Ded.konanie po matke a po otcovi, to su dve samostatne ded.konania.
Aj nesvojpravny surodenec ma narok na dedicstvo v rovnakom pomere,ako ostatni dvaja surodenci.
Ale na ded.konani ho musi zastupovat bud opatrovnik,alebo moze sud urcit zakonneho zastupcu.
/pri urcovani zak.zastupcu nesmie dojst ku strete zaujomov/
Ked bude ded.vysporiadane,mozete ciastku od nesvojpravneho surodenca odkupit a napr.peniaze z predaja sa mozu pouzit na dalsie zabezpecenie opatery choreho surodenca.
Ale to sa musi riesit iba cez sud,opatrovnik nema narok sam rozhodovat o predaji majetku zverenej osoby.

Dedenie zo zakona /po nesvojpravnom surodencovi/
DEDENIE ZO ZÁKONA
§ 473
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
§ 474
(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
§ 475
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
§ 475a
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Dedičskou dohodou môžete aj teraz previesť na vás viac majetku a zároveň sa zaviazať, že mu vyplatíte do určitej doby hotovosť. S dedičskou dohodou však musia súhlasiť všetky strany, teda aj ten, kto bude zastupovať brata (ústav). Po bratovi budete dediť asi vy súrodeni, ústav vyúčtuje jeho majetok.

Po skončení dedičského konania musí toto konanie schváliť súd. Ak by brat zomrel, dedia po ňom jeho súrodenci, ak by tí nežili tak ich deti... Teda, po nesvojprávnom sa dedí tak isto, ako po každom inom.

úkon zákonného zástupcu (pravdepodobne ústav) schvaľuje súd. Musí byť v prospech nesvojprávneho. Je možné aj v dedičskom konaní uzavrieť dohodu, že nadobudnete aj podiel nesvojprávneho súrodenca, ktorému vyplatíte jeho podiel v peniazoch (pre tento účel by som asi dal zhotoviť znalecký posudok, nakoľko súd musí posúdiť, či je odplata reálna). Výhodou je, že nemusíte následne uzatvárať kúpnu zmluvu, ktorú by musel opätovne svhvaľovať súd, plus by ste museli platiť kolky, prípadne za vypracovanie zmluvy.