Zásadná pripomienka SIS:
K čl. I:
Žiadame vypustiť novelizačné body 2, 3, 4, 5, 7, 14 a v bode 19 v § 52r odsek 2. Zvyšný text primerane upraviť.
Odôvodnenie:
Jedným z dôvodov na predloženie predmetného návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania bolo upraviť podmienky realizácie inštitútu výsluhového dôchodku, a to tak, aby tieto peňažné plnenia podliehali dani z príjmu.
Predmetom dane z príjmu by podľa návrhu zákona mali byť tie výsluhové dôchodky, ktorých poberatelia ešte nedovŕšili vek ustanovený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Za v súčasnosti nastavených podmienok by sa táto daňová povinnosť vzťahovala na poberateľov výsluhových dôchodkov mladších ako 62 rokov. Avšak vzhľadom na celoeurópske tendencie v oblasti konsolidácie verejných financií, vrátane stabilizácie a optimalizácie výdavkov štátu v oblasti dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva, je možné dôvodne predpokladať, že v budúcnosti dôjde k zvýšeniu vekovej hranice odchodu do dôchodku, pričom nemožno vylúčiť ani hranicu 67 rokov. Neurčenie fyzického veku poberateľa výsluhového dôchodku, na ktorého sa bude táto daňová povinnosť vzťahovať, exaktným spôsobom bude znamenať nastolenie predovšetkým právnej neistoty všetkých poberateľov výsluhových dôchodkov. Ustanovenie podmienky zániku daňovej povinnosti len formou odkazu na lex generalis, bez exaktného určenia fyzického veku, môže v budúcnosti privodiť aplikačné problémy. Zvýšenie vekovej hranice na odchod do dôchodku zo súčasných 62 rokov by totiž v praxi znamenalo opätovný vznik daňovej povinnosti poberateľa výsluhového dôchodku, na ktorého sa táto povinnosť už nevzťahovala z dôvodu dosiahnutia ustanoveného veku na odchod do „civilného“ dôchodku, čo znamená stav absolútnej právnej neistoty.
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že inštitút výsluhového dôchodku je dlhodobo zakotvený v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ide o realizáciu ústavne garantovaného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy SR a čl. 30 Listiny základných práv a slobôd. Funkciou právnej úpravy osobitného dôchodkového zabezpečenia osôb vykonávajúcich službu v bezpečnostných zložkách štátu, vrátane osobitného inštitútu výsluhových dôchodkov, bolo od samého začiatku vytvorenie podmienok potrebných pre osoby končiace výkon služby v bezpečnostných zboroch na adaptovanie sa v novom sociálnom prostredí (civilnom) a na nové životné podmienky. V neposlednom rade účelom vytvorenia osobitného dôchodkového systému bolo aj zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre tie osoby, ktoré po skončení veľakrát celoživotnej služby v bezpečnostných zložkách štátu už nevykonávali zárobkovú činnosť, či už na základe vlastného rozhodnutia alebo z dôvodu, že sa im napriek všetkej snahe nepodarilo sa zamestnať alebo vykonávať podnikateľskú činnosť.
Inštitút výsluhového dôchodku, tak ako ho poznáme v súčasnosti, plní viacero funkcií.
Prvou funkciou je funkcia motivačná.
Možnosť vzniku nároku na výsluhový dôchodok v určitej výške motivuje uchádzačov na vstup do služieb štátu a na zotrvanie v nich. Kreovanie bezporuchovo fungujúceho personálneho substrátu bezpečnostného aparátu štátu je pritom nevyhnutnosťou a základným predpokladom na to, aby štát bol dostatočne spôsobilý na plnenie svojich základných úloh a na napĺňanie jedného z atribútov štátnosti – výkon štátnej moci, vrátane presadzovania práva na svojom štátnom území. Motivačný faktor možno nájsť aj v odvodovej zaťaženosti príjmov vyplývajúcich z existencie služobného pomeru k štátu, keďže tieto príjmy podliehajú zvýšenej odvodovej povinnosti práve z dôvodu vyššej úrovne hmotného zabezpečenia v starobe. Príslušníci bezpečnostných zložiek štátu sú tak motivovaní odvádzať vyššie odvody s víziou vyššej dôchodkovej renty po skončení aktívneho života. V prípade prijatia odvodovej povinnosti vo výške navrhovanej v práve predloženej novele zákona č. 328/2002 Z. z. by odvodová zaťaženosť bola takmer dvojnásobná.
