????????????????????

Zámková dlažba a prístrešok aký z dreva?
Ak účtuješ v JU treba to dať do výdavkov neovplyvňujúcich daň - členenie obstaranie DHM. Na budúci rok, ak to bude urobené - teda vydláždené a postavené zaradíš to (každé osobitne) aj s ostatnými nákladmi napr. služby - dláždenie atď.
na kartu DHM s tým, že je to zaradené do evidencie a na odpisovanie a začneš odpisovať až za ten rok. V žiadnom prípade to nemôžeš dať do nákladov.

Prístrešok bude z plechu.
A ako zaradím ten vydláždený dvor a prístrešok?

Na rok 2005 si to podľa mňa predstavuje celkom dobre, pokiaľ ešte ten materiál vôbec nepoužil. Nákup materiálu ako taký je v JÚ daňovým výdavkom - nevšimol som si, že by Postupy JU alebo ZDP rozlišovali účtovanie materiálu podľa účelu budúceho použitia. Nakúpený materiál (v nezmenenom stave) je však potrebné bezpodmienečne vykázať na skladových kartách k 31.12. a samozrejme vo výkaze o majetku.
Na druhej strane, ak sa v roku 2006 prístrešok postaví, cena skladovaného materiálu sa spolu s ďalšími výdavkami premietne do ceny obstarania prístrešku a v rámci uzávierkových operácií bude treba cenu tohoto materiálu vykázaného na sklade k 31.12.2005 pripočítať k základu dane.
Čo sa týka zámkovej dlažby v roku 2006 - betónové a spevnené plochy nie je v zmysle stavebného poriadku možné považovať za stavbu ani pozemnú, ani inžiniersku, takisto ani za stavbu jednoduchú, ani tzv. drobnú. V zmysle toho podľa mňa spevnené plochy nepredstavujú na účely zákona o daniach z príjmov daňovo odpisovaný majetok a teda výdavky spojené s vybudovaním, resp. obstaraním takýchto plôch je možné uplatniť priamo do výdavkov. U zámkovej dlažby preto hodnotu materiálu z roku 2005 v rámci uzávierkových operácií 2006 nie je potrebné pripočítať k základu dane, keďže nejde o materiál súvisiaci s obstaraním dlhodobého majetku.
Treba však zvážiť, či obe stavby budú v plnej miere naozaj slúžiť k zabezpečovaniu zdaniteľných príjmov, a aspoň zčasti nie (najmä u dlažby) aj na súkromné účely. Ak áno, potom treba cenu materiálu dlažby pri uzávierke 2006 prepočítať percentom, ktorým sa dlažba využíva "súkromne" a o túto sumu zvýšiť základ dane.

Nepoteším ťa, my sme stavali budovu aj s dláždeným dvorom, aj betónovým plotom okolo - to v roku 2003, a aby som sa nepomýlila, tak som sa bola pýtať na to daňového poradcu, bola mi na to aj daňová kontrola a bolo to v poriadku - išli po tom ako osy. Vtedy platil zákon 366/1999 a bolo 5 odpisových skupín.
Dvor zo zámkovej dlažby mi dal na 5 odpis.skup. odpis 30 rokov.
Dnes to mám na 4 odpisovej na 20 rokov. Položka 4-2 prílohy č. 1 Zák.o DzP 595/2003
Prístrešok by som dala na 3 odpisovú na 12 rokov. Položka 3-2 prílohy č. 1. detto.

Ale my sme museli na to vybavovať stavebné povolenie atď. Neviem, ale či bolo toto smerodatné pri určení tých skupín.

Má ešte niekto nejakú skúsenosť s týmto problémom?

heja3

Nepoteším ťa, my sme stavali budovu aj s dláždeným dvorom, aj betónovým plotom okolo - to v roku 2003, a aby som sa nepomýlila, tak som sa bola pýtať na to daňového poradcu, bola mi na to aj daňová kontrola a bolo to v poriadku - išli po tom ako osy.

