Dohodnitei v darovacej zmluve rozväzovaciu podmienku v zmysle § 36 občianskeho zákonníka napr. pre prípad neuhradenia mesačných zálohových platieb 3 mesiace alebo nedoplatkov, a pod.

Ja sa domnievam, že darovacia zmluva môže byť uzavretá s rozväzovacou podmienkou. Prikladám dokumenty, ktoré podporujú moju domnienku.

Človek má právo časom zmeniť názor (napr. pod ťarchou argumentov) - nie je nutné ho s tým konfrontovať a "vyhadzovať mu to na oči".

nie nemôžu sa dohodnúť, nikoho nemožno nútiť byť vlastníkom veci. Darca prejavil svoju vôľu - previesť vlastníctvo na druhého. Ak obdarovaný po prijatí daru vec nechce vlastniť, nemôže vlastníctvo k veci nútiť darcovi späť (okrem prípadu §629 OZ), ale urobiť právny úkon a "zbaviť sa vlastníctva" (zničenie veci, predaj, darovanie...)

Z čoho (resp. z akého ustanovenia Občianskeho zákonníka) vyplýva, že zmluvné strany sa v darovacej zmluve nemôžu dohodnúť aj na inom dôvode, pre ktorý môže byť obdarovaný oprávnený vrátiť dar darcovi?

Môže sa darca s doživotným právom užívania bytu, ktorý je predmetom daru, v darovacej zmluve zaviazať, že uzavrie s obdarovaným dohodu o vrátení daru v prípade, že poruší svoj zmluvný záväzok uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu aj po uskutočnení prevodu vlastníckeho práva k bytu na obdarovaného? Bolo by splnenie záväzku darcu uzavrieť s obdarovaným takúto dohodu právne vymožiteľné?

vyplýva to z ust. §37, 39 OZ, prejav vôle a jeho obsah nie je určitý, zrozumiteľný, ide o zastieraný právny úkon

§628 ods. 1 OZ: Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Vôľou darcu je teda nebyť už vlastníkom veci a vôľou obdarovaného (keďže prijíma dar) je byť vlastníkom veci bez nejakých podmienok na vrátenie daru. Ak darca a obdarovaný do budúcnosti "plánujú" navrátenie vlastníckeho práva viažuce sa na rozväzovaciu podmienku, nejde o darovaciu zmluvu, ale skôr o zmluvu o vypôžičke podľa §659 OZ, aj keď pri tejto neprechádza vlastníctvo veci, možno o vedľajšie dojednanie kúpnej zmluvy podľa §471 ObchZ, aj keď tá pri nehnuteľnostiach nie je možná.

Ak ti niekto ide darovať byt, máš byť rád a držať hubu a nie požadovať od darcu úhradu nákladov na bývanie. Obdarovaný získava vec veľkej hodnoty a bolo by v rozpore s dobrými mravmi požadovať od darcu ešte náklady na bývanie. Nepôjde ani o bezdôvodné obohatenie zo strany darcu.

V prvom rade by som rád uviedol, že návrh zlúčenej verzie darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena nepripravujem pre vlastnú potrebu, t.j. mne nejde nikto nič darovať a nie je ma možné stotožňovať s obdarovaným v mojich príspevkoch. Tvoje konštatovanie uvedené v prvej vete posledného odseku príspevku #4 považujem za impertinentné - mohol si si ho odpustiť.

Náhradou primeraných nákladov spojených s užívaním bytu na základe oprávnenia z vecného bremena sa zaoberá ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka: “Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.”
Bezodplatné užívanie nehnuteľnosti (bezodplatné zriadenie vecného bremena) neznamená, že oprávnený z vecného bremena nemusí znášať náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti.

