Vyjadrím sa len k časti o prijímaní do materskej školy. Dieťa po dovŕšení dvoch rokov veku môže byť prijaté do materskej školy, ak sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky. Prednostne sa prijímajú deti, ktoré dovŕšili piaty rok veku (na tie prispieva čiastočne štát priamo zriaďovateľovi škôlky), deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou a deti s dodatočne odloženou povinnou školskou dochádzkou. Ostatné podmienky prijímania detí určí riaditeľ a po prerokovaní s pedagogickou radou školy zverejní na viditeľnom mieste. V § 4 Vyhlášky 306/2008 Z.z. o materskej škole sa hovorí o organizácii materskej školy. Ak nie sú splnené niektoré z podmienok, nemôže riaditeľ prijať dieťa a ani ho nikto k tomu nedonúti. Stačí ak zdôvodní, že má veľký počet detí, musel uprednostniť zo zákona tie, ktoré som spomenula a bohužiaľ neporadíte si. Súčasný systém starostlivosti o rodinu je veľmi deravý. Nemyslí sa na to, že ak rodičom nevezmú dieťa do škôlky, na súkromnú nemá a potrebuje nastúpiť do zamestnania, aby sa rodina nejako uživila, má problém s tým, kde dieťa v tomto čase umiestniť. Na súkromnú škôlku príspevok nie je, pokiaľ z hľadiska sociálneho prípadne zdravotného nespĺňate niektorú z požiadaviek na získanie nejakého príspevku od štátu tak, ako tu bolo spomenuté. Do škôlky sa však deti prijímajú aj priebežne, treba sa informovať aj počas roka, či sa náhodou nejaké miesto neuvoľnilo, v niektorých prípadoch sa podarilo rodičom umiestniť deti aj počas roka.
Problémom je hlavne financovanie, mnoho materských škôl bolo zrušených, je ich nedostatok a aj na to málo, čo zostalo v správe miest a obcí nie sú financie. Sú to originálne kompetencie financované z podielových daní a keďže zákon presne samospráve neurčuje, koľko MUSÍ dať na chod škôlky, často na úkor tohto zariadenia obce použijú peniaze inde. Nikto im to však nemôže zakázať. Podielové dane sú napočítané aj podľa počtu detí v školských zariadeniach, hovorí sa o 40% z celkového objemu podielových daní pre školstvo, ale len málo kde sa to dodrží. A vôbec sa nečudujem, pretože obce majú problémov viac, vo všetkých oblastiach, ktoré spravujú. Na druhej strane majú však právomoci, ktoré nikto ani štát nemôže ovplyvniť, čo tiež podľa mňa nebolo úplne správne riešenie. Takže sociálna politika u nás je totálne znehodnotená a hlavný problém je v zdrojoch financovania.