... na doplnenie mozaiky ... (vybraté z článku v Šarme)
... Ako to vyzeralo v našich nemocniciach po vyhlásení núdzového stavu koncom minulého týždňa a cez víkend? ...
„Všetci sa chcú vrátiť. Milujú svoju prácu aj túto kliniku a majú podobné morálne hodnoty ako tí, ktorí tu ostali,“ zdvihol hlavu od šitia MUDr. Jozef Babala z chirurgickej kliniky Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. Voči 17 svojim kolegom, ktorí nenastúpili koncom minulého týždňa do práce, nevraživosť necítil: „Vážim si ich, som s nimi na jednej lodi. Podporujem ich práve tým, že som ostal v práci, aby oni mohli bojovať proti arogancii štátu a dehonestácii lekárov. Nechcem totiž dopustiť, aby sa pri nejakej tragédii, katastrofe, keby niekto, nebodaj, zomrel, na ich hlavu zosypala ťažká kritika a odsúdenie.“ Priznal však, že stav, keď chirurgov zaskakujú s vypätím síl na ich oddelení lekári z urológie či ortopédie, ktorí sú – doplomaticky povedané – zvyknutí na riešenie iných diagnóz, sa dá utiahnuť len pár dní.
((Tak to by ma zaujímalo, ako sa na oddelení dohodli, kto dá výpoveď a kto ostane zachraňovať česť štrajkujúcich lekárov (prípadne aj životy pacientov) na tej „jednej lodi“ – žeby losovali...?))
Svoje profesionálne aj ľudské peklo si prežila v posledných dňoch aj MUDr. Daniela Sejnová, primárka detskej onkológie na Kramároch. Z 22 lekárov tu totiž podalo výpoveď 12 a hoci sa snažila vypracovať krízový plán tak, aby deti dostali to, čo potrebujú, prišlo aj na slzy a bezsenné noci. „Všetci sme pod obrovským tlakom. Aj tí, čo ostali, veď máme na oddelení 40 detí, čo je o 10 viac, ako je norma, ale aj tí, ktorí bojujú za svoje požiadavky,“ povedala nám v piatok. „Keby vypadli z dôvodu vyčerpania niektorí neštrajkujúci lekári, oddelenie by skolabovalo. Som preto vďačná za to, že do práce nastúpili niektorí zo štrajkujúcich.“ Doktorka Sejnová s požiadavkami lekárov v zásade súhlasila, pretože podľa nej je nástupný plat lekára 580 eur hanba tohto štátu. „Mali by dostávať viac, ale primerane. Ja by som mala podľa pôvodného návrhu z LOZ so všetkými príplatkami dostávať štyri a pol tisíca? Pálili by ma vo vrecku,“ hovorí. „Treba urobiť poriadok s celým systémom, hlavne s poisťovňami. Načo mi bude vysoký plat, keď nebudeme mať na základné lieky pre deti? Nie sme hyeny,“ dodáva ticho doktorka Sejnová, ktorej oddelenie funguje vďaka sponzorom, pretože platby z poisťovní nedokážu pokryť liečbu detí. V pondelok ráno nám s úľavou v hlase oznámila, že k deťom sa vrátili všetci onkológovia.
((Klobúk dole! Vďakabohu za lekárov, ako táto pani primárka!))
„Tehotné ženy sa o seba a svoje deti báť nemusia!“ upokojoval koncom minulého týždňa situáciu primár gynekologického a pôrodníckeho oddelenia nemocnice v Trstenej Marián Tholt. V oblasti, kde sa narodí najviac detí v strednej Európe, lekári trvali na výpovedi do poslednej možnej chvíle. (...) Primár a celý jeho tím ako jediný lekársky kolektív nestiahli svoje výpovede ani posledný možný deň, tridsiateho novembra. Budú ženy z okresov Tvrdošín, Námestovo a troch horských dedín z regiónu Liptova rodiť až v Ružomberku či Martine? „Porodia tak ako doteraz. U nás! Výpoveď nikto z nás nestiahol, no rešpektujeme zákon – na základe dnes nám uloženej pracovnej povinnosti sme do roboty nastúpili. Tehotné ženy sa o svoje zdravie a zdravie svojich detí báť nemusia,“ zaháňa nejasnosti.
((Aj takto sa to dalo? Nebolo treba ochorieť??? ... Toto ma veľmi potešilo, lebo tohto pána doktora poznám osobne a nevedela som si predstaviť, že by nechal v štichu nevinný „nový život“ na Orave, veď ich oddelenie sa naozaj hrdí tým, že sa tam narodí najviac detí dokonca nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe, ako som sa teraz dozvedela... Len čo na to pán Kollár? Aby im – vlastne ako štrajkokazom – nenaparil mastné pokuty, že im ani zvýšenie platu nepomôže...))
