Marianka, ani nevieš, ako sa teším s Tebou, až mi vyšla slzička. Krásna správa, pre mamu, určite si celá šťastná, že sa má dobre a určite je šťastný tiež. Teraz už len počkať, kedy prídem domov a všetko si vysvetlíte. Viem, nebude to z jeho strany určite ľahké, ale oslobodzujúce. Želám veľa lásky a porozumenia.

snáď ho presvedčíme aby do školy nastúpil...všetko sme urobili aby mohol

No konečne! Mladý asi chcel skúsiť, aké je to starať sa sám o seba a byť samostatný, ale takýmto spôsobom to nemal robiť. Aspoň BÚÚÚ mohol povedať .

Marianka, nepoznám Ťa, ale chápem Ťa, ako si sa musela báť, čo si všetko prežívala. Ja by som sa asi zbláznila. Samozrejme, že v takej situácii netreba myslieť hneď na to najhoršie, ale dá sa to? Keď v správach stále počúvame o rôznych nešťastiach, to sa človeku automaticky tlačí potom do podvedomia aj v jeho situácii. Najhoršia je tá neistota, že nevieš, čo je s Tvojím dieťaťom. Stačila jedna kratučká správa, že je v poriadku (kdekoľvek na svete).
Vytrestal Vás teda riadne, ale myslím, že aj seba samého.

Ja by som ho teraz do školy netlačila. Nech sa rozhodne sám. Maturitu má, to je hlavné. Vysokú školu môže študovať aj o rok, o dva... Možno na to príde sám, že sa mu zíde a možno si nájde také zamestnanie, že mu ju ani nebude treba. Skúste ho brať takého, aký je a s jeho názormi na budúcnosť. To opíjanie sa by som ani ja nezniesla, to je fakt. Môj syn tiež občas príde a má vypité. Samozrejme, že naňho hundrem, ale nepreháňam to, lebo ani on to nepreháňa a ostatné povinnosti si plní (i keď by mohol aj lepšie, ale čo už).

Teším sa, že sa všetko dobre skončilo. Tie skoro dva mesiace Ti asi zobrali aspoň 2 roky života. Dúfam, že toto bol posledný "úlet" Tvojho syna a ďalej už pôjde všetko k lepšiemu.

Super správa.


Všetci sa tešíme s Mariannou.

každopádne, myslím si, že mu to pomohlo k samostatnosti, a snáď sa veľa naučil a poučil...
tiež by som ho do tej školy nenútila, i keď viem, že mu chcete len dobre, viem to, ale ja som tiež na vysokú chcela ísť, aj som spravila skúšky a vzdala som to pred bránou... nieje to pre každého, v prvom rade sa na to musí cítiť on. nezáväzne sa ho na to opýtajte, len akoby medzi rečou... možno si chce zarobiť a študovať v zahraničí, čo by bol ohromný posun v živote
uvidíte, čím vás prekvapí, keď príde domov... ja teda dúfam, že len v dobrom vás prekvapí
držte sa, všetko dobré vám prajem

ďakujem všetkým, že sa tešíte so mnou .

Som strašne zvedavá, keď príde domov, a porozpráva ako to všetko bolo.Neviem si predstaviť ísť niekam bez peňazí, bez základných hygienických potrieb. Neviem či u niekoho bol, alebo sa len túlal , kým si tu prácu našiel. Ale som rada, že sa dokázal o seba postarať. Uvidím, čo plánuje ďalej... Určite ho do školy nebudeme nútiť. Veď to sa ani nedá. Nikdy sme deti do ničoho nenútili, aj keď nám bolo niekedy dosť ľúto, keď zanechali nejaký šport, alebo nejakú záujmovú činnosť.


Pre Nella_2 :
Naozaj som nemohla myslieť na to čo všetko sa mu mohlo stať...si nevieš predstaviť tú moju fantáziu...

Ani si to nechcem predstaviť, mám 2 deti, neviem, čo by som robila na Tvojom mieste, ako by som fungovala...
Zvládla si to, aj Tvoj syn
Možno sa teraz vzťahy medzi Vami trochu zmenia, ale stále to bude Tvoj syn. Držím palce, nech sa to všetko zvrtne k dobrému.

Tak včera som s ním hovorila konečne. Už viem aj kde je .Snáď na budúci týždeň príde aj domov. Už má mobil, tak môžme byť v kontakte.

Teším sa s Tebou, paráda, super, tak sa čoskoro uvidíte a všeličo vysvetlíte. Držím prsty.