Odpisovanie betónového plota – áno. K zaradeniu dláždeného dvora sa ťažko vyjadriť, keďže neviem, aké bolo jeho technické prevedenie a či samotné dláždenie dvora podliehalo stavebnému konaniu.
Ale v prípade príspevku Emily – spevnenie dvora položením zámkovej dlažby – podľa mňa nie je opora v žiadnom predpise na jeho zaradenie medzi odpisovaný dlhodobý majetok, konkrétne stavby zatriedené do prílohy 4-2 ZDP, pretože:
1) Na účely zákona o daniach z príjmov sú budovy a stavby vymedzené stavebným zákonom, t.j. zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a Klasifikáciou stavieb vyhlásenou opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2000 vyhlasuje Klasifikácia stavieb (KS) .Stavba je v § 43 STZ definovaná nasledovne:
Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
Položenie zámkovej dlažby (kladie sa voľne do pieskového lôžka) nespĺňa ani jednu z vymenovaných definícií.
2) V zmysle § 54 resp. § 55 stavebného zákona sa stavby môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Medzi stavbami, u ktorých sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje a sú vymenované v § 56 STZ, sa spevňovanie plôch resp. dláždenie priestranstiev neuvádza. A pochybujem, že na položenie zámkovej dlažby sa vyžaduje stavevné konanie.
3) Spevnené plochy bez ohľadu na spôsob vyhotovenia (štrkované, betónové, asfaltové, zo zámkovej dlažby...) nie sú uvedené ani medzi inžinierskymi stavbami v § 43a ods. 3 ani medzi tzv. drobnými stavbami v zmysle § 139b STZ. § 43a ods. 3 písm. a) ako inžinierske stavby uvádza len:
a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,
Spevnené plochy a nádvoria tam uvedené nie sú. Odpisovanou stavbou by bolo len parkovisko postavené ako stavba v zmysle stavebného zákona.
4) Položka 4-2 prílohy zákona o dani z príjmov sa odvoláva na Klasifikáciu stavieb SŠÚ. Ani tento číselník v časti 2 – Inžinierske stavby – položku s názvom spevnené plochy a nádvoria, ani nič podobné, neobsahuje.
Takže na záver – podľa môjho názoru všetok materiál nakúpený na prístrešok i spevnenie dvora je v roku 2005 daňovým výdavkom. Materiál použitý na prístrešok v r. 2006 zvýši základ dane. Spevnenie dvora zámkovou dlažbou nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, Klasifikácie stavieb ani zákona o dani z príjmov a nie je dôvod ju odpisovať.
P.S. Názor daňového poradcu i daňového úradu treba vždy vziať do úvahy. Ale ja sa podľa neho správam až vtedy, ak má nezvratne oporu v zákone alebo inom všeobecne záväznom predpise.

1) Na účely zákona o daniach z príjmov sú budovy a stavby vymedzené stavebným zákonom, t.j. zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a Klasifikáciou stavieb vyhlásenou opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. mája 2000 vyhlasuje Klasifikácia stavieb (KS) .Stavba je v § 43 STZ definovaná nasledovne:
Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
Položenie zámkovej dlažby (kladie sa voľne do pieskového lôžka) nespĺňa ani jednu z vymenovaných definícií.
2) V zmysle § 54 resp. § 55 stavebného zákona sa stavby môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Medzi stavbami, u ktorých sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje a sú vymenované v § 56 STZ, sa spevňovanie plôch resp. dláždenie priestranstiev neuvádza. A pochybujem, že na položenie zámkovej dlažby sa vyžaduje stavevné konanie.
3) Spevnené plochy bez ohľadu na spôsob vyhotovenia (štrkované, betónové, asfaltové, zo zámkovej dlažby...) nie sú uvedené ani medzi inžinierskymi stavbami v § 43a ods. 3 ani medzi tzv. drobnými stavbami v zmysle § 139b STZ. § 43a ods. 3 písm. a) ako inžinierske stavby uvádza len:
a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,
Spevnené plochy a nádvoria tam uvedené nie sú. Odpisovanou stavbou by bolo len parkovisko postavené ako stavba v zmysle stavebného zákona.
4) Položka 4-2 prílohy zákona o dani z príjmov sa odvoláva na Klasifikáciu stavieb SŠÚ. Ani tento číselník v časti 2 – Inžinierske stavby – položku s názvom spevnené plochy a nádvoria, ani nič podobné, neobsahuje.
Takže na záver – podľa môjho názoru všetok materiál nakúpený na prístrešok i spevnenie dvora je v roku 2005 daňovým výdavkom. Materiál použitý na prístrešok v r. 2006 zvýši základ dane. Spevnenie dvora zámkovou dlažbou nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, Klasifikácie stavieb ani zákona o dani z príjmov a nie je dôvod ju odpisovať.
P.S. Názor daňového poradcu i daňového úradu treba vždy vziať do úvahy. Ale ja sa podľa neho správam až vtedy, ak má nezvratne oporu v zákone alebo inom všeobecne záväznom predpise.[/quote]

Myslíš že zámková dlažba nie je pevne spojená so zemou?

