Dnes sú trávniky módou, ktorá prevláda nad všetkými inými typmi využitia pôdy najmä v nových záhradách. Na vytvorenie, údržbu a ochranu trávnika sú ochotní mnohí obetovať veľa svojho času a peňazí. Keďže čas sú peniaze, môžeme vytvoriť zložený termín peňazočas (obdobne ako majú fyzici napríklad – časopriestor) Stojí to nielen čas a peniaze ale aj veľa sebazaprenia pri príprave, tvrdohlavosti pri boji s krtkom a burinou, možno i trochu zdravia pri chemickom ošetrovaní a síl pri pravidelnom predsíznom kosení. Človek musí byť naozaj trochu predsízny puntičkár aby mal trávnik v skutočne 100% stave. Prvidelný rituál starostlivosti o trávnik mnohých údajne ukľudňuje a psychológovia ho doporučujú ako antistresový faktor. Ľudia sa potrebujú o niečo starať a detí je čoraz menej, o domácich zvieratách a statku ani nehovoriac. Zároveň je to pohyb na čerstvom vzduchu, teda pokiaľ trávnik nieje v cente veľkomesta napríklad.
Prečo ale vlastne vznikla tráva, ktorá tak lahodí oku? Ak pominieme fakt, že údajne väčšine ľudí postačuje odpoveď, že boh ju stvoril aby bola človeku pekná na oko, príjemná pri chodení po nej a podobne... o ďalších činnostiach spojených s vylihovaním písať snáď ani netreba hovoriť. Každý má predsa svoju fantáziu.
Zostáva nám len zistiť, že napríklad v časoch dinosaurov neexistovali trávnate, stepy, prérie, pampy ani savany a dokonca ani naše obľúbené lúky... Jednoducho tráva nebola a svet sa nezrútil... Dnes je problém aj urobiť realistický dokument s doby dinosaurov, pretože akosy tráva je všade...
Ťažko predstaviteľná vec – život bez trávy... prečo teda vznikla a ako je množné, že sa tak rýchlo rozšírila do cekého sveta?
Zvieratá obžierajú všetko zelené od nepamäti. Rastliny sa teda museli prispôsobiť na tieto škodce. Všimnite si, že s pohľadu trávy sú škodcami práve zvieratá. Ľudia nie, tí ju podporujú a vysadzajú... Trávy sa naučili sa rýchlej regenerácii tkanív a rýchlemu obrastaniu, rozkonárovaniu a zväčšovaniu svojeho objemu, aby straty spôsobené bilinožravcami nahradili...
Nuž a práve trávy sa ukázali byť ako najodolnejšie rýchlorastúce rastliny, ktoré sa spásaniu natoľko prispôsobili, že im už vôbec nevadí a niekedy práve naopak, ako by ho potrebovali.
Trávy sa naučili veľmi dobre vytvárať mačinu – dobre zapojený porast, najmä vďaka odnožovaniu a trsnatosti či aj poplazom a dobrému generatívnemu ako sj vegetetívnemu množeniu... Vytvárajú si vlastnú mikroklímu.
Môžeme k tomu pridať vysokú odolnosť na sucho, požiar a pošlapanie. Toto sú dôvody prečo sa v konkurenčnom boji presadili práve trávy.
Pre našich predkov sa stal život na roziahlych zatrávnených plochách prirodzeným, pretože tvorili ich životné prostreddie. Existuje tiež teória, že práve ústup lesov a pralesov, v prospech zatrávnených plôch dal výhodu opiciam pohybujícim sa po dvoch nohách a ruky sa uvoľnili pre tvorivú a zmysluplnú prácu. Teda pripusťme že aspoň občas.
Že by sme mali vrodenú tendenciu žiť s trávou? Tak to by vysvetlovalo prečo sa najmä prímeskí ľudia toľko trápia so svojimi trávničkami. Najprv hnoja a zavlažujú aby tráva rástla a potom zas kosia a sekajú aby nebola tak vysoká a to stále dookola, pretože tráva je tak nastavená. Potrebuje to pre svoj život a najmä tiež aby sa páčila svojim tvorcom.