Tak túto tému sledujem od začiatku, neviem si ani predstaviť čo si musela prežiť, ale som šťastná, že chlapec dostal rozum a ozval sa. Želám Vám všetkým veľa síl na vyriešenie všetkého, čo ho k tomu viedlo.

Tak včera som s ním hovorila konečne. Už viem aj kde je .Snáď na budúci týždeň príde aj domov. Už má mobil, tak môžme byť v kontakte.


Marianka, veľmi sa teším a držím Vám palce!

Konečne som úplne v pohode. Po prvom telefonáte s ním som mala pocit ,že je nejaký divný.Dokonca nás oboch s manželom napadla aj taká myšlienka, ako keby ho len niekto donútil zavolať, že je všetko v poriadku. Ale v stredu bol za ním starší syn, takže ho videl a rozprával sa s ním. Bolo už asi 10 hod večer. Skôr nemohol, lebo dovtedy pracoval. Ale že bol čistý, voňavý a úplne v poriadku. Včera som s ním telefonovala zas. Už to bolo fajn, aj sme požartovali a zasmiali sa. Pýtala som sa ako to prebiehalo, keď odišiel. Nechcel prezradiť všetko, čo som sa pýtala, lebo nebol tam sám, tak až doma. Odišiel vlakom do Popradu, na viac mu peniaze nevyšli. plánoval ísť do nejakej pracovnej agentúry. Tak sa vybral stopom. A zastavil mu terajší šéf. Takže mal obrovské šťastie, že hneď mal ubytovanie a prácu. Najprv bol v nejakej ubytovni, ale neskôr si našiel privát. Vyjadril sa, že ta práca ho baví a že študovať nechce. Že programovanie ho nebaví. To ale pred tým nikdy nepovedal. Je pravda ale ,že on od malička stále pomáhal manželovi pri každej práci doma. On vie aj celkom dobre variť, dokonca aj kysnuté cesto si urobí. Takže postarať sa v tomto smere dokáže o seba.
Teraz je samostatný, nikto mu nič nezakazuje tak je asi spokojný. Zarába 50€ denne. Pýtala som sa či si už aj niečo odložil. Vraj ešte nestihol. Musel si vraj nakúpiť aj nejaké oblečenie, uteráky atd... veď z domu si nič skoro nevzal.
Hlavne, že je v poriadku a asi aj spokojný. Možno po čase si rozmyslí a študovať pôjde.

Mne sa veľmi uľavilo. Som šťastná že je v poriadku.
A chcem sa vám všetkým , ktorí ste mi pomáhali toto ťažké obdobie zvládnuť, z celého srdca poďakovať.

Prosim ta, to kde pracuje, 50 eur na den- to by som chcela aj ja.

Aj ja.... Robí pre firmu, ktorá robí strechy.

Tak držím palce hlavne synovi, aby toto bolo pre neho najlepšia škola života, aby našiel sám seba a hlavne všetko toto aby mu padlo na úžitok. Páči sa mi, že sa takto dokázal osamostatniť. A hlavne do toho štúdia ho netreba tlačiť, na to musí prísť sám čo chce ďalej ...

hlavne nech si dáva pozor....zaslúžené peniažky.....ja mám problém na rebrík vyliesť

veľm sa teším, zažila som takýto strach o syna, hoci som vedela, kam ide, kde je, a nevedela som o ňom iba 2 dni, ale viem si predstaviť vcítiť sa do tvojich pocitov. a tá úľava, že je v poriadku, isto lietaš v oblakoch.
Tak mu fandi, drž palce, do ničoho ho nenúť, on príde sám na to, že tá škola na niečo dobrá je.
Môj syn vyštudoval po troch pokusoch, teda ten tretí pokus už zobral vážne a dokončil. Musel k tomu dospieť sám.

Co som ti vravel? Vo vztahu k dospelym detom menej je niekedy viac...

Marianka, aj ja som stále pozerala do tejto už uzavretej témy a dúfala som, že sa ešte ozveš. Som veľmi rada, že to takto dopadlo. Najťažšie teraz bude pre vás veľa sa ho nevypytovať - nechať ho, aby všetko čo chce, povedal sám. Je to veľmi, veľmi ťažké pre rodiča. Viem o čom hovorím. Keď naše deti robia občas očividne rozhodnutia, ktoré (to vieme iba my rodičia po našich odžitých skúsenostiach) nebudú viesť k ich šťastiu a spokojnosti a nemôžeme im to ani zakázať (to by vôbec nemalo zmysel), ale mnoho krát ani priamo povedať. Ten život je naozaj niekedy veľmi zamotaný. No je dobré, že sa ozval, že je ochotný komunikovať. Držím palce, aby váš vzťah bol plný lásky a porozumenia.