"Myslíš že zámková dlažba nie je pevne spojená so zemou?"

Nie je pevne spojená, ale jej osadenie si vyžaduje úpravu podkladu. A spevnená plocha na zabezpečenie prístupu k dielni sa dá považovať za "prístupovú cestu".Toľko k zaradeniu do IM.

Ináč proti účtovaniu v r.2005 v zmysle príspevku č.5 namám námietky.

V príspevku nešlo o výstavbu nekrytého parkoviska, ak som ho dobre čítal, ale o vydláždenie dvora. Pokiaľ by naozaj šlo o stavbu parkoviska, ktorá podlieha v zmysle stavebného zákona stavebnému povoleniu alebo ohlasovacej povinnosti, pôjde samozrejme o odpisovanú inžiniersku stavbu.

Na základe formulácie stavebného zákona:
Pevným spojením so zemou sa rozumie
a) spojenie pevným základom,
b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
e) umiestnenie pod zemou.
si to myslím...

ZDP sa pri zatrieďovaní položiek 4-2 prílohy odvoláva na Klasifikáciu stavieb. Výňatok z KS:
2112
Miestne komunikácie
Táto trieda zahŕňa:
– miestne komunikácie v mestách a dedinách, vidiecke cesty a chodníky (spolu s parkoviskami, prípojkami, križovatkami, kruhovými objazdmi), napríklad ulice, aleje, parky, prístupové cesty, lesné chodníčky, pešie zóny, jazdecké a bicyklové chodníky, námestia, priechody.
Táto trieda ďalej zahŕňa:
– pouličné osvetlenia a svetelné cestné signalizácie, nábrežia, priekopy, zvodidlá atď
Emily v príspevku jednoznačne uvádza, že ide o vydláždenie dvora, nie o výstavbu prístupovej cesty. Dvor podľa mňa nie je ani miestnou komunikáciou, ani prístupovou cestou, ani nekrytým parkoviskom.
Nakoniec, možno stačí pozrieť na výpis z listu vlastníctva - druh pozemku a kód spôsobu využívania pozemku. Príloha č. 2 k vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, uvádza v prvej tabuľke v časti 13 - Zastavané plochy a nádvoria kód využitia pozemku 13321 pre miestne komunikácie, prístupové cesty, nekryté parkoviská atď., a pre pozemky, na ktorých je dvor, kód využitia pozemku 13104 resp. 13105.
Nuž, ak je ten kód pre využitie pozemku so zámkovou dlažbou 13321, tak uznám, že ide o prístupovú komunikáciu alebo nekryté parkovisko. Alebo ak je k dispozícii rozhodnutie alebo vyjadrenie stavebného úradu, že ide o povolenú alebo ohlásenú stavbu miestnej komunikácie alebo parkoviska. Dovtedy sú to podľa mňa všetko len dojmy alebo dohady, aj keby šlo o názor daňového poradcu alebo pracovníka daňového úradu.

""EMILY: JU si v decembri kúpil material na vydláždenie časti dvora kvoli prístupu aut k dielni ""
""andrej rv: Emily v príspevku jednoznačne uvádza, že ide o vydláždenie dvora, nie o výstavbu prístupovej cesty.""

Ak vydláždim časť dvora kvôli prístupu áut k dielni, nemôžem tvrdiť s čistým svedomím, že to nie je prístup. cesta .

