Pýtaš sa, či je normálne po 3 mesiacoch ignorácie obnoviť komunikáciu s manželom.
A prečo by nebolo? Potrebovala si proste čas predýchať jeho odchod, premýšľať, zvažovať... a ten je u každého iný. Aj ľudia sú každý iní... Určite nie je ľahké stráviť to, čo spravil Tvoj manžel /sama vlastne nevieš, či išlo z jeho strany o platonickú lásku, alebo naozaj prišlo ak nevere/. Váhaš, ako ďalej, to znamená, že nie si rozhodnutá a nezavrhuješ možnosť dať mu šancu. My sme s Tvojím manželom nežili, ani s ním nemáme dieťa. Len Ty sama môžeš zvážiť, čo Ti Váš vzťah dal, a čo vzal. Určite to za rozhovor s ním stojí. Ujasni si, čo od života s ním/či bez neho očakávaš. Vezmi si papier, pero a napíš si klady a zápory Vašej spoločnej budúcnosti, prečo by si s ním chcela zostať a prečo nie. Možno to vyznie smiešne, ale keď máš jedným slovom takto sformulovať dôvody za a proti, vôbec to nebude jednoduché. A možno Ťa výsledok prekvapí, lebo matematika nepustí - čoho bude viac, to preváži. Podčiarkni, sčítaj a uvidíš... A možno Ti napriek tomu srdce bude hovoriť inak...

A ak sa naozaj chce vrátiť k Tebe/Vám, nech spraví to isté a papiere si vymeňte či porovnajte... uvidíte, čo od seba navzájom očakávate a či sa Vaše očakávania niekde stretnú.
Napokon, nie ste najmladší. A aj tento fakt hrá dôležitú rolu. Či si dokážeš/te predstaviť zvyšok života po boku toho druhého, či si budete oporou, ak príde skutočná staroba či choroba, alebo dáš/dáte radšej prednosť samote či vidine iného partnera/partnerky...

Mala som kolegyňu asi v Tvojom veku. Bola celé roky rozvedená, sama vychovala dve deti a keď si v zrelom veku našla priateľa, ktorý ju po niekoľkoročnom vzťahu opustil, hoci životom skúšaná a zocelená, nedokázala to uniesť a psychicky sa zrútila. Nikdy by som to nebola na ňu povedala - ale bola hospitalizovaná na psychiatrii, lebo jej ochorela duša a nedokázala si sama pomôcť, ani jej dospelé deti to nedokázali - pomôcť svojej mame. Keď som ju bola navštíviť v nemocnici, bola už vyrovnaná /zrejme aj pod vplyvom liekov/, no našťastie dostala sa zakrátko z toho. Vrátila sa do práce, a fyzická práca v záhrade, ktorú milovala, ju postavila na nohy... Dnes je opäť v pohode a teší sa z vnúčat. Aj takto môže s človekom zamávať rozchod s blízkou osobou. Želám Ti, aby si sa rozhodla správne a svoje rozhodnutie nikdy neoľutovala...

Nemôžem si pomôcť, ale Tvoj nick mi nápadne pripomína Penelope , manželku Odysea, ktorá naňho čakala 10 rokov, kým sa jej vráti z Trójskej vojny... Tvoj muž sa chce vrátiť, a je len na Tebe, ako sa rozhodneš...