Pri príprave návrhu zmluvy vychádzam aj zo vzorov zmlúv, ktoré sú dostupné na Internete a ktoré počítajú s tým, že darca s doživotným právom užívania bytu, resp. jeho časti, bude uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu, resp. jeho časti, napr.:
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?...ArticleId=9221
http://www.vzory-zmluv-zadarmo.sk/download-514/
http://slovenskainzercia.sk/x-sk/vzo...hnutelnost.pdf
Rozmýšľam, či by si sa nemal obrátiť na prevádzkovateľov týchto portálov a nemal ich upozorniť na skutočnosť, že zverejňujú a sprístupňujú vzor zmluvy, ktorá je podľa Tvojho názoru v rozpore s dobrými mravmi...

Teraz sa mi náhodou podarilo nájsť aj súvisiacu tému na tomto portáli:
http://www.porada.sk/t182351-povinno...o-bremena.html

Skutočne motívom darcu darovať byt môže byť jeho vypočítavosť. Môže ho darovať so zámerom, že krátko po prechode vlastníckeho práva k bytu na obdarovaného prestane uhrádzať plnenia spojené s užívaním bytu a bude ich musieť za neho až do jeho smrti (čo môže byť pokojne 10 aj 15 rokov) uhrádzať obdarovaný. Ak darcovi nezostane žiadny speňažiteľný majetok a nebude mať ani dostatočný trvalý príjem, obdarovaný si síce bude môcť plnenia uhradené za darcu od darcu vymáhať, ale reálne od neho nič nevymôže. A pri relatívne malom vekovom rozdiele medzi darcom a obdarovaným nie je vôbec isté, že obdarovaný prežije darcu a že bude mať vôbec nejaký osobný úžitok z "veci veľkej hodnoty", ktorú získal. Viacerí mudrlanti môžu operovať s argumentom, že byt má aj tak oveľa väčšiu hodnotu ako kumulovaná suma plnení spojených s užívaním bytu, ktorú by obdarovaný musel zaplatiť za darcu, a teda obdarovanému sa to v každom prípade oplatí. Ak sa však jedná o obdarovaného, ktorý nemá žiadne úspory a jeho príjem po odpočítaní ostatných životných nákladov nie je dostatočný na úhradu plnení spojených s užívaním dvoch bytov (bytu, ktorý užíva obdarovaný, a bytu, ktorý užíva darca), potom sa prijatím daru od takéhoto darcu môže obdarovaný dostať do vážnych dlhotrvajúcich finančných problémov, ktoré možno nebude schopný preklenúť ani úverom, keďže vopred nebude vedieť, ako dlho bude darca žiť a teda akú veľkú sumu si vlastne bude musieť požičať.

pletieš tu veľa právnych úkonov dokopy, pýtal si sa, napísal som ti svoj názor, ak s ním nesúhlasíš, ok.

Napíš darovaciu zmluvu, kde si dohodnete všetky možné dôvody na vrátenie daru, ktoré ťa napadnú, v darovacej zmluve zriaďte vecné bremeno, ako príloha bude zálohový predpis na preddavky za služby spojené s nájmom bytu. Vzor zmluvy vlož na tebou menované stránky a to bude znamenať, že sú správne, lebo čo je na internete, je správne a právnické fakulty môžu zatvoriť

