Ku mne sa dostal takýto názor:
keď sa Rakúšanovi stane nejaká porucha v domácnosti, na aute, kdekoľvek, zavolá si opravára aj keď je to maličkosť. Takže Rakúšan dá zarobiť opravárovi, ktorý si následne môže kúpiť viac vecí a obchod (zároveň aj konzum) sa roztáča, dane tečú, v obehu je viac peňazí, ktoré sa prerozdeľujú aj v podobe miezd.

Slovák - čo môže, to si opraví sám, zákony sa rýchlo menia, aj preto ľudia šetria, v obehu je málo peňazí. Pokazí sa mi napr. zámok na dverách, opravím si to sám, nedám zarobiť opravárovi, ktorý by peniaze minul v obchode a odtiaľ sa nejakým procesom vrátili ku mne vo forme zvýšenej mzdy.

Okrem toho im sami nosíme peniaze do krku.
"Společný trh hlavně Rakousku silně pomohl, protože dnes může bez velkých celních a měnových problémů snadno své zboží vyvážet k sousedům. Otevření hranic podle komisařů Evropské unie přináší Rakousku ročně úspory ve výši 4,2 miliard eur. A přímé investice Rakouska do zahraničí jsou díky tomu čtrnáctkrát vyšší, než tomu bylo v roce 1995, a opačně přímé investice do Rakouska jsou osmkrát vyšší. Od té doby patří malé osmimilionové Rakousko mezi exportní jedničky."
http://www.rozhlas.cz/cro6/komentare/_zprava/1005054

Mnooo, okrem toho análneho "keksu" som tu žiadnu takú otázku či "zvedavosť" nečítal, aby to malo byť dôvodom pre nejakú ostýchavosť, či?

Dalo by sa uvažovať aj takto: Rakúšan zarobí 1500€,pretože firma odvádza dane Rakúsku za výrobky, ktoré ostanú aj v Rakúsku (zisk je aj v Rakúsku), preto si Rakúšan môže kúpiť auto a zaplatiť benzín na pumpe (možno aj nemeckej), ktoré však dane odvádza opäť Rakúsku (a nemajú takú vysokú spotrebnú daň z palív).
Slovák zarobí 500€, pretože firma neodvádza dane Slovensku (má predsa daňové úľavy - teda štát dostane veľké guľové) za výrobky, ktoré neostanú na Slovensku (zisk je v krajine exportu - nie na Slovensku), preto si Slovák nemôže tak skoro kúpiť auto (ak kúpi, tak z kúpy auta z jeho peňazí ide zisk inde), natankuje benzín na pumpe, ktorá nie je slovenská - teda zisk z predaja benzínu ide inde, štátu idú len spotrebné dane (vysoké).
Marža je rovnaká, lenže v Rakúsku ostáva doma, na Slovensku ide preč do zahraničia.
Jediné, čo si plnia v prospech štátu, kde sídlia sú odvody - lenže v Rakúsku ich odvedú z 1500€ a na Slovensku z 500€ - pritom vyrobia rovnaký výrobok s rovnakou hodnotou - len cena práce je iná - na Slovensku je 3x nižšia - produktivita je však 3x vyššia na Slovensku.

Suma sumárum: Rakúsko si to môže dovoliť, predáva svoje svojim, zisk je ich, Slovensko predáva cudzie svojim, zisk nie je celkom náš.

...takže v skutočnosti je to ešte horšie ......

Vie mi niekto povedat, co je vnutri tuzkovej baterie? A ci je to nebezpecne,ak sa to dostane do styku s pokozkou?
/vybuchla mi bateria v nabijacke, zostala len kopa cierneho mastneho prachu.../

Nabíjacie články

NiCd (Nickel Cadmium) – je to najstaršia a v súčasnosti najmenej používaná technológia. Takéto batérie nemajú tzv. pamäťový efekt (Memory Effect) a dochádza k strate pamäti. NiCd batérie majú tiež komplikované chemické zloženie, pretože obsahujú ťažké kovy, ktoré nemôžu byť uskladnené na skládkach.
NiMH (Nickel Metal Hydride) - sú menej náchylné k tzv. strate pamäti (Memory Effect) a majú omnoho lepší pomer výkonu k hmotnosti než NiCd. Tieto sú běžne používané.
Li-ion (Lithiovy Ion) - Tieto sa stávajú dominantnou technológiou, za čo môžeme ďakovať pomeru jeho výkonu k hmotnosti. Je to dôležité pri mobilných zariadeniach, kde sa dnes súperi medzi výrobcami vo veľkosti a hmotnosti. Li-ion batéria nepodlieha tzv. strate pamäti. Tieto batérie majú tendenciu rýchlejšie sa vybiť pri konci ich životnosti. V tomto prípade je potrebné batériu vymeniť.

