Keby si mala troch susedov, ktorí ťa zadarmo zásobujú osivami burín a háveďou tak začneš trénovať disciplínu hod motykou a rezignuješ,
čo sa týka plesní zemiakovej napr ma rajčinách spóry sú tu len ich nevidíš a stačí ideálna vlhkosť a teplota, lenže ty to nevieš keď vysádzaš či taká kombinácia nastane, alebo voška a kapustová zelenina je tiež dobrá kombinácia a neošetri ju aspoň každý tretí deň keď je najväčší výskyt, tak ju máš mäsom plnenú lenže ak ja postrekovačom miniem na 1 ha(10 000m2)2,5 l postrekovej látky v 400 l vody , ty by si mala minúť na 10m2 0,0025 l postrekovej látky ktoré namiešaš do 0,4 l vody? a to nehovorím o tom že ešte niekde musíš niekde vyliať zbytok(alebo to zdupľuješ), a oplachovú vodu. viem že dôchodcovia pokiaľ majú sily, tak buď sa mojkajú doma zo psom alebo majú záhradku ak si nájdu čas na eliminovanie niektorých účinkov ale nie všetky odstrániš a na druhej strane daň zo záhradky, osivá hnojivá elektrinu platíš či máš osoh alebo nie. Čo sa týka sebestačnosti zemiakov pre štvorčlennú rodinu je treba aspoň 400- 500 kg pri hektárovom výnose neintenzívneho pestovania 25 000 kg potrebuješ plochu 15 x 15 m to je polovica záhradky a bez hnoja a vody ešte viac, ešte priestor na uhorky, mrkvu, petržlen,cviklu kapustu a tekvicu (na rajčiny vedľa zemiakov bez postreku proti plesni zabudni) a ešte pivnička a výbeh pre sliepky a klietky pre zajacov. A to už nehovorím o tom že stačí menší vánok (a kapustu ktorú bez aspoň 12 postrekov južnejšie od Trenčína nevypestuješ) a máš postrekovú látku na tráve (ak na nej už nie je nejaký iný chemický spad vždy vznikajúci v mestskej zástavbe, alebo z áut) a tie sliepočky môžeš kľudne nakŕmiť čerstvou trávičkou.