Slovenská aliancia ochrancov zvierat /SAOZ/ zdieľa album používateľa OZ Trenčianske Labky.
55 min. ·
Pred takmer 2 týždňami nám prišla správa, že niekde smerom na hranice je v lese na odpočívadle už druhý deň pes, ktorý sa nedá nikomu chytiť. Keďže sme od hraníc brali už niekoľko zvierat vyhodených z auta vlastnými majiteľmi, tušili sme, že ani tento tam nebude len zabudnutý. Prišli sme na odpočívadlo a medzi odpadkami sedelo malé asi 10-12 kilové psíča, ktoré nás zo všetkých síl zaháňalo štekotom. Chvostík doslova nalepený na brušku a hysterické úteky naspäť medzi stromy. Strávili sme pri ňom niekoľko hodín, ani po tých sa neosmelil, prišiel len na 2-3 metrovú vzdialenosť.Na odpočívadle postupne zastavovalo veľa áut, mnohí vodiči nás nevideli. Všetci ale videli jeho! Každý sa za ním pozeral, otočil. Pre nikoho z nich, ktorých sme videli, nestál ani za pokus ísť za ním. Je to predsa normálne, že? Malý, vystrašený pes pri odpadkoch na mieste, kde nikto nebýva... No aby sme "nekrivdili" jednému kamionistovi, ktorý tam zastavil na povinnú pauzu, ten mu pozornosť teda venoval. Pes sa ho bál, tak štekal a pán mu uštedril pár pekných slov, aby už bol konečne ticho... Nie, nespýtal sa a ty čo tu robíš? Ahoj havo, poď sem! Kto ťa tu nechal? Nie! Buď ticho! Do tmy sme sa ho snažili nalákať do klietky, do auta, na jedlo- nič. Na druhý deň nám veľmi ochotní nahlasovatelia psíka doviezli aj lepšiu klietku na odchyt. Bohužiaľ, v noci predtým bola búrka a pes do rána zmizol. Všade sme ho hľadali, prešli celé okolie niekoľko-krát, ale po ňom ani stopy. To bol taký hnev a zúfalstvo v človeku, že sa ani nedá opísať. Konečne sa mu niekto snažil pomôcť, doviezli sme veci na odchyt, všetko naplánovali a po ňom ani stopy. Za ten týždeň, čo sme o ňom nepočuli, sme na neho veľa krát mysleli. Popravde, mysleli sme, že už nežije. Aká veľká bola naša radosť, keď sa nám ozvala jedna pani z Hornej Súče, že u nich po dedine behá malý psík a je bezradný, asi už zmierený s tým, že si pomoc musí pýtať sám. Poslala aj foto a to bolo pre nás ako darček. Je to asi zvláštne, že sa niekto teší z túlavého psa, ale nám neskutočne odľahlo. V aute sa síce bál, ale tlačil sa na nás, zaspával od únavy, aj pusinky nám venoval. Konečne po 2 týždňoch stiahnutý z ulice. Prešiel z lesa, od odpadkov, cez "lazy" do dediny, spával na starých svetroch, pri škole, pri kostole, utekal za každým psom v dedine, za deťmi v školke, pýtal si pomoc... 2 týždne a možno aj viac život bez jedla, miesta na spanie. A to všetko len preto, že sa ho dvojnohý odpad rozhodol vyhodiť medzi iné odpadky. Asi mu to miesto bolo sympatické a pripomínalo samého seba! Tak a teraz čo? Pár dní v živote záchranára fuč, stovky prejdených kilometrov pri hľadaní a áno, máme ho, ale kam s ním? Toto všetko, čo sme opísali, nás stálo veľa času, stresu, námahy a keď zmizol aj sĺz, to mu ale miesto nezabezpečí. Zúfalo vás teda prosíme o dočasnú opateru pre toto asi 2-ročné, 10-12 kilové psíča. Už zbavené bĺch, ktoré ho požierali. Stravu i veterinu zabezpečíme, len nám pomôžte vrátiť ho naspäť do života medzi ľudí- normálnych ľudí. Nemáme pre neho nič.
Zatiaľ a javí, že je bezproblémový aj s inými psami. P.S. Vďaka všetkým, ktorí nám ho nahlásili, aj tým, ktorí ho na mieste kŕmili predtým, než sme sa o ňom dozvedeli. Našli sme tam 3 misky s jedlom a vodou, takže je tu ešte malá nádej, že medzi nami sú aj naozaj ľudské bytosti... aj keď ich už nie je veľa. Zúfalo prosíme o dočasnú opateru: 0904 960 192