Veď oprávnení dedičia sme boli všetci.
Neviem, či by to dedičské konanie vôbec prebehlo, ak by sa niektorý dedič konania nezúčastnil a ani by nesplnomocnil niekoho, aby ho zastupoval.

Občiansky súdny poriadok §175a -§175zd

http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99#f4529585

Oprávnený dedič môže byť známy, ale ak je neznámy jeho pobyt, v konaní sa na neho neprihliada (§ 468). Okrem toho môže byť aj neznámy dedič - zo závetu alebo aj zo zákona (o ktorom dedičia nevedia alebo ho zataja).

Otázka znela, či je vydedení potomok účastníkom konania alebo nie. No a taktiež rozdiel medzi konaním s účastníkom a "konaním" s NEúčastníkom (iný úkon súdu/súdneho komisára). Keďže v momente ako zomrela určitá osoba, ..., poverený súdny zistí potrebné údaje o veci, vrátane okruhu účastníkov. Avšak zistí či už na prejednaní alebo mimo neho,že k inak účastníkovi (dedičovi) pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá zakladá dedičskú nespôsobilosť(vydedenie) už súdny komisár nemôže konať s ním ako s účastníkom pretože by išlo o nezákonný postup, konkrétne o rozpor s § 175b OSP. O tejto skutočnosti osobitne nerozhoduje a len oboznámi ho o tom a poučí o jeho právach a možnostiach, či už na prejednaní alebo mimo neho. Ak sa súdny komisár dozvie na základe iných skutočností (napr. ako som spomínal neskorší závet poručiteľa v ktorom je zahrnutý aj skorej vydedení) musí ho pribrať uznesením do konania, tj znova sa stane účastníkom. A k eventuálnej účastni NEúčastnika na dedičskom konaní ako iste doktor vieš by taktiež išlo o nezákonný postup, kedže dedičské konanie je neverejné. Do tejto diskusie s tebou som sa zapojil, pretože si právnikom ako ja a bol som zvedavý na tvoje argumenty k otázke či je vydedení potomok účastníkom dedičského konania(?). Pre zhrnutie ako som už v predchádzajúcich príspevkov spomínal jednoznačne nie je,pokiaľ o tom súdny komisár rozhodol, na základe §175b OSP a listiny o vydedení.

Mária, stále mi to robí problém. Z toho, čo si napísala, mi vyšlo, že jedno dieťa by malo dostať 32.500, ak som správne (nie som si istá, či správne) pochopila vetu "tu by sa nemalo miešať to, čo dostala zo závetu - teda nebude každému doplácať do 13333, deti si rozdelia 15000 €". Ak k tomu, čo by mali dostať deti, pripočítam podiel manželky zo závetu, dostanem hodnotu 165.000 (d.f. bez započítania daru), čo však v takom prípade s kolačnou podstatou dedičstva 190.000? Na druhej strane ak by manželka mala každému dieťaťu doplácať do 13.333 aj zo závetnej hodnoty, t.j. ak by sa brala pre započítanie do úvahy aj hodnota závetu, kolačná podstata dedičstva by sa dosiahla.

Nedá sa vysvetliť druhá veta ust. § 484 OZ "pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak ... by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený" tak, že započítanie sa môže urobiť aj voči závetnej hodnote (na rozdiel od prvej vety paragrafu, kde sa uvádza započítanie v súvislosti s dedením zo zákona)? Event. ak by ostatná časť dedičstva (15.000) neexistovala, započítanie daru by sa neurobilo?

Prepáč, ale ak citujem:
"ahojte, ak môžem mam otázku:
a ak jeden z potomkov bol vydedený, je aj on prizvaný k dedičskému konaniu(kde sa mu fakt,že bol vydedený oznamuje notárom), alebo už je mimo "hry" a dedičstvo notár uzatvára a vydedeného odkáže na súd ?"

nevidím tam otázku, či je účastníkom konania ..... ja som všade písal, že notár s ním bude konať, že si ho predvolá a oboznámi ho s právami. Ak namietne vydedený potomok platnosť vydedenia, tak o tejto skutočnosti musí rozhodnúť súd. A všetko ostatné sa odvíja od toho, ako rozhodne. Notár nemá v kompetencii rozhodnúť, či vydedenie právoplatné je alebo nie je. Od toho je len súd.

Aj ty mi prepáč, pochopil som tvoje príspevky (kde píšeš citujem): "Podľa môjho názoru notár jednoznačne s vydedeným potomkom konať bude.." a v ďaľšom "Takže preto píšem, že notár s ním musí konať.."
tvrdíš že vydedení potomok je účastníkom dedičského konania, čo jednoznačne nie je. Ale som rád,že nakoniec sme odstránili toto nedorozumenie. Pretože tvoje príspevky evokovali takýto výklad a nebol by som rád keby sa adresáti naších názorov na vec boli uvedený do omylu. a máš pravdu otázka nebola doslova položená "je vydedení potomok účastníkom konania?", ale mala byť a prinajmenšom k tomu smerovala. A myslím si, že by ani vydedený potomok nemusel byť ani prizvaný na prejednanie dedičstva, postačilo by písomné oznámenie s poučením o právach a možnostiach, tak aby mal možnosť podať príslušnú žalobu na súd, teda by sa vytýčilo prejednanie dedičstva v rozumnej dobe od upovedomenia. Pretože s jeho účasťou na prejednaní dedičstva bol by tu rozpor s ustanoveniami o neverejnosti dedičského konania, avšak by podal príslušnú žalobu samozrejme na ten čas musí súdny komisár prerušiť konanie dokiaľ o nej nerozhodne príslušný súd. To by už nám len chýbalo, ak by o takých to veciach rozhodovali notári, aj keď aj u sudcov nie je vždy isté kvalifikované rozhodnutie. Ale to je už na inú tému.. A inač šťastné a veselé všetkým..

luja započítanie daru , v každom prípade sa musí urobiť aj voči závetnej hodnote dedičstva, veď preto sa v tom ustanovení OZ píše, že "pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť,..", avšak len ak by bol závetný dedič neodôvodnene zvýhodnený.