Súhlasím s Tvojimi odpoveďami na mnou položené otázky v tejto téme (príspevok #2 a prvé tri odseky príspevku #4) a ďakujem Ti za ne. Tu Tvoje odpovede na mnou položené otázky končia a nasleduje Tvoj komentár v poslednom odseku príspevku #4, ktorý je predmetom ďalšej diskusie. Odhliadnuc od Tvojej invektívy a odosobniac sa od nej, nesúhlasím s Tvojím názorom, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi požadovať od darcu (ktorý bude na základe zriadeného vecného bremena jediným doživotným užívateľom darovaného bytu) "náklady na bývanie". Pod pojmom "náklady spojené s užívaním bytu" v mojich príspevkoch rozumiem náklady na vykurovanie, náklady na ohrev vody, vodné, stočné, poplatky za spotrebu elektrickej energie a plynu, náklady na odvoz a likvidáciu odpadu, upratovanie a zimnú službu, osvetlenie spoločných priestorov, poistné za poistenie bytového domu, tvorba fondu prevádzky, údržby a opráv, poplatok za výkon správy, telekomunikačné poplatky a pod..
Neberme ohľad na vzory zmlúv, ktoré naozaj nemusia byť právne bezchybné, a zohľadňujme iba vecné argumenty.
Jedným zo základných charakteristických znakov darovacej zmluvy je bezodplatnosť. Bezodplatnosť darovania znamená, že darca od obdarovaného nezíska žiadny majetkový či finančný prospech, ani obdarovaného nezaviaže k tomu, aby preňho niečo urobil. Ja sa domnievam, že ak by sa obdarovaný (a súčasne povinný z vecného bremena) v darovacej zmluve zaviazal, že bude uhrádzať všetky náklady spojené s užívaním bytu, ktorého jediným užívateľom je darca (a súčasne oprávnený z vecného bremena), obdarovaný by sa tým zaviazal poskytnúť darcovi protihodnotu a darca by nepriamo získal od obdarovaného finančný prospech vo forme úspory nákladov spojených s užívaním bytu.
Toto by bolo možné dohodnúť v zaopatrovacej zmluve (nepomenovaná zmluva podľa § 51 OZ, ktorá by nebola v rozpore so zákonom a účelom zákona). Z hľadiska účelu, pre ktorý sa zaopatrovacia zmluva uzatvára, vyplýva, že ide o odplatný právny úkon. Zo zaopatrovacej zmluvy vyplývajú pre opatrovateľa určité povinnosti, a jednou z nich môže byť aj povinnosť opatrovateľa uhrádzať za opatrovanca náklady spojené s užívaním bytu. Pre inšpiráciu uvádzam odkazy na vzory zaopatrovacej zmluvy:
http://www.vzory-zmluv-zadarmo.sk/ob...ovacia-zmluva/
http://www.porada.sk/t86403-vzor-zml...m-uzivani.html

prečo stále vsúvaš do darovacej zmluvy otázku nákladov? To vôbec nemusí byť upravené.

Modelový príklad: starý, chorý človek daruje svoj byt (jediný svoj majetok väčšej hodnoty) svojmu dieťaťu, keďže si nemôže dovoliť financovať náklady na bývanie. Dieťa svojho rodiča zažaluje, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, lebo neplatí za služby, ktoré spotreboval. Obrana starého človeka bude, že je v rozpore s dobrými mravmi žalovať svojho rodiča za tieto náklady, keď ten daroval svojmu dieťaťu nehnuteľnosť v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur.

Čo myslíš? Súd by zmietol zo stola obranu starého, chorého rodiča a zaviazal ho na platenie nákladov za služby aj keď ten daroval v podstate celý svoj majetok svojmu dieťaťu, ktoré ho teraz žaluje, alebo by mal šancu uspieť a je v rozpore s dobrými mravmi žiadať od nemajetného, starého, chorého človeka náklady, keď od neho získal vec v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur?

O bezodplatnosť darovacej zmluvy by stále išlo, lebo rozhodnutie dieťaťa uhrádzať náklady za rodiča mohlo prísť hocikedy po uzavretí darovacej zmluvy. Podľa tvojej logiky, by darca nemohol od obdarovaného nikdy nič v budúcnosti získať, lebo by nebola dodržaná podmienka bezodplatnosti

Teraz už chápem, v čom je problém a prečo sa stále "oháňaš" dobrými mravmi: máš príliš zaškatuľkovaný pohľad na to, medzi kým v praxi prebieha darovanie: medzi rodičom a dieťaťom, príp. medzi starým rodičom a vnúčaťom. Áno, toto sú nepochybne obvyklí účastníci darovacej zmluvy. Ja však nepripravujem univerzálny vzor darovacej zmluvy, ktorý by som plánoval sprístupniť širokej verejnosti, ale pripravujem ho pre konkrétnu reálnu životnú situáciu, kedy účastníkmi darovacej zmluvy sú bývalí manželia. Možno uznáš, že to trochu mení situáciu, keď si ich dosadíš do svojho modelového príkladu namiesto rodiča a dieťaťa.

