Táto PPS-ka ma veľmi oslovila a v skrátenej forme ju prikladám:
Drahý syn, milá dcéra, keď jedného dňa zbadáš, že som už starý a už nebudem taký, ako predtým, maj so mnou trpezlivosť a snaž sa ma pochopiť. Keď sa zašpiním pri jedení, keď sa nebudem vládať oblicť, buď trpezlivý. Spomeň si na čas, keď som ťa ja tomu všetkému musel naučiť. A keď pri rozhovore tisíkrát opakujem to isté, neprerušuj ma, len ma trpezlivo počúvaj. Veď keď si bol malý, pred spaním som ti musel donekonečna rozprávať tú istú rozprávku, dokedy si nezaspal.
Naučil som ťa toľkým veciam...Dobre jesť, pekne sa obliekať...ako sa postaviť k životu. Ak by som v niektorom okamihu stratil niť nášho rozhovoru, alebo by som zabudol, o čom sme sa rozprávali, dopraj mi čas, aby som sa rozpamätal. A ak to nedokážem, nebuď nervózny. Určite to nebolo dôležité. Pre mňa bolo dôležitejšie byť s tebou a chcel som, aby si ma počúval.
Mám ťa rád!
Tvoj otec, tvoja matka, tvoji starí rodičia