Život podobný ako na dedine môže byť aj v okrajovej časti mesta. Tiež som v určitom veku, po vyštudovaní detí, zatúžila po tichu a prírode. Mám to šťastie,že pod lesom, na okraji mesta máme 1 ha pozemok, kde sme pred 4-mi rokmi postavili dom. Je to na konci existujúcej ulice, ktorá vedie do rekreačnej oblasti v našom meste. Sme na kopci, máme výhľad na celé mesto. Tento krok považujem za jeden z najrozumnejších v mojom živote. Hovorím tomu štvrtý pilier. To preto, že náklady na energie v dome sú podstane nižšie, ako v bytovke. Čerstvý vzduch, veľa zelene, ticho, spev vtákov, veselé veveričky, v zime na dvore krmime srnce šupkami jabĺk, senom ....
Zatiaľ nič nechováme a sadíme len kvety ,ozdobné kríky a popínavé rastliny na členité nádvorie.

Neverím tomu,žeby to bolo len o šťastí, skor tipujem dobré spoločenské postavenie a príslušné konexie ako bonus.

Ja som bola dieťa vyrastujúce v bytovke veľkého mesta... netúžila som nikdy po dome.Moje slová vždy boli..že do domu a na dedinu...nikdy..... A zrazu sme začali , ako nám deti odišli z domu ,túžiť po chalúpke, kde budeme cez víkendy a prázdniny oddychovať, kde nebudeme počuť ktorý sused prerába, ktorý sa háda... ktorého deti si robia s kamarátmi mejdan...
Prerobili sme si starší domček kompletne..ostali len pôvodné 4 múry..na dedine.
Ako sme sa tešili, keď sme pred tromi rokmi domček zariadili a strávili v ňom prvý víkend. A potom to bol ďaľší..a zrazu sa nám už nechcelo ani v týždni vrátiť sa do mesta do bytu...Ráno nás budili vtáčiky a kohúty, božský kľud.
Tak sme ostali celé leto....pridali september....sused nám povedal, že aj zima tu býva krásna....a sme tu dodnes. Náš byt je prázdny...a my už tri roky v domčeku. Len trochu ľutujeme, že sme ho nezväčšili....aby sme mali viac úložného priestoru. Tak sezónne veci nosíme do bytu... a každú jar a jeseň ideme s plnými kuframi...
Náš byt je krásny, prerobený s vlastným kúrením....ale dom je dom.A vonkoncom mi nevadí, že na dedine.

Naozaj len musím súhlasiť s Danielou. V byte je celkom pohodlné bývanie, kým sú deti malé. Až odídu z domu, človek zatúži po zmene, bližšie k prírode. Tiež máme chalupu v malej dedinke (30 domov) medzi PO a KE - po oboch stranách les. Ak by sa nám nebolo podarilo dostať stavebné povolenie v Prešove, určite by som situáciu riešila podobne, ako Daniela.
Indeed, ten pozemok sme zdedili a stavebné povolenie sme vybavovali 26 rokov. Ktosi si zmyslel, že priamo cez náš pozemok povedie diaľnica a ponad mesto pôjde na pilieroch. Hoci tento návrh pred dvadsiatimi rokmi padol, stavebnú uzáveru mesto nechcelo zrušiť. Keby ten pozemok nebol tak krásny a nepripomínal mi dedinku a prostredie, kde som vyrástla, určite schodnejšia a finančne menej náročná cesta by bolo kúpiť si nejaký pozemok.
Najpriek tomu neľutujem čas, úsilie a prostriedky, ktoré sme s manželom vynaložili

...včera som odišiel do bytu ........


...dnes , toť nedávno som došiel na chalupu ........................že zdrhol som ......kde sa dalo , pod 120 -140 km/ h som rýchlosť neznížil....ešte aj dedinky som preletel tou 80 - kou .....

ALE už som v kľude ...60 cm múry ma chránia pred tým teplom alebo oným hlukom....

Juro šak neodchádzaj..ako ja.... zrovna som nachystala kufor... bude treba urobiť výmenu...zimné zo skríň do kufrov....potom do bytu...a odtiaľ jarné s letnými...do chalúpky. Nejako prevoz zvládnem hádam..lebo sb netuší kde čo uložiť a kde čo zobrať. A to bude zase na dlhú dobu.... pokoj od bytu.