S Tvojou poslednou vetou v príspevku #8 nesúhlasím - moja logika nič také nehovorí. Ak sa obdarovaný v budúcnosti rozhodne, že bude dobrovoľne za darcu uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu, pokojne tak môže urobiť. Nesmie sa však k tomu zaviazať v darovacej zmluve ani ho k tomu nemôže v darovacej zmluve zaviazať darca.

ako teraz? pred pár mesiacmi si tvrdila niečo iné:

delkom 4.5.2011 V darovacej zmluve dali vsak jeden dodatok že v prípade ak sa nebudeme chovat jeden k druhemu slušne a budú dáke problemy atd...môžu zmluvu zrušit. Musí stým suhlasiť aj moja manželka?

Mária27 4.5.2011 Tvoji rodičia vložili do zmluvy rozväzovaciu podmienku: že ak sa budete k sebe nepekne správať, zrušia už platnú a účinnú zmluvu. Zmluva by sa zrušila odo dňa požiadania o vrátenie daru. Ale je to možné?

Pri darovacích zmluvách býva dosť často príkaz darcu, tiež odkladacia pomienka. Nevidela som rozväzovaciu podmienku a asi ani nie je možná, pretože podmienky zrušenia zmluvy sú vlastne osobitne upravené v § 630. Akýkoľvek úkon je neplatný, ktorý odporuje zákonu, obchádza zákon, alebo sa prieči dobrým mravom. Rozväzovacia podmienka by v tomto prípade obchádzala zákon = zákon to priamo nezakazuje (teda neodporuje zákonu), ale zákon taký prípad upravuje inak (obchádzanie zákona).

Nevýhodou takejto rozväzovacej podmienky by bolo, že darca by ju mohol zneužiť, ak by si darovanie časom rozmyslel alebo by sa rozhodol poskytnúť dar niekomu inému. Jednoducho by zámerne nezaplatil príslušný počet mesačných zálohových platieb, hoci by na ich úhradu mal disponibilné finančné prostriedky.

zle si to pochopil, ja nikomu nič nevyhadzujem na oči, samozrejme, že človek môže zmeniť názor, hlavne v práve je to bežná vec. Mňa zaujímali argumenty, možno tu Mária27 hodí judikát, na základe ktorého zmenila názor a ja svoj názor zmením. Stále si však myslím, že v tomto konkrétnom prípade, kedy obdarovaný získa od darcu vec vysokej hodnoty, nie je možné, aby darca ešte platil obdarovanému.

Áno, máš dobrú pripomienku o tom, kto sa ako zapríčiní o splnenie podmienky a v koho prospech to vlastne bude - v podstate osoba (darca), ktorá poruší svoju povinnosť (zákonnú/zmluvnú) získa majetkový prospech a osoba (obdarovaný) pri splnení všetkých svojich povinností aj tak príde o vlastnícke právo - nelogické

Ospravedlňujem sa, pochopil som to inak, ako si to myslel. Faktom je, že Tvoj príspevok adresovaný Márii27 sa dal vyložiť rôzne...

Neviem, či sa k tomu Mária27 ešte vyjadrí, ale čakajúc na jej prípadné argumenty by si mohol zatiaľ "vyložiť na stôl" svoje argumenty, na základe ktorých sa prikláňaš k názoru, že rozväzovacia podmienka v darovacej zmluve je neprípustná. Našiel som na webe niekoľko darovacích zmlúv, ktoré takúto podmienku obsahujú:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_ZO...zmluva0025.pdf
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_ZO...Z_DFNsP_BA.pdf
http://www.revuca.sk/__resources/inv...1122011240.pdf
http://www.obecolesna.sk/dokumenty/z...cia_zmluva.pdf
Netvrdím, že je to nejaký relevantný argument, ale určitú vypovedaciu schopnosť to má. Trochu poznám pomery v NBS a viem, aký má silný právny odbor.

