MimiSami, co keby si miesto premyslania o treste, rozmyslala skor o vine, priznala svoju chybu pred zamestnancami, aj uradmi a snazila sa o maximalnu moznu napravu? Nie som pravnik, ale okrem toho, ze sa aj Ty aj zamestnanci budete citit lepsie, mohlo by sa to brat aj ako polahcujuce okolnosti, keby naozaj doslo k sudu.
K tomu trestu:
Nevyplatenie mzdy a odstupnéhoPodľa § 214 ods. 1 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, spácha trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného, za čo bude potrestaný trestom odňatia slobody.
Páchateľom tohto trestného činu je aj štatutárny orgán právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, ktorým v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Mzda, iná odmena za prácu, náhrada mzdy a odstupné sú upravené najmä v Zákonníku práce (z. č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), predovšetkým v 4. časti – mzda, priemerný zárobok, náhrada mzdy a náhrada výdavkov a v 5. časti – prekážky v práci.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
Podstatnou skutočnosťou pre konštatovanie, že konateľ konal protiprávne a je trestne zodpovedný za nevyplatenie mzdy alebo odstupného, je, ak konateľ ako štatutárny orgán právnickej osoby – zamestnávateľa:
- nevyplatil preukázaný mzdový nárok (mzda, náhrada mzdy, iná odmena za prácu, odstupné) zamestnanca,
- nevyplatí mzdový nárok zamestnancovi už v uvedený deň ich splatnosti, ale zároveň
- v deň splatnosti mal zamestnávateľ peňažné prostriedky na výplatu a
- zároveň tieto peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti (vyplatenie nevyhnutnej čiastky za suroviny, energie a pod.) tak, aby bez výpadkov v podnikateľskej činnosti zabezpečil ďalší chod firmy, alebo
- vykonal iné opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto finančných prostriedkov a napokon musí ísť o úmyselné konanie konateľa, tzn. vedome a cielene urobil také právne úkony za spoločnosť, aby nemusel vyplatiť riadne a včas splatné finančné prostriedky svojim zamestnancom.
Pod vykonaním
iných opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto finančných prostriedkov možno rozumieť napr. dohodu zamestnávateľa s jeho obchodným partnerom alebo iným subjektom o nepoukázaní finančných prostriedkov na jeho účet v čase splatnosti mzdy v úmysle nevyplatiť včas finančné prostriedky zamestnancom.
NEPREHLIADNITE!
Trestným je aj vyplatenie len časti finančných prostriedkov, ak sú splnené ďalšie znaky tohto protiprávneho konania konateľa spoločnosti, ktorá je zamestnávateľom, akceptujúc súčasne zásadu, že nejde o trestný čin, ktorého závažnosť by bola nepatrná (§ 10 ods. 2 Trestného zákona).
Trest
Za spáchanie trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného hrozí konateľovi
trest odňatia slobody až na 3 roky. Prísnejšou trestnou sadzbou (v rozpätí od 1 až 12 rokov trestu odňatia slobody) je sankcionované nevyplatenie mzdy a odstupného, ktorým:
- bola spôsobená väčšia škoda, ktorou sa rozumie suma minimálne 80 000 Sk alebo značná škoda, ktorej zodpovedá suma minimálne 800 000 Sk a najprísnejšie trestané bude nevyplatenie týchto nárokov presahujúce sumu 40 000 000 Sk, čo sa rozumie škodou veľkého rozsahu (do týchto limitov sa spočítavajú z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti všetky mzdy nevyplatené čo aj viacerým zamestnancom) alebo
- konateľ tak konal za zamestnávateľa s osobitným motívom. Podľa § 140 Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu
a) na objednávku,
b) z pomsty,
c) v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin,
d) z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, alebo
e) so sexuálnym motívom; - spáchal tento trestný čin voči aspoň 11 zamestnancom.