prihlásil na vysokú školu. Času má dosť, a keď sa postaví na nohy, bude mať vzdelanie ako vyšité.