V prírode sa tráva vyvinula spolu so svojimi kosačkami. Iste tie kosačky nie sú na benzínový ani elektrický pohon. Bylinožravce sa trávou živia. Vo svojich často zložitých zložených predžalúdkoch, žalúdkoch a črevách im s trávením pomáhajú početné symbiotické baktérie. I tak však vzniká z hľadiska zvierat odpad. Tento je však zdrojom potravy a života pre hmyz, ktorý ho ďalej rozkladá. Hravavé vtáky zas robia akúsi vertikutáciu trávnika a tiež rozhrabanie kvôpok odkiaľ vyberajú lahodné hrozienka hmyzích bielkovín. Takže tráva je takto nielen posekaná spasením ale je aj vyhnojená.
Ľudia ktorý majú väčšie trávniky a nechce sa im zaoberať sa s kosačkami, hnojením a ďalšou starostlivosťou o trávnik, alebo to proste chcú prenechať odborníkovi ktorého život doslova závisí od trávy, vymysleli absolútnu novinku – živú kosačku.
U nás máme najmä v niektorých regionoch tradíciu najmä v chove oviec. Práve ovce patria k najlepším kosačkám. Kto by nepoznal salačnícku tradíciu a vtipy o bačoch... ktorí milujú svoje ovečky... žinčicu, pravý ovčí syr a brindzu a ko nevyhnutnú surovinu pre brindzové halušky nevyhnutnú výživu každého slováka. Pečená baranina však už nie je tak častá, pretože veľkonočné jahniatka zas milujú viac na juhu Európy...
Dnešný moderný človek by však predsa na tých svojich pár ároch nechoval ovce na mlieko či mäso! Každý predsa vie že na mäso a vlastne aj všetko ostatné sa chodí s košíkom do hypermarketu!
Ovečky sa však dajú chovať aj bez produkcie mäsa a mlieka. Len tak pre radosť. A tak sa kubko a Maťko rozhodli že budú chovať najmä v Čechách, kde teraz chodia za prácou a babami a civilizáciou vôbec, „Qusantské ovečky“. Deti to nie je obyčajná ovečka. Čoraz viac ľudí si zaobstaráva tieto ovečkylen ako živé kosačky. Sú milé, malé a nenáročné.
Je to najmenšie plemeno oviec na svete, vyšľachtené na nehostinnom ostrove v Atlantiku (patrí Francúzsku). Pôvodne boli len čierne, ale keďže sme poväčšine zväčša zatial v Európe predsa len stále ešte pomerne biely, postupne sme vyšľachtili ovečky tak ako sme zvyknutý najmä do bielej farby ale aby sme zas neboli celkom rasisti ponechali sme aj odtiene sivej až po čiernu farbu. Vyskytujú sa dokonca aj strakaté..
Pôvodnou domovinou quessantských oviec je Francúzsko. Presnejšie povedané ostrov Quessant na atlantickom pobreží v Bretónsku. Vďaka miestnej drsnej klíme sa z nich stala veľmi malá, odolná a nenáročná rasa. Tieto malé zvietatká, formovanéné nehostinnou ostrovnou klímou v Atlantiku sa však osvedčili nielen v západnej Európe ale aj u nás. Môžeme sa tiež stretnúť s názvom "bretónsky trpaslík". Celosvetovo ich žije len pár tisíc - hlavne vo Francúzsku, Belgicku, Holandsku. Pre svoju nenáročnosť je toto plemeno vhodné aj pre začiatočníkov.
Quessantské ovce sú hlavne záujmovým plemenom. Sú ideále pre niekoho kto má rád zvirratá živé a nie pečené. Množstvom mäsa ako veľký králik naozaj nie je z pohľadu mäsovej úžitkovosti veľmi zaujímavou. Vzhľadom k tomu že ich počet nie je veľký a záujem stúpa. Nie je problém jahňa v prípade že nechceme chov rozširovať jednoducho predať. Výhodou je totiž, že podobne ako ľudia aj tieto ovečky majú po väčšine jedináčkov. Paralela s predajom už tak bežná u ľudí našťastie nie je. Hmotnosť jahniat pri narodení je približne 1,2 - 2 kg. A sú už celkom vyvinuté, osrstené a veľmi životaschopné...