Hornooravská nemocnica s poliklinikou v Trstenej získala tri ocenenia ministretsva zdravotníctva a vďaka bezpečným zdravotným službám sa s pacientom nikdy nemusela súdiť. Teraz sa však dostala na prvé stránky novín. Pritom je jasné, že primára Tholta jeho práca napĺňa. Prečo potom so svojimi lekármi zotrváva na výpovedi? „Už nevládzeme! Do včera sme mali takmer 1040 pôrodov, popri tom ročne urobíme 900 operácií. Je nás tu 7 lekárov, z toho 2 dôchodkyne. Za mesiac majú aj 12 služieb, bez náhradného voľna.“ (.......)
Doktor s 20-ročnou praxou a 2 atestáciami u neho zarobí mesačne 930 eur. Na ďalších 300 eur Oravčania nepristúpili, čím si pobúrili veľkú časť verejnosti. Mnohí ľudia totiž z 300 eur musia vyžiť celý mesiac. „Akých 300 eur?! Ide o zavádzanie a klamstvo – môj lekár by si v konečnom dôsledku prilepšil sumou 90 eur! Nie je to málo, ale zabudnime na reči o zvyšovaní platov vládou,“ hovorí dr. Tholt. „Zmeňme systém platieb. Keď zákonom dosiahneme, aby poisťovne nemohli vytvárať zisk, peniaze poprúdia nielen lekárom, ale celému zdravotníctvu! Bežne sa totiž stáva, že za zákrok, ktorý stojí 3 eurá, nám preplatia len 1 euro a 2 si nechajú!“ Tretina žien, ktoré k nemu prichádzajú, nie sú z okresu Tvrdošín. „Máme limit 180 operácií, ale zdravie si nevyberá. Tak ich urobíme 210 – 30 zákrokov nám poisťovňa nepreplatí. Čím viac robíme, tým viac sa zadlžujeme. Ak Anička zo Suchej Hory porodí v Trstenej, dostaneme 350 eur. No ak sa tá istá žena vyberie porodiť do Košíc či Bratislavy, poisťovňa nemocnici zaplatí 550 eur? Za ten istý, normálne prebiehajúci pôrod jej pridelia o 200 eur viac! Toto je pritom opäť schválené zákonom!“ dodáva energický pán primár. A poisťovne, ktoré sa bezpracne dostanú k miliónom eur? Aj oravských lekárov rozlaďuje, keď vidia, v akých honosných budovách sedia ich manažéri.
((Tak to je naozaj choré... a jednoducho nedokážem pochopiť, aké múdre hlavy navrhli a schválili takýto zákon... Zrejme toto by mala vyriešiť tá „platba za diagnózu“, či?))
V Košickej univerzitnej nemocnici lekári prijali ponuku vedenia na paušálne zvýšenie platov o 300 eur a pár dní pred koncom výpovednej lehoty stiahli takmer všetky výpovede. V Prešove však mnohí bojovali ďalej a takmer 70 lekárov v čase vyhlásenia núdzového stavu „náhle“ ochorelo. Deň pred víkendom ostalo doma až 118 lekárov. ((To boli zrejme tí najpravovernejší, najlekárovitejší, najkollárovskejší...)) Najviac lekárov vo výpovedi mala Klinika anestézie a intenzívnej medicíny. Takmer zo 100 lekárov nedali výpoveď len štyria. Do práce ich 1. decembra nastúpilo 10. Bežne ich však slúži 28.
(Uveďte ma, prosím, na pravú mieru – 28 lekárov denne v službe na jednom oddelení? To každý pacient má jedného „svojho“ lekára??? Koľko pacientov majú na takom oddelení či klinike?)
Celkom iná situácia bola v nemocnici v Starej Ľubovni, kde výnimočný stav nevyhlásili. Výpovede síce podalo 18 zo 60 lekárov, no tí ich stiahli ešte v októbri. „Bolo to skôr zo solidarity s kolegami, no potom pochopili, že túto malú nemocnicu si nemôžu potopiť sami. Financovatelia zdravotnej starostlivosti veľkú nemocnicu podržia, no ak by sme my nefungovali mesiac, povedia, že tu nemusíme byť vôbec,“ vysvetľuje riaditeľ Peter Bizovský. Okrem riadenia nemocnice každý týždeň chodí aj do služieb na gynekologickom oddelení, chápe teda lekárov, no musí sa správať i manažérsky. „U nás je priemerný plat lekára bez služieb 1056 eur. Zarobia i viac, no je za tým okolo 300 odslúžených hodín, teda takmer dvojnásobok toho, čo určuje zákonník práce. Aby toľko robiť nemuseli, museli by sme prijať ďalších lekárov, no tých nemáme ako zaplatiť. My totiž nemôžeme žiť na dlh ako štátne nemocnice,“ pripomína.
((A ako to, že vôbec nejaké nemocnice môžu žiť na dlh? Asi som veľmi naivná, keď si myslím, že to sa „ekonomicky“ nedá, aspoň nie donekonečna...))