Vo všeobecnosti platí, že je to možné, dokonca aj z pozície poškodeného. Neviem však konkrétne, o čo sa jedná, ale spravidla platí, že v prípade, ak má osoba v trestnom konaní postavenie poškodeného, má právo nazerať do spisov s výnimkou vybraných častí spisu (zápisnica o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta), robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Toto právo môže orgán činný v trestnom konaní odmietnuť zo závažných dôvodov, ktoré by mohli zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania.
Ak osoba v trestnom konaní nemá postavenie poškodeného, môže uvedené oprávnenia vykonávať iba so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní; zároveň musí byť nazeranie do spisu potrebné na uplatnenie jej práv. Toto ustanovenie predpokladá, že informácie získané zo spisu budú použité pre uplatnenie práv zákonným spôsobom, napríklad za účelom podania opravného prostriedku v trestnom konaní.
Kópie svedeckých výpovedí je možné predložiť ako dôkazný prostriedok v inom súdnom konaní, a to aj bez upovedomenia osoby, ktorá svedeckú výpoveď podala. V takomto prípade sa však bude jednať o listinný dôkaz (protokol, v ktorom je svedecká výpoveď zaznamenaná, je verejnou listinou) a preto súd môže rozhodnúť o ďalšom výsluchu takéhoto svedka, aby bola zachovaná bezprostrednosť dokazovania a aby takémuto svedkovi účastníci konania mohli klásť doplňujúce otázky.