Ďakujem, Mária, za vysvetlenie. Teraz už tomu rozumiem. Ja som mu vlastne urobila službu, že som mamičke zohnala byt, ktorý jej mal zohnať on! Doplatila som na svoju dobrotu. Ako poďakovanie sa mohol aspoň v prospech mňa vzdať svojho podielu a ja by som dnes sestre nemusela vyplatiť polovicu, ale iba tretinu. Mamička bola na dne, keď sa dozvedela, že ju spolu v byte nechcú a napriek tomu prepísala všetko bratovi a mne stále tvrdila, že byt, ktorý som jej vybavila ja jej, bude môj. Keď si kupovala 1-izbový byt za 6 tis. korún slovenských, tak jej to spolu s ostatnými nájomníkmi bytu vybavoval domovník, žiaľ, nestihla dať veci do poriadku . . . . A pritom som sa o ňu starala a bola som pre ňu dcéra, ktorá vraj vybaví aj nemožné. Darmo - za dobrotu na žobrotu. A to v čase, keď som ja vybavovala byt pre mamu, stál 1-izbový byt 50 tis. Sk, čo brat sa vyjadril, že on také peniaze za byt nedá, pritom on nemal kde bývať, nie moja mama! Poučenie - nesmiem byť príliš súcitná a ľutovať ľudí, aj keď je to moja vlastná mama a rodina. Mali si to vyriešiť len oni medzi sebou. Ďakujem a prajem pekný deň.