Konečne som úplne v pohode. Po prvom telefonáte s ním som mala pocit ,že je nejaký divný.Dokonca nás oboch s manželom napadla aj taká myšlienka, ako keby ho len niekto donútil zavolať, že je všetko v poriadku. Ale v stredu bol za ním starší syn, takže ho videl a rozprával sa s ním. Bolo už asi 10 hod večer. Skôr nemohol, lebo dovtedy pracoval. Ale že bol čistý, voňavý a úplne v poriadku. Včera som s ním telefonovala zas. Už to bolo fajn, aj sme požartovali a zasmiali sa. Pýtala som sa ako to prebiehalo, keď odišiel. Nechcel prezradiť všetko, čo som sa pýtala, lebo nebol tam sám, tak až doma. Odišiel vlakom do Popradu, na viac mu peniaze nevyšli. plánoval ísť do nejakej pracovnej agentúry. Tak sa vybral stopom. A zastavil mu terajší šéf. Takže mal obrovské šťastie, že hneď mal ubytovanie a prácu. Najprv bol v nejakej ubytovni, ale neskôr si našiel privát. Vyjadril sa, že ta práca ho baví a že študovať nechce. Že programovanie ho nebaví. To ale pred tým nikdy nepovedal. Je pravda ale ,že on od malička stále pomáhal manželovi pri každej práci doma. On vie aj celkom dobre variť, dokonca aj kysnuté cesto si urobí. Takže postarať sa v tomto smere dokáže o seba.
Teraz je samostatný, nikto mu nič nezakazuje tak je asi spokojný. Zarába 50€ denne. Pýtala som sa či si už aj niečo odložil. Vraj ešte nestihol. Musel si vraj nakúpiť aj nejaké oblečenie, uteráky atd... veď z domu si nič skoro nevzal.
Hlavne, že je v poriadku a asi aj spokojný. Možno po čase si rozmyslí a študovať pôjde.

Mne sa veľmi uľavilo. Som šťastná že je v poriadku.
A chcem sa vám všetkým , ktorí ste mi pomáhali toto ťažké obdobie zvládnuť, z celého srdca poďakovať.

Konečne som úplne v pohode. Po prvom telefonáte s ním som mala pocit ,že je nejaký divný.Dokonca nás oboch s manželom napadla aj taká myšlienka, ako keby ho len niekto donútil zavolať, že je všetko v poriadku. Ale v stredu bol za ním starší syn, takže ho videl a rozprával sa s ním. Bolo už asi 10 hod večer. Skôr nemohol, lebo dovtedy pracoval. Ale že bol čistý, voňavý a úplne v poriadku. Včera som s ním telefonovala zas. Už to bolo fajn, aj sme požartovali a zasmiali sa. Pýtala som sa ako to prebiehalo, keď odišiel. Nechcel prezradiť všetko, čo som sa pýtala, lebo nebol tam sám, tak až doma. Odišiel vlakom do Popradu, na viac mu peniaze nevyšli. plánoval ísť do nejakej pracovnej agentúry. Tak sa vybral stopom. A zastavil mu terajší šéf. Takže mal obrovské šťastie, že hneď mal ubytovanie a prácu. Najprv bol v nejakej ubytovni, ale neskôr si našiel privát. Vyjadril sa, že ta práca ho baví a že študovať nechce. Že programovanie ho nebaví. To ale pred tým nikdy nepovedal. Je pravda ale ,že on od malička stále pomáhal manželovi pri každej práci doma. On vie aj celkom dobre variť, dokonca aj kysnuté cesto si urobí. Takže postarať sa v tomto smere dokáže o seba.
Teraz je samostatný, nikto mu nič nezakazuje tak je asi spokojný. Zarába 50€ denne. Pýtala som sa či si už aj niečo odložil. Vraj ešte nestihol. Musel si vraj nakúpiť aj nejaké oblečenie, uteráky atd... veď z domu si nič skoro nevzal.
Hlavne, že je v poriadku a asi aj spokojný. Možno po čase si rozmyslí a študovať pôjde.

Mne sa veľmi uľavilo. Som šťastná že je v poriadku.
A chcem sa vám všetkým , ktorí ste mi pomáhali toto ťažké obdobie zvládnuť, z celého srdca poďakovať.

Dôveruj, ale preveruj. Nielen syna. Držím palce.