Stále nie som presvedčený o tom, že si celú situáciu správne pochopil, keď píšeš, že "nie je možné, aby darca ešte platil obdarovanému". O tom predsa vôbec reč nebola. Samozrejme, že darca nemá nič platiť obdarovanému, veď by bolo nemorálne žiadať to od neho. Darca má platiť iba náklady spojené s užívaním bytu, ktorý je predmetom daru a ktorý bude darca SÁM doživotne užívať (tieto náklady som podrobne rozpísal v mojom príspevku #7 v tejto téme), a náklady spojené s údržbou a opravami tohto bytu. Tieto náklady nebude uhrádzať obdarovanému, ale správcovi bytového domu, dodávateľovi elektrickej energie, dodávateľovi plynu, telekomunikačnému operátorovi, opravárom a pod.. Obdarovaný má vlastný byt, ktorý užíva, a teda nebude spoluužívať darovaný byt s darcom, a preto ani nebude znášať uvedené náklady. Ak by obdarovaný spoluužíval darovaný byt s darcom a zároveň by od darcu žiadal úhradu všetkých nákladov spojených s užívaním, údržbou a opravami bytu, to by bolo nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.

Darovanie, ktoré by bolo motivované úmyslom darcu preniesť významnú časť svojich životných nákladov (náklady na bývanie) na inú osobu (obdarovaného), by som asi nepovažoval za dobromyseľné a bezodplatné.

Samozrejme, jeden potenciálny účastník právneho vzťahu môže otvorene navrhnúť druhému, že na neho prevedie svoj byt za to, že ho druhý účastník zaopatrí napríklad takou formou, že za neho bude až do jeho úmrtia uhrádzať náklady na bývanie. Ak to druhý potenciálny účastník právneho vzťahu považuje za obojstranne výhodné riešenie a je presvedčený o tom, že má a v budúcnosti bude mať dostatočne vysoký príjem a/alebo úspory na to, aby prevzal na seba takýto záväzok a bol schopný ho v budúcnosti plniť (povedzme bez toho, aby to výrazným spôsobom znížilo jeho doterajší životný štandard), takáto dohoda medzi nimi by bola úplne legitímna. Jednalo by sa však už o odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorý by nemohol byť dojednaný darovacou zmluvou, ale zmluvou inominantnou, spravidla označovanou ako zaopatrovacia zmluva.

Dobrý deň,
poprosila by som Vás o radu.
V roku 2011 sme s manželom darovali synovi dom ajso zriadením vecného bremena (doživotné bývanie a užívanienehnuteľnosti,podieľanie sa na úhradach...)
Pred mesiacom sme boli nútení aj so synom sa z miesta trvalého bydliskaodsťahovať (podala som žiadosť o rozvod).
Manžel sa domáha od syna vrátenia daru-nehnuteľnosti (syn súhlasí).
Manžel začína vydierať syna v zmysle zriadenia vecného bremena (úhradyenergií, 3x denne teplá strava..)

Otázka znie:
- ako vrátiť manželovi len jeho časť domu už bezvecného bremena voči synovi
- ja, ako matka by som chcela ponechať svojudarovanú časť synovi taktiež bez vecného bremena

Je to dosť komplikované. Nepodarilo sa mi nájsť adekvátnyvzor novej darovacej zmluvy – polovica nehnuteľnosti manželovi a druhá“ moja“darovaná časť zostáva synovi.
Poprosila by som Vás o radu.
Ďakujem

Ak ste darovali nehnutelnost spolocne /bsm/, tak by ste obaja museli poziadat o vratenie daru /ak by bol na to zakonny dovod/.

Nie je mozne,aby iba jeden z vas chcel dar vratit,ale druhy ponechat...
Manzelove vyhrazky ohladom domahania sa stravy apod. su bezpredmetne,ak ich nemal "upravene a dohodnute" v povodnej zmluve

Vratenie daru: