Dievčatá ( pekne som nás 17-tky nazvala

), už sa nehádajme. Zadávateľka témy má pravdu. Naozaj by s deťmi počas silných mrazov nemali chodiť von - teda na prechádzky, lebo tam sa organizmus moc nezahrieva - pretože sa chodí dosť pomaly. Ale vyšantiť sa na školský dvor - to deťom iba pomôže, pretože po odchode domov, sa možno už vonku nedostanú. A niekoľko zaspomínaní : - Sople som radšej utrela, ako som ich mala vidieť pod nosom a počúvať ako ich smŕkajú do seba.- Deti, ktoré nedobehli na WC,očistila p. upratovačka mala to v náplni práce ( vtedy,keď som robila ja v MŠ)- Žiadna sranda čo sa bezpečia týka, to nebola, starať sa o to "Naše, Vaše najcennejšie"- Nenávidela som, ak niektorá kolegyňa nútila piť, alebo jesť deti niečo, čo vyslovene nechceli a naťahovalo ich z toho, ale stávalo sa.- Nenávidela som, ak rodič neupozornil na rôzne skryté choroby dieťaťa - dodnes mám na ukazováku pravej ruky, stopy po hryzení dieťaťom, lebo v strese nebolo v MŠ nikoho, kto by podal varechu a jazyk bolo treba držať, aby nezapadol a dieťa sa neudusilo do príchodu záchranky.( U toho istého dieťaťa sa mi to stalo 3x z ničoho nič spadlo na zem, jazyk zapadol, zmodralo ..... a .... nechcite to prežiť, nie kvôli iným, kvoli vlastnému svedomiu, keby sa to najhoršie stalo Vám )- Aj to sa stalo, že veru deti išli von bez čiapky a niekto si to ani nevšimol !- Aj to sa stalo, že po návšteve kina keď som rátala, či mi niekto nechýba - mala som dieťa nazvyš !!!! z inej MŠ- Aj to sa stalo, že dvaja súrodenci u mňa spali, lebo doma akosi nikomu nechýbali a neboli to deti neprispôsobivých občanov.- Aj to sa stalo, že jedno dievčatko ma nemalo rado, hoci som mu nikdy ani slovom neublížila. ( dnes chodíme spolu na plesy

) - Aj to sa stalo, že môj veľký obľúbenec ma dnes nepozná.- Aj to sa stalo, že dodnes ma zdravia skoro všetky deti a aj ich rodičia a máme veľmi pekný vzťah. Deti dnes pracujú na úradoch, v službách, nemocniciach a keď si ich chcem uctiť - predsa sú už dospeláci a samé majú deti - a vykám im, chcú aby som ich naďalej ako za starých čias, oslovovala menom. Nebola som ideálna učiteľka, ale práca s deťmi ma bavila, dnes by som veľa vecí riešila menej prísne, ale chyby čo sme urobili sa spätne napraviť nedajú. Dúfam len, že niekde nežije dieťa, ktoré má na mňa zlé spomienky ,ktoré by mi povedalo, že som mu ublížila a bola som na neho zlá. To by ma mrzela oveľa, oveľa viac ako napr. pokuta za neodovzdané DP- lebo ak budem takto robiť - nerobiť ďalej, ľahko sa to stane. Tvorivú prácu s deťmi som vymenila za prácu účtovníčky. Hmmm.