sito
Pán Šmelík chváli svoje perie, hrá do svojej bránky, má s toho zisk.
Prestupové teplo bolo, je a bude, nemerateľné. No, nie je to také dramatické, ako sa to tvrdí. Teploty v miestnostiach nie sú až také rozdielne. Ak sú zaznamenané, namerané jednotky, ks, rovnomerné prestupy tepla sú minimálne, zanedbateľné. Ale aj to sa dá v spôsobe rozpočítania poriešiť.
Každý dom má svoje špecifiká, ktoré treba pri rozpočítaní dodaného tepla na jednotlivé miestnosti, byty brať do úvahy. Spôsob rozdelenia nákladov by mal v prvom rade zabezpečiť, aby bolo teplo odoberané efektívne. Teda, aby každý byt bol dostatočne vykurovaný radiátormi v byte a zároveň nebolo s teplom v byte plytvané . Ak niektorý byt nedodržuje spôsob rozpočítania dodaného tepla, dôsledky by mal znášať ten byt a nie ostatné byty. To si môžu dohodnúť v každom dome, ale nemusia.
Výrobcovia tepla sú chránení, musia prežiť v blahobyte, inak by ľudia v bytových domoch pomrzli.
Ak sú vedľa seba dva rovnaké domy, jeden pomerové meranie, zvislí rozvod tepla a druhy určené meradlá, vodorovný rozvod tepla sú na tom rovnako. Teplo je do domu dodávané ako voda, nie plyn, elektrina na tie má každý byt fakturačné meradlo, ktoré je vlastníctvom dodávateľa. Každý bytový dom, ak je napojený na dodávateľa tepla má na päte domu fakturačný merač, ktorý je majetkom dodávateľa. Za týmto meračom je už vec vlastníkov ako sa zariadia, môžu pomerovo merať, ale nemusia, nie je to povinnosť zo zákona.
Pri pomerovom meraní sa získajú čísla, ktoré prepočítaním na základe iných vecí pôsobiacich v dome pri dodávke tepla do jednotlivých bytov dostanú konečný stav jednotiek na základe ktorých sa rozdelia náklady. Prípadne sa skombinuje rozdelenie nákladov s iným spôsobom rozdelenia, ktorý zníži rozdiely v nákladoch na jednotlivé byty.
Pri určených meradlách a vodorovnom rozvode tepla má každý byt svoje meradlo, ktoré vyjadruje spotrebu v kWh. V kWh je vyjadrená aj spotreba na fakturačnom merači. Distribúciou tepla od fakturačného merača po určené meradlá bytov dochádza k stratám. Vzniká rozdiel ako pri dodávke vody. A to si musí vyriešiť dom, vlastníci ako, či koeficientom rozdielu, alebo iným spôsobom sa tieto rozdiely v kWh uhradia. A určené meradlá vôbec neodstránia prestupy tepla v dome medzi bytmi, ani vodorovné rozvody. Len pod dojmom , že každý byt má svoje meradlo, teda platí si len svoje sa o tom nehovorí, teda ani nerieši.
Ešte dlho nebudú v bytoch fakturačné merače tepla, skôr by som povedal, že nebudú vôbec. Bolo by to nespravodlivé.
Sito, však Šmelík to tiež píše na str.4:
Množstvo tepla spotrebované v byte sa nedá merať meračmi tepla. Merače tepla nemerajú skutočnú spotrebu tepla v bytoch, merajú len spotrebu tepla dodaného cez vykurovacie telesá. Túto čiastočnú spotrebu je možné použiť na rozpočítanie nákladov na vykurovanie, avšak nie v absolútnej hodnote. Pri takomto použití meračov tepla nameraná spotreba nie je spotrebou v GJ, ale spotrebou v pomerných jednotkách – dielikoch! Tak isto, ako pri pomerových rozdeľovačoch, metodika rozpočítania musí zabezpečiť, aby aj pri nulovom počte dielikov bola úhrada adekvátna spotrebe tepla, teda aj odberu tepla cez steny a udržiavaniu „základnej“ teploty. Bytové merače tepla sú teda funkčne tiež len pomerovými rozdeľovačmi, napriek tomu, že ako určené meradlá podliehajú pravidelnému overovaniu. Rozpočítanie nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel – bytových meračov tepla by sa malo vykonávať podľa rovnakých pravidiel, ako rozpočítanie podľa pomerových rozdeľovačov.
Súhlasím s tým, že dodávatelia tepla budú robiť všetko pre to, aby im zisky neklesali.
Uvažujem nahlas o prestupovom teple.
Predpoklad:tri byty, kde by boli hlavice na radiátoroch v miestnostiach nastavené optimálne, nešli by naplno, nebolo by tam jalové teplo, byty majú rovnaké plastové okná.
Prestupové teplo je nemerateľné. Ak je počas vykurovacieho obdobia v jednom byte trvale v každej miestnosti udržiavaná teplota 20°C a v byte pod ním aj nad ním 22°C, tak prestup tepla cez steny
zhora aj zdola do bytu s teplotou 20°C je so 100% pravdepodobnosťou istý. Miestnostiam v tomto byte sa logicky radiátor "zapne" len občas, aby nahradil straty tepla napr. vetraním, alebo aj nízkou vonkajšou teplotou, keď prestupové teplo z okolitej miestnosti nestačí. Zákony fyziky nepustia, takže ten byt s teplotou 20°C neodoberá vo svojom byte až toľko tepla z radiátorov, ako by odoberal na udržanie svojej požadovanej teploty, keby aj v týchto okolitých miestnostiach v bytoch bolo po 20°C. A opačne, tie okolité byty by neodoberali cez radiátory toľko tepla, keby ten byt, ktorý ich obklopuje, mal rovnakú teplotu v miestnostiach bytu, ako oni. Možno by sa dalo na základe nameraných a monitorovaných teplôt v miestnostiach vyjadriť nejakým koeficientom, ako mohli tie priemerné teploty okolitých miestností v byte ovplyvniť odobraté množstvo tepla z príslušných radiátorov.
To len pre spravodlivosť v korigovaní nameraných jednotiek.
To, že niekto má tepelnú pohodu pri 20°C nikomu neberiem, a ak má niekto takúto pohodu až pri 22°C, nech si priplatí, ale spravodlivo, nie aj za to, čím prispel susedovi. Podotýkam, že som nebrala do úvahy byt, ktorý ide celý čas naplno, al aj tu by sa dalo zistiť, ako prispel susedovi a ako prispel k jalovému teplu a stratám. Ak by teda boli byty, kde išlo kúrenie naplno, nech taký vlastník bytu má koeficient prepočtu vyšší a nech si teda odpyká to plytvanie, ktoré by mali platiť aj ostatní.
Ukladám si údaje o nameraných jednotkách podľa bytov a miestností, aj príslušné korekcie, tak ako ich určil ten, kto robil zúčtovanie tepla. Skúsim to potom opraviť podľa správne určených koeficientov miestností. Urobím to isté, keď budem mať čas, aj pre ostatné dva vchody, budem analyzovať.