arizona
korela
alaya1
alaya1
Dobra rada pre tych, ktori maju problem so psikom, ze vsetko pozerie, co najde.

S tymto moze nesuhlasit, ci to povazovat za neuzitocne len debil najvacsieho rangu. A moze mat aj 5 smajlikov za menom.
Presne vystihnutý plagát. Platí to však predovšetkým aj o človeku, nielen pre psa. Možno práve takto nejakým spôsobom psom postihnutý môže niektorý človek apelovať na ľudí zo zúfalstva,
aby psy konečne začali nosiť na verejnom priestranstve náhubky, hlavne veľké plemená a najmä voľne pustené. Prečo sa má človek pri stretnutí s voľne idúcim psom bez náhubku stresovať? Majiteľ je zodpovedný za psa, nech si koná svoju povinnosť. Verím, že by potom niekto iba tak z pasie nerozsýpal otravu. Asi sa v jeho okolí niečo deje a je bezmocný.
"Život psa je k nezaplacení"
"Život človeka je k nezaplacení"
Vidí v tom niekto rozdiel? Ja nie.
S tymi nahubkami "aby sa ludia nestresovali pri stretnuti" nesuhlasim.
Upne staci,aby majitelia boli zodpovedni a mali psy na voditku na kratsie pri styku s ludmi,ci inymi psami.
A este jeden postreh...sme tiez dlhorocny psickari,mame stredne velkeho psa. A tvrdim, ze najnezodpovednejsi su majitelia tych malych,ustekanych plemien, nie majitelia psov vacsieho vzrastu!!!
Chodievame s nasim psom denne von,na prechadzky, ci medzi ludi. V zivote sa nam nestalo,aby nas, ci nasho psa obtazoval nejaky velky,volne pobehujuci pes. Ale tych malych,volne pobehujucich a jedovatych stretavame takmer denne. Vzdy som na to nahnevana! Ja mam svojho psa na voditku na kratko,ale neraz ti mali provokuju stekotom a dobiezanim. Ked upozornim majitela, nech si psa zavola a uviaze na voditko, tak v 99% sa mi dostane odpovede "nebojte sa,on nic neurobi".
Ale keby nahodou moj pes /na voditku/stratil nervy a chmatol ho, tak este ma bude panicka vlacit po sudoch a vypisovat do medii,ako moj velky, nebezpecny pes pohryzol toho jej malickeho chudacika.
Svoj príspevok som napísala v tom duchu na základe mojich osobných skúseností.
Prvá: Behávala som každý deň z práce na autobus z Trenčianskej na bus do Karlovky, ktorý chodil raz za hod. Vždy som ho na sekundu chytila. Raz v zime bolo nasnežené, z môjho začiatočníckeho platu som si kúpila bledý flaušový kabát. Nejaký voľne pustený vlčiak ma videl bežať, rozbehol sa oproti mne, keď som videla čo sa deje, tak som hneď zostala stáť. Pes dobehol, zahamoval a pristál s bratislavskými zababranými labami z rozplačkaného snehu na mojich bokoch. Príjemný zážitok? Pre mňa nie. Reval za ním mladý majiteľ, pes ho neposlúchol. Ja vystresovaná, aj keď som mala u rodičov NO, ale kabát ma mrzel.
Druhá: Brat už ženatý, išiel domov k nám bez auta, mal 25, či ho zozadu nepohrýzol pri achilovke NO?
Tretia: Na Veľkú noc ma z druhej strany mesta odviezla rodina k večeru z návštevy aj s deťmi. Povedala som, keďže to bola diaľka, že nemusia ísť až pred dom, ale aby nás vysadili skôr. Bolo to 100m. Vyšli sme za roh a zasa NO. Krásny.Po mojom boku boli deti okolo 10r. Zostali sme stáť, akurát nikde nikoho na ulici, psa som nepoznala, ovoňal nás všetkých, pri deťoch som tŕpla, potom sa zameral na oblasť môjho žalúdka (dobre, že som alkohol nepila) a zotrval pri ňom. Pre mňa to bola večnosť. Ide mi ho vytrhnúť, alebo čo robí? (Inak ak sa vyzná niekto do policajne cvičených psov, a vedel by, čo to znamená, prosila by som, keby mi to vysvetlil). Keď upokojil svoju misiu so žalúdkom, tak sa pobral ďalej. Neskôr som zistila o ktorého psa išlo. Neďaleko býval mafián, neprebýval v dome, iba ho chodili kŕmiť, pes v živote na nikoho nezaštekal, iba ležal doma pred plotom. Ani raz som nemala to šťastie, že by som ho videla stáť na vlastných. To bol najkrajší NO, ktorého som naživo videla. Keďže sme ho nikdy nedráždili a chodili okolo neho, tak nás našťastie poznal.
Štvrtá: V nedeľu doobeda štekot na celej ulici, pred nami sa usalašil zasa NO. Ustlal si. Povedali sme si, taký krásny pes, nech ho niekto nezrazí, tak sme zavolali našim okrskárom , za chvíľu prišli, s pištoľkou namierenou na neho vystúpili, potom asi vysielačkou, molbily ešte neboli, sadli si do auta a čakali. Tak oni ho spoznali, zavolali majiteľovi do Petržalky, ten prišiel za pol. hod. a psa zavrel za bránu. To na margo toho, ako sa zaobchádza s niektorými "psami". Nechápem, odkiaľ toho psa poznali. Vtedy mi až došlo, že to bol pes z tej Veľkej noci.
Piata: Mladý sused chodí každý deň venčiť psa, nemá ho na vôdzke, tú má v ruke stočenú, pes má výšku v kohútiku ako doga. Mne je to jedno či je cvičený alebo nie, ja chcem chodiť po chodníku v bezpečí, a myslím si, že každý. Nielen deti. Raz ráno odchádazli do práce, brána samozatváracia, ešte nebola dovretá, tiež som sa ponáhľala, ešte som im stihla povedať: Môžem prejsť? Po mojich slovách vystúpil z auta, a počkal pri bráne kým sa zavrie. Nechápem, videli ma, že idem.
Môj pôvodný príspevok som napísala najmä preto, že som mala ten pech niekoľkokrát sa cítiť ohrozená. Ak už pes nemá náhubok, mal by byť vždy na vôdzke. Človek nikdy nevie, ako zviera zareaguje. Ak veriť, tak iba policajnému psovi. Inak nie.
Áno, teraz mám po prvýkrát malé plemeno, viem prečo. Chcem ho mať pri sebe vnútri, nie v koterci. Postráži rovnako aj ohlási. Keby sa mi niečo stalo, skôr by ho niekto pritúlil, ako veľkého psa. Aspoň dúfam.
Ďakujem za mínusku v pôvodnom príspevku. Neprajem to nikomu zažiť.