Ďalšou funkciou inštitútu výsluhového dôchodku je funkcia kompenzačná.
Výsluhový dôchodok predstavuje určitú formu kompenzácie za obmedzenia, ktoré musel príslušník bezpečnostných zborov počas trvania služobného pomeru rešpektovať. Ako jedno z mnohých obmedzení možno spomenúť zákaz inej zárobkovej alebo podnikateľskej činnosti, čo v praxi znamená absolútnu príjmovú závislosť týchto osôb od štátu. Tieto osoby preto nemôžu legitímnym spôsobom mať aj iné zamestnanie alebo vykonávať podnikateľskú činnosť a zlepšiť si takýmto spôsobom svoje finančné pomery. V opačnom prípade by to znamenalo porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny s disciplinárnymi a personálnymi konzekvenciami.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že osoby vykonávajúce štátnu službu v bezpečnostných zložkách štátu nielenže podliehajú oveľa prísnejšej disciplinárnej právomoci, ale ich protiprávne konanie je posudzované oveľa prísnejšie ako u osôb v pracovnoprávnom vzťahu.
Kompenzačná funkcia výsluhového dôchodku je odôvodnená aj zvýšenými očakávaniami štátu na zdravotnú, psychickú a fyzickú spôsobilosť personálneho substrátu bezpečnostných zložiek, pričom štát opodstatnene očakáva a vyžaduje, aby boli tieto spôsobilosti udržiavané u každého jednotlivca počas celého trvania služobného pomeru k štátu na požadovanej úrovni, aby jednotliví členovia bezpečnostných zložiek boli dostatočne psychicky ako aj fyzicky odolní voči zvýšenej psychickej a fyzickej záťaži počas výkonu štátnej služby.
Výsluhový dôchodok je teda určitá forma kompenzácie za to, že príslušník vynakladal všetky svoje sily a schopnosti a riskoval aj svoj život a zdravie pri plnení základných funkcií štátu a na jeho ochranu a ochranu jeho obyvateľov, veľakrát aj v zdraviu škodlivom alebo životu nebezpečnom prostredí.
Na rozdiel od príslušníkov bezpečnostných zložiek štátu osoby poberajúce iný ako výsluhový dôchodok neboli v záujme štátu a jeho obyvateľov nikdy vystavované nebezpečným situáciám, ani nemuseli v tejto súvislosti rešpektovať žiadne obmedzenia.
V tejto súvislosti je tiež nutné upozorniť na skutočnosť, že iné druhy dôchodkov logicky nie sú predmetom dane z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a preto považujeme za diskriminujúce a nespravodlivé, aby daňovej povinnosti podliehali výsluhové dôchodky. Takýto rozdielny prístup považujeme za nesystémový a nelogický, nakoľko všetky druhy dôchodkov plnia ten istý účel – hmotné zabezpečenie ich poberateľov po skončení aktívneho pracovného života, kedy od týchto ľudí už nemožno ani oprávnene očakávať, aby si aktívne zarábali na svoje živobytie. Rovnako ako poberateľ iných druhov dôchodku, aj poberateľ výsluhového dôchodku musel pred vznikom nároku naň splniť všetky zákonom ustanovené podmienky. Skutočnosť, že hranica na vznik nároku na výsluhový dôchodok je nižšia ako hranica ustanovená na vznik starobného dôchodku, je odôvodnená práve vyššou náročnosťou a špecifickým charakterom výkonu služby v záujme štátu a jeho obyvateľov. Zavedenie daňovej povinnosti vo vzťahu k výsluhovým dôchodkom by bolo diskriminačné a v rozpore s logikou veci, keďže dávkam rovnakého charakteru a plniacim rovnaké funkcie by bol priznaný antagonistický status. Výsluhový dôchodok by mal právny status príjmu a ostatné druhy dôchodku by mali status zabezpečovacích dávok.