Takže spevnenie časti dvora pre zlepšenie prístupu k dielni = prístupová cesta, teda odpisovaná inžinierska stavba z kategórie "miestne a účelové komunikácie.." ... Nebudem to ďalej rozoberať. Len pripojím výňatky zo zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon):
§1
Úvodné ustanovenia
2) Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,
b) cesty,
c) miestne komunikácie,
d) účelové komunikácie.
(3) Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov.
....
§ 4b
Miestne komunikácie
(1) Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.
(2) Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu
...
§22
Účelové komunikácie
1) Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.
(2) Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16.
(3) Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
....
§16
Povoľovanie stavieb
Na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných predpisov. 2) Pri vydaní stavebného povolenia treba zabezpečiť ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu (najmä ornej pôdy), lesného fondu, nerastného bohatstva, životného prostredia, ako aj ochranu ostatných všeobecných záujmov, pokiaľ budú stavbou dotknuté

Pre mňa teda spevnenie (vydláždenie, vybetónovanie, vyasfaltovanie...) časti či celého dvora zostane pre účely zaradenia či nezaradenia výsledkov tejto činnosti do odpisovaných inžinierskych stavieb stále len neodpisovanou spevnenou plochou. Aj keď si to majiteľ alebo daňový úradník nazve prístupovou, miestnou či účelovou komunikáciou, parkoviskom alebo letiskom pre helikoptéry. Ale spevnená plocha podľa mňa nenapĺňa podmienky pre zaradenie medzi inžinierske stavby ani z hľadiska stavebného zákona, ani cestného zákona ani klasifikácie produkcie.
Celkom na záver - ja samozrejme nikoho nepresviedčam, aby postupoval takto. Len som napísal svoj názor na problém vznesený na začiatku témy. A dôvody, ktoré ma k tomuto názoru viedli...

Myslím, že s týmto by sa už dalo argumentovať.

Ďakujem Vám všetkým za názory, len škoda, že ste sa nezhodli

Na zámkovú dlažbu sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť,spadá to pod drobné stavby-dochádza tam k úprave podkladu

Prístrešok je "Drobná stavba, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu". Ale iba v tom prípade ak jeho zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výšku 5 m. Stavebník drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. Ale ak rozmer prístrešku je večší potom prístrešok je jednoduchá stavba a vtom prípade stavebník potrebuje stavebné povolenie.
A čo sa týka prístupu k dielni je to tiež stavba a ak výmera je väčšia ako 25m2 tak je to prístupová komunikácia. A to má v kompetencii špeciálny stavebný úrad.
Alebo je tu ešte ďalšia možnosť a to že sú to terénne úpravy a to je §71 stavebného zákona a v tom prípade sa vyžaduje povolenie stavebného úradu.

Neviem či toto pomôže,ale dávala som si do Poradcu otázku:

S.r.o. kúpila budovu s pozemkom. Pred budovou bolo parkovisko, ktoré bolo vyložené iba betónovými doskami. S.r.o. si nakúpila materiál (drť, piesok, zámkovú dlažbu cca 35 000,-Sk) a prenajala si stroj na
udusanie zeminy, piesku a drte (cca 10 000,-).Zámkovú dlažbu pokladali jej zamestnanci v PP.
Ako sa posudzuje takéto konanie?

Je to oprava a môžem to dať priamo do nákladov?
Alebo, je to zhodnotenie a musím to odpisovať spolu s budovou?
Alebo, je to samostatný IM a odpisujem ho zvlášť? Ak áno, v akej odp.skupine a čo vstupuje do vstupnej
ceny (materiál,prenájom stoja,náklad na mzdu)?

A ich odpoveď bola nasledovná:Na Vašu otázku zo dňa 10. januára 2006 Vám zasielame nasledovnú odpoveď:


Spevnené plochy, t. j. plochy spojené so zemou sa podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov považujú za stavbu, pretože stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Spevnené plochy môžu byť podľa stavebných predpisov súčasťou budovy, ak ide o plochu širokú najviac 3 m. Inak ide o samostatný stavebný objekt, ktorý sa odpisuje v 4. odpisovej skupine, prípadne ako drobná stavba (§ 139b stavebného zákona) v 3. odpisovej skupine. Pri zaradení do odpisovej skupiny je v takomto prípade potrebné vychádzať z kolaudačného rozhodnutia alebo zo stavebného povolenia.

Majetok obstaraný vlastnou činnosťou sa oceňuje vlastnými nákladmi (§ 25 zákona o účtovníctve), ktorými treba rozumieť všetky priame a nepriame náklady vynaložené na obstaranie tohto majetku vrátane nákladov na odstránenie pôvodných spevnených plôch. Takto určená obstarávacia cena je zároveň vstupnou cenou na účely daňového odpisovania.