A môj syn na ZŠ, keď doniesol prvú 5ku asi v 5. ročníku a ustráchaný /neviem prečo/ mi to oznámil pred dverami domu, ja som mu povedala: ,,no konečne!"...čo by to bolo za žiaka bez päťky...
Na strednej raz zlízol behom jednej hodiny 4x 5ku a vtedy som povedala: ,,no zbohom!"
A sme tu, aj on, aj ja. Z jednej hodiny netreba mať hlavu v smútku. Keby to bolo niečo opakované a dieťa by malo pocit neohodnotenia za naozaj veľa vynaloženého úsilia, potom by som zvážila pokojný rozhovor s pani učiteľkou.
Dcéra mala napríklad celú ZŠ len jednotku z matiky. Teraz je na strednej na tech.lýceu a má k dnešnému dňu práve z tej matiky 5,4,5,4...a s ňou 90% triedy. Ta vešať sa isto nebudeme, ešte aj čokoládu som jej kúpila a vkľude som jej vysvetlila, že to také CO cvičenia tam mávajú prváci.
Jéminé, niet horšieho, ak rodičia prežívajú známky svojich detí intenzívnejšie, ako deti samotné!