Vznik nároku na výsluhový dôchodok je podmienený splnením podmienok ustanovených v § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 30 cit. zákona je výsluhový dôchodok dávkou výsluhového zabezpečenia, na ktorú si príslušník odvádza poistné podľa § 97 ods. 4 cit. zákona vo výške 5%. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa tento zákon nevzťahuje na policajtov a profesionálnych vojakov ozbrojených síl, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 cit. zákona obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka, ak za toto obdobie policajt, profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Logickým a gramatickým výkladom dotknutých ustanovení možno nesporne dospieť k záveru, že výsluhový dôchodok ako dávka výsluhového zabezpečenia je postavená na úroveň starobného dôchodku ako dávky sociálneho poistenia, na ktorú vzniká nárok za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z.
Ďalšou funkciou, ktorú plní inštitút výsluhového dôchodku, je funkcia zabezpečovacia.
Príslušník po dosiahnutí určitého veku, resp. po odslúžení určitého času v prostredí, v ktorom je vystavený značnej psychickej a fyzickej záťaži, nie je objektívne spôsobilý plniť služobné úlohy v požadovanom rozsahu. Často môže dôjsť až k ohrozeniu záujmov Slovenskej republiky, k ohrozeniu záujmov alebo života a zdravia občanov, resp. obyvateľov Slovenskej republiky alebo dokonca k ohrozeniu života a zdravia dotknutého príslušníka alebo ostatných príslušníkov, ktorí s ním vykonávajú štátnu službu. Preto sa musí služobný pomer príslušníka bezpečnostných zložiek z objektívnych dôvodov skončiť. Po skončení služobného pomeru má často aj vysoko kvalifikovaný príslušník problém etablovať sa na trhu práce, a to vzhľadom na špecifický charakter znalostí a odborných zručností, ktoré nadobudol počas výkonu služby v týchto zložkách, ale sú nevyužiteľné pre výkon práce v civilnom sektore.
Zaradením výsluhového dôchodku medzi príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z. z. a jeho súčasným vyňatím ako príjmu oslobodeného od dane [§ 9 ods. 2 písm. f)] bude mať za následok, že výsluhový dôchodca do dovŕšenia fyzického veku odchodu do dôchodku (v súčasnosti 62 rokov) takýto príjem nebude môcť ani zahrnúť do nezdaniteľnej časti základu dane. V praxi to bude znamenať, že výsluhový dôchodok ako jediný zdroj príjmu, ktorý v mnohých prípadoch nedosiahne ani len výšku nezdaniteľnej časti základu dane, bude celý podliehať dani z príjmu podľa § 11 cit. zákona. Zavedenie daňovej povinnosti vo vzťahu k výsluhovým dôchodkom by bolo preto diskriminačné a v rozpore s logikou veci, keďže dávkam rovnakého charakteru a plniacim rovnaké funkcie by bol priznaný antagonistický status. Výsluhový dôchodok by mal v takom prípade právny status príjmu a ostatné druhy dôchodku by mali status zabezpečovacích dávok, čím by však došlo k úplnému negovaniu zákonných priorít a taktiež etiky uspokojovania životných potrieb osôb v právnom postavení dôchodcov.
Takáto zmena ratia právnej úpravy výsluhových dôchodkov, ktorú je navyše z ústavnoprávneho hľadiska možné považovať za náhlu a neočakávanú zmenu pravidiel, na ktoré sa adresáti tejto právnej úpravy spoliehali, preto vyvoláva opodstatnené pochybnosti o jej ústavnosti.
V tejto súvislosti treba zároveň upozorniť na skutočnosť, že prijatie navrhovanej novely by znamenalo nielen vznik daňovej povinnosti, ale aj vznik odvodovej povinnosti na úseku zdravotného poistenia podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po nadobudnutí účinnosti takto navrhovanej právnej úpravy by poberateľom výsluhového dôchodku vznikla zároveň aj povinnosť odvádzať na verejné zdravotné poistenie sumu rovnajúcu sa 14 % výšky výsluhového dôchodku. Navyše, po prijatí úprav na úseku sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov súbežne navrhovaných Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky by poberateľom výsluhových dôchodkov vznikla povinnosť strpieť zrážanie stabilizačného odvodu s progresívnym charakterom vo výške min. 10 %.
Celkové daňové a odvodové zaťaženie z výsluhového dôchodku by tak predstavovalo min. 43 %, čo je nielenže viac ako daňové a odvodové zaťaženie pracujúceho obyvateľstva, ale pre poberateľov výsluhových dôchodkov úplne likvidačné.
Zdroj:
https://lt.justice.gov.sk/Material/M...wAll&langEID=1