Práve čítam knihu od Dr. Natashy Campbell-McBride: Syndróm trávenia a psychológie. Nie je odporcom očkovania ako takého, ale napriek tomu si dovolím odcitovať z tejto knihy jej názor:
"Musíme sa pozrieť na očkovanie ako také. Čo sa stáva s deťmi v našej modernej spoločnosti? Ak sa okolo seba poobzeráte, koľko zdravých detí vidíte? Detská astma, ekzém, cukrovka, alergie, senná nádcha, poruchy trávenia, ADHD a poruchy autistického spektra sa stali epidémiami! Väčšina súrodencov autistických detí má ekzém, astmu alebo inú poruchu. Aj keď všetky tieto zdravotné problémy sa zdajú by iné, jedno majú spoločné. Veľmi dôležité - oslabenú imunitnú sústavu. Oslabená imunitná sústava nemôže reagovať na útoky životného prostredia normálnym spôsobom! A očkovacie látky sú silným útokom na imunitnú sústavu. Výrobcovia vakcín ich vyrábajú pre deti so zdravou imunitnou sústavou, ktoré na ne budú reagovať spôsobom, aký možno predvídať. V našej modernej spoločnosti s moderným životným štýlom sa však ukrutne rýchlo dostávame do situácie, v ktorej rastie počet detí s nedostatočnou imunitou a ich reakcia na očkovanie nebude podľa očakávania. U niektorých detí zaťažením už aj tak oslabenej imunitnej sústavy sa očkovanie stane tou poslednou kvapkou v pohári, teda naštartuje rozvoj autizmu, astmy, ekzému, cukrovky atď. U detí, ktorých imunita nie je natoľko oslabená, očkovanie nespustí žiadnu poruchu, ale zväčší poškodenie a dieťa tým posúva bližšie k možnému ochoreniu.......
Prišiel čas, keď lekárska veda a vládni činitelia musia preskúmať svoje postoje k otázke očkovania. Určite musíme prestať s paušálnym očkovaním všetkých!....
V súvislosti so súčasným štandardným očkovacím protokolom existuje veľmi silný argument používať očkovacie látky jednotlivo a nie v kombinácii, ako sú napríklad MMR či DTP. V prirodzenej situácii by dieťa nikdy nebolo vystavené osýpkam, mumpsu a rubeole v tom istom čase....."
K tomu si dovolím ešte poznamenať, že o tom viem veľké H, keďže od skončenia vysokej školy sedím doma, pretože sa starám o ťažko zdravotne postihnuté dieťa. „Nič nerobím“ a ešte za to dostávam peniaze, aj „na auto nám prispeli aby sme si zadky mohli rozvážať“ do školy, kde sme na príťaž. Moja dcéra totiž nezvládla tú poslednú kvapku v pohári.
Už neplakávam, aj keď mi je ešte niekedy do plaču, keď vidím svoju dcéru, ako veľmi by napríklad chcela rozprávať, hoci nemôže, ako by sa veľmi chcela niekomu prihovoriť, ako by chcela mať kamarátky a spolu s nimi sa chichúňať. Niekedy sa chichúňajú na nej. Možno práve tie deti, ktorých rodičia by nám, „tým individuám, ktorí svoje deti nedali očkovať proti tým základným ochoreniam, ako je záškrt, TBC a pod. v budúcnosti nechal celú liečbu hradiť z vlastných prostriedkov.“ (cit. príspevok č. 66 Nandrolon)
A keď už je reč o peniazoch. S radosťou by som zaplatila za liečbu všetkých detských chorôb všetkých troch mojich detí proti ktorým sa očkuje, ak mi niekto zaplatí aspoň tie terapie, ktoré sme absolvovali s mojou dcérou a moju stratu zárobku (samozrejme po odrátaní príspevkov od štátu). A nech nezabudne na záver šibnúť čarovným prútikom a dať zdravie mojej dcéry do poriadku.