......... zakladám túto tému na výmenu skúsenosti pri Febrilných kŕčoch( záchvatoch) u dieťata a najmä ich možné opakovanie. Záchvaty podobné ako pri epilepsii, teraz som múdra,študujem všetko dostupné ... nemala som s tým skúsenosť nikdy v živote a to mám 3 dospelé deti.

Kto ste takýto záchvat prežili pri svojom dieťati , alebo vnúčati, tak isto viete aké je strašné túto situáciu prežiť najmä ak záchvat príde nečakane a Vy držíte dieťa v náručí s tým že neviete o čo sa jedná, ktorému šklbe tváričkou, má vyvrátené oči a začne modrať a dieťa odchádza do bezvedomia a neviete ako mu pomôcť, keď nezaberá ani umelé dýchanie, a akákoľvek pomoc a máte pocit , že Vám zomiera v náručí.
Ja osoba s hypertenziou ...som si v tom momente neuvedomovala, že tlak mi mohol vystúpiť na XXX , ja osoba ktorá stráca pri takýchto situáciách duchaprítomnosť, som zrazu dostala neskutočnú silu pomôcť...

V skratke popíšem čo som prežila pred pár dňami .Bola som s dcérou sama doma, sedíme za stolom, dcéra merala malému(1,5 roka) teplotu, lebo v ten deň sa objavila zvýšená teplota a zrazu kričím čo sa to s malým deje(on jej sedel na kolenách, tak ja som videla do tváre) .... malinkému vnúčikovi 1,5 ročnému začalo trhať s tváričkou a deformovalo mu ju ,zrazu mu klesla hlavička ...vytrhla som jej ho z ruky a kričala ..volaj rýchlo záchranku ...to bol zlomok sekundy.............dieťa upadlo do bezvedomia, vyvrátilo očká, začalo modrieť .....záchvat trval ( podľa mňa celú večnosť ) cca viac ako 10 minút ...až som začula sirénu záchranky .....malinký začal javiť známky života ...v tom dobehol doktor a keď zazrel očká , že už boli v stave , ktoré javili známky prebratia , tak sa normálne potešil a vydýchol si .Vnúčik aj keď sa prebral z tohto stavu , tak mu kŕč ešte stále držal ústočká a nemohol vyľúdiť ani slovko, začal mrnkať....no už je dobre, vydýchla som si . Po chvíli vyšetrenia dieťaťa lekár uchytil dieťa do náručia a odišli do nemocnice, bolo počuť už len sirénu .... no bolo to hrozné, tá situácia sa nedá ani popísať. Stále mám to dieťa pred očami a neviem sa toho zbaviť, ale viem že to časom poľaví. Proste prijali ho na JIS-ku a bol monitorovaný a nasadili infúzie. Kŕč na tváričke a pusinke povolil až po príjme do nemocnice. Až vtedy sa vnúčikovi podarilo vyľúdiť prvé slovíčko v jeho podaní ......

Síce som sa zmienila už na Porade, že len na doktorov nadávame ..a že im patrí moja vďaka ...áno patrí najmä doktorovi z rýchlej záchrannej pomoci .Ten sa zachoval neskutočne milo, ľudsky a potvrdil to aj záverom, keď sa vrátil v nemocnici za vnukom chytil ho za ručičku a vraví mu : Sebinko drž sa , neboj ..... my dvaja si ešte spolu vypijeme pivo !
A teraz opačne , moja vďaka nemôže patriť jednému nemenovanému lekárovi, ktorý povedal, že takéto prípady na hospitalizáciu nepatria, to nie je životu ohrozujúci stav ! Ale to už je iná vec .....

.......ide mi v tejto téme predovšetkým o to, že ak niekto sa v takejto situácii ocitol, či má poznanie alebo skúsenosť , že sa tieto stavy u ich dieťaťa opakovali , lebo hovoria, že môžu sa opakovať ,ale aj nemusia. Pravdepodobnosť do veku 5-6 rokov tam je .A aké máte skúsenosti s užívaním DIAZEPANU, jeden doktor tvrdí , že ho nasadiť už pri objavení sa zvýšenej teploty a iný zasa že ho nasadiť až keď sa kŕč dostaví (DIAZEPAN rektálna tuba).

Viem...... mamina po prepustení z nemocnice bude postupovať podľa rád detskej doktorky a lekárov z detského oddelenia , ale zaujíma ma Vaša praktická skúsenosť, ak máte také dieťa , ktoré takýto FZ prekonalo raz, alebo viac krát opakovane.
Viem, že nie každý je na takúto situáciu pripravený pri svojom dieťati, ale treba počítať s tým, že môže nastať .Preto by som si priala, aby bola táto téma prínosom pre každú maminu a aj členov rodiny . Mne tento prípad dal školu do môjho ďalšieho života a vlastne aj výstrahu.O mamine malého ani nehovoriac, čo prežívala a prežíva. Najmä strach o svoje dieťatko a obáv z každej vírusovej choroby, alebo z každej teploty.