...atď

http://www.separujodpad.sk/index.php...html?showall=1

Zdravie ???......ani nie , teda myslím si .......hádam stačí poriadne umyť si ruky po manipulácii ...

sú dva druhy tuškových batérií z hľadiska konštrukcie jednorázové,tzv suchý článok (spravidla salmiak a pre laika niečo ako uhlíková tyčka) tieto majú životnosť do vybitia, dajú sa trocha obživiť ale to je zanedbateľné tieto kedysi neboli považované za nebezpečné ani nejak extra neškodia pokožke.
iná kategória je nabíjateľné akumulátory spravidla na báze nikel-chróm (kadmium) a hydroxid draselný (zásada)a ten sám osebe je žieravina, takže treba neutralizovať (kyselinou) v domácnosti sa vyskytuje kyselina octová(ocot) alebo kyselina citrónová(citrodeko) a potom oplach vo vode.

dakujem vam
Tie baterky som si hodila do vyhladavaca http://www.battery-capacity-tester.c...avy%20Duty/220

Kupovala som ich cez eshop s elektronikou,ako dobijatelne. Ale ako tak zistujem, tak mam pocit, ze nabijatelne nie su!!!! Ak sa v tom vyznate, tak mi prosim potvrdte,alebo vyvratte...

http://cs.wikipedia.org/wiki/Nikl-ka...kumul%C3%A1tor
http://cs.wikipedia.org/wiki/Nikl-me...kumul%C3%A1tor

1. obyčajné tužkové batérie majú vyznačené menovité napätie 1,5 V
2. nabíjacie tužkové batérie majú vyznačené menovité napätie 1,2 V

>arizona: toto nie sú nabíjacie batérie - nabíjacie majú na obale označenie Rechargeable

Našla som ešte niečo užitočné. http://www.zive.sk/ako-sa-spravne-st...9/default.aspx
Pozri si, kedy môže aj nabíjateľná batéria vybuchnúť.

Spôsob nabíjania lítiových batérií je iný, ako nabíjanie Nikel kadmiových a Nikel metal hydridných. Hlavným rozdielom je, že lítiové batérie sa nabíjajú výrazne pomalšie. Ak by sa do batérie „pustilo“ viac ako približne 4,2V na jeden článok, spôsobilo by to trvalé poškodenie batérie, prípadne v extrémnych prípadoch až výbuch batérie. Energia potrebná na nabitie batérie je približne 1,2-1,5 násobok uvádzanej kapacity. Ni-Cd a Ni-MH batérie môžeme nabíjať oveľa rýchlejšie, bežne stačí na nabitie 1 hodina a menej.

K strate pamäti môže dochádzať u človeka a nie u baterky.

Zase asi nejaký blbec preložil cudzojazyčný článok, bez toho aby mu aspoň trochu rozumel.

tak napis aky je spravny preklad, aby sme taketo "blbosti" nesirili dalej

=> anonym222: veľmi, veľmi pochybujem, či by si ty sám vedel vysvetliť ten "pamäťový efekt" - či vôbec tomu aj rozumieš. Takže nie my píšeme "blbosti" - skôr ty tu tliachaš blbosti.

V tom odkaze, čo som pripla vyššie, http://www.zive.sk/ako-sa-spravne-st...9/default.aspx je zaujímavá debata, ktorú som si prečítate celú, niečo som aj pochopila. Môj muž sa vyzná, nielen preto, že má elektro vzdelanie. Dnes sme to spolu čítali a presne mi povedal, akú máme nabíjačku, že v nej môžeme nabíjať len NiCd batérie, akú máme nabíjaciu stanicu na pevnú linku, aké máme v telefóne pevnej linky AAA batérie NiMH, aj o nabíjaní a vybíjaní batérií v mobiloch a notebookoch. Oplatí sa prečítať. Ja mám batériu na málo používanom mobile už vyše 10 rokov a ešte má dobrú výdrž na jedno dobitie, je made in Europe, typ Li-Ion. Mne sa tento mobil vypne sám, keď je batéria slabá.

mam otazku (mozno blbu, ale uz velmi davno ma to zaujima): preco sa pribalove letaky v liekoch skladaju tak "divne", ze ich iba s velkou namahou po rozlozeni poskladam do povodnej formy? Je to nejak predpisane? Preco ich proste neposkladaju postupom: na polovicu, tu polovicu na dalsiu polovicu atd.?

Už dlho, dlho som sa tak nepobavil, keď som v tejto téme čítal o strate pamäti u akumulátorov.

U akumulátorov sa hovorí o pamäťovom efekte, ktorý spôsobuje to, že ak sa nie úplne vybitá baterka opäť nabíja, tak sa nenabije na svoju maximálnu kapacitu. Potlačiť tento efekt sa dá vraj tým, že sa baterka pred opätovným nabitím najskôr úplne vybije. Takto fungovali aj niektoré, podľa môjho názoru nekvalitné nabíjačky.

Problém tzv. pamäťového efektu tkvie v tom, že vybíjanie a nabíjanie nie celkom vybitej baterky sa deje po rôznych V-A charakteristikách. Nabíjačky, ktoré riadia nabíjanie iba podľa veľkosti napätia akumulátora nemôžu takýto akumulátor nabiť správne. Buď ho nedobijú, alebo ho prebijú. Preto si títo výrobcovia nabíjačiek vymysleli tzv. "Pamäťový efekt akumulátorov". Už minimálne 15 rokov, možno aj viac však existujú na trhu nabíjačky, ktoré riadia proces nabíjania podľa gradientu napätia a nie iba podľa jeho hodnoty, a preto tieto nabíjačky dokážu kvalitne nabiť aj nevybitú baterku. Tieto nabíjačky pamäťový efekt nepoznajú.
Takže ja tvrdím, že pamäťový efekt u akumulátorov v skutočnosti neexistuje, ale si ho iba vymysleli výrobcovia nekvalitných nabíjačiek.

...veď žiaden problém ...

Vezmi si papier adekvátnej veľkosti príbalového letáčika a poskladaj tým svojim postupom ...
Potom skús narvať do krabičky ...samozrejme aj s liekom ...

Tvoje prečo rýchlo dostane odpoveď ...