Quessantské ovečky majú veľmi hustú a ťažkú vlnu, ktorá tvorí cca 10% ich celkovej hmotnosti (max. 20 kg / ovečka). Maximálna výška baranov je 49 cm, u bahníc potom 46 cm.
Jedenkrát do roka sa odporúča ovečky ostrihať, kúpať sa môžu aj častejšie, ale nie je to nevyhnutné, predsa len spruchovať sa môžu pri každom daždi...
Bahnice majú na hlave malé rožky alebo len pahýlky, ale barany majú výrazné a oblúkovité rohy. Podobné ako majú napríklad muflóny ale v malom samozrejme.
Ovce sú v ruji od septembra do januára. Pasú sa celoročne a keď majú dostatok trávy, tak potrebujú iba čistú vodu a minerálne liz. Občas im môže dať človek nejakú dobrotku. Cez zimu potrebujú seno a vodu. Sú priateľské a majú radi ľudí a deti ale nie na večeru. A to isté očakávajú aj od ľudí.
Jednou z najcharakteristickejších vlastností Quessantských oviec, ktorú majú tiež spoločnú s ľuďmi, je ich veľká prispôsobivosť. Pastva je pre nich v letnom období základným krmivom a ich biologické vlastnosti im umožňujú nachádzať si dostatok potravy aj na takých pastvinách, ktoré môžu iné druhy hospodárskych zvierat využiť len obmedzene. V literatúre sa uvádza, že z 810 druhov rastlín využívaných zvieratami ovce konzumujú ich najširšie spektrum, prijímajú asi 520 druhov (hovädzí dobytok 460 a kone 416 druhov).
Vzhľadom k anatomickej stavbe tráviaceho ústrojenstva môžu v porovnaní s ostatnými zvieratami lepšie tráviť slamu, priemerné seno aj starší zanedbaný porast.
Ovce majú rozštiepený horný pysk, ktorý im umožňuje pásť aj veľmi nízke porasty, ktoré iné druhy zvierat nespasú. Z tohto dôvodu sa môžu ovce bez problémov pásť aj zavčasu na jar.
Je treba tiež spomenúť že ovčí hnoj, ktorý má veľmi praktický význam pri hnojení nielen trávy ale aj okopanín a iných záhradných kultúr a ľahko a bez ekologických problémov sa dá aj skladovať.
Toto všetko sú dôvody, prečo sa chov týchto ovečiek stále rozširuje.
Pri hľadaní vhodného plemena sa dnešní ľudia už nerozhodujú často podľa dojivosti a množstva mäsa, ale majú požiadavky ako na domáceho miláčika aby bol nenáročný a milý. Veľkú úlohu pri rozhodovaní hrá teda najmä ich vzhľad a veľkosť. Takto si tieto ovečky získavajú stále nových priaznivcov a vychovávajú z nich vegetarianov. Vzľadom k malej výške sa ich neboja ani malé deti. Ovečky sú veľmi priateľské. Človeka po príchode privítajú a pri prácach na záhrade neustále robia spoločnosť. Vedia pomôcť aj pri zbere úrody. Najmä zelenina im chutí, ale tráva im vyhovuje a postačuje.
Nie všetkých bavý kosiť a starať sa o anglický trávnik. Sú ľudia pre ktorých je starostlivosť o trávnik nočnou morou a tak si adoptujú tieto milé živé kosačky. A nemusia sa ani starať kam s pokosenou trávou, či popadaným ovocím zo stromov. Toto je pre ovce veľkou pochúťkou. Tým zabraňujú prežívaniu a množeniu rôznych parazitov, plesní a hnilôb v zahnívajúcich plodoch a následné opätovné napadnutie zdravého